16. Bienále animácie Bratislava

BAB aj v regiónoch, televízii a online

Medzinárodný festival animovaných filmov pre deti a mládež Bienále animácie Bratislava (BAB) sa uskutoční od 3. do 9. októbra. Okrem filmového programu ponúkne aj viacero sprievodných podujatí a privíta zaujímavých hostí.

„Dejiskom festivalu v Bratislave budú kino Mladosť, Galéria Umelka, Vysoká škola múzických umení (VŠMU) a, samozrejme, Bibiana, medzinárodný dom umenia pre deti, ako hlavný organizátor podujatia. Festival bude zároveň prebiehať i v partnerských mestách, ako Trnava, Hlohovec, Piešťany, Nitra, Martin, Banská Bystrica, Poprad, Prešov a Košice. Filmy budú prístupné aj online na sociálnych sieťach a na obrazovkách verejnoprávnej RTVS,“ približuje pre Film.sk za organizátorov festivalu Natália Cehláriková.

Do súťaže aktuálneho ročníka sa podľa organizátorov prihlásilo vyše 1 700 filmov z 97 krajín vrátane Slovenska. „Do súťažného výberu sa dostala napríklad epizóda zo seriálu Drobci Vandy Raýmanovej, epizóda zo seriálu Mimi a Líza Kataríny Kerekesovej, krátke študentské filmy Kožušina Kristíny Bajaníkovej, Pani Bella Emmy Csuprot Virág, Nôž Timoteja Lukoviča alebo Bolo raz jedno more...Joanny Kożuch,“ ozrejmuje Cehláriková. Vo svetovej premiére uvedie festival celovečerný animovaný film Websterovci vo filme Kataríny Kerekesovej. Z ďalších slovenských a koprodukčných titulov to budú napríklad Tvojazem Petra Budinského alebo Myši patria do neba Denisy Grimmovej a Jana Bubeníčka.

Z európskych animovaných filmov avizujú organizátori tituly Cez hranicu (r. Florence Miailhe) alebo Kde je Anna Franková (r. Ari Folman). V programe budú zastúpené aj ázijské animované filmy, napríklad Kráska a zviera (r. Mamoru Hosoda) alebo Mnoho severov – prvý celovečerný film japonského režiséra Kódžiho Jamamuru, ktorý príde film osobne uviesť a bude aj prednášať na pôde VŠMU. Jamamura je držiteľom čestnej medaily Albína Brunovského, ktorá sa udeľuje zaslúžilým tvorcom za mimoriadny umelecký, výtvarný i odborný prínos v oblasti animovaného filmu. Z minulého ročníka BAB si túto cenu odniesol maďarský režisér Géza M. Tóth, ktorý bude jedným z hostí festivalu. 

Český filmový publicista a teoretik, kurátor Českej televízie Matěj Forejt priblíži animovaný seriál Wunderbaum, ktorý vznikol v spolupráci Českej televízie a študentov Vysokej školy umeleckého priemyslu UMPRUM v Prahe. Prednášať bude i český producent Martin Vandas zo spoločnosti MAUR film. Svoje projekty predstaví aj nemecká režisérka Julia Ocker, autorka seriálu Animanimals, ktorému bude venovaná výstava v priestoroch Bibiany.

Organizátori pripravujú aj výstavu k slovenskému seriálu Tresky plesky Veroniky Kocourkovej a pre fanúšikov počítačových hier výstavu, ktorá prezentuje tvorbu českého herného štúdia Amanita Design. Plánované sú i výstavy venované víťaznému filmu minulého ročníka Šarkan režiséra Martina Smatanu a jeho ilustráciám do knihy Rok dobrých správ.

„Na festivale nebudú chýbať ani tvorivé dielne animovaného filmu, ktoré budú viesť lektorky Elodie Marechal a Nadia Talah z Ateliéru AAA z Annecy, Miomir Rajčević a Igor Gimboś z Media Education Centre zo Srbska, Pavel Endrle a Alena Čadová z Animánie z Plzne,“ prezrádza Cehláriková. Výstupy z tvorivých dielní premietnu v rámci záverečného ceremoniálu, kde oznámia aj mená víťazných filmov.

„Poslaním festivalu je prezentovať animovanú tvorbu a zároveň divákov vzdelávať, či už prostredníctvom diskusnej platformy – Medzinárodného fóra BAB, alebo obsahu, ktorý tvoríme vďaka pomoci animátorov z celého Slovenska. Týmto spôsobom umožňujeme divákom nahliadnuť za oponu tvorby animovaného filmu,“ uzatvárajú organizátori 16. ročníka festivalu BAB, ktorý ponúka voľný vstup na všetky svoje podujatia.

Jaroslava Jelchová
foto: FTF VŠMU – Nôž (2021)

26. Festival Áčko

Študentská tvorba v dialógu s identitami audiovízie

Na FTF VŠMU sa už tradične v jesennom termíne (19. – 22. októbra) bude konať festival študentských filmov Áčko. Jeho ústrednou témou budú Identity audiovízie. 

Áčko je jedinečnou platformou svojho druhu a poskytuje priestor výhradne študentskej audiovizuálnej tvorbe. Špecifikom Áčka je aj to, že študenti FTF VŠMU sa aktívne podieľajú na organizácii festivalu z pozícií, ktoré fungujú aj v profesionálnej praxi filmových festivalov – Áčko má výkonného riaditeľa, finančného manažéra či programových manažérov. 

Kým predminulý ročník musel prebiehať online a minulý bol poznačený pandemickými opatreniami a zníženou diváckou kapacitou, aktuálny 26. ročník festivalu by sa mal konať bez obmedzení. 

Študenti mohli svoje filmy prihlasovať do 30. septembra. Všetky prihlásené filmy prejdú najprv výberom tzv. malej poroty, pozostávajúcej zo študentov a doktorandov FTF VŠMU. O udelení cien potom rozhoduje tzv. veľká porota, zložená z ľudí profesionálne a aktívne pôsobiacich v oblasti audiovizuálnej tvorby na Slovensku. 

Okrem prezentácie filmov sa Áčko snaží o podporu mladých autorov aj prostredníctvom masterclassov, diskusií a ďalšieho sprievodného programu, počas ktorého môžu študenti networkingovať, premýšľať nad svojou tvorbou v nových súvislostiach a nadväzovať potenciálnu spoluprácu v rámci slovenského audiovizuálneho priestoru či aj so zahraničím. ,,Účasť na festivale potvrdil významný poľský strihač Jaroslav Kaminski, ktorý bude mať masterclass a takisto poskytne workshop pre strihačov v menšej skupinke ľudí. Na festivale prebehne diskusia na tému budúcnosti televízie a rozdielov v audiovizuálnej tvorbe medzi televíznym producentom Petrom Nuňezom a filmovým producentom Rasťom Šestákom z DNA Production. Ďalej bude súčasťou programu prednáška s dokumentaristom Pavlom Barabášom, ktorý nás uvedie do produkcie vo vysokohorských podmienkach. Zuzana Gindl- Tatárová ponúkne svoje dlhoročné skúsenosti na masterclasse zameranom na písanie scenárov s európskym potenciálom. Žáner animovaných filmov zastreší režisérka filmu Bolo raz jedno more Joanna Kożuch a Michal Blaško nám príde porozprávať o svojom debute Obeť,"približuje sprievodný program Simona Michalíková z tímu Áčka.

bar

Kino Lumière zavreli, otvoria ho až na jar

Bratislavské Kino Lumière zatvorili. Dôvodom je požiar, ktorý 20. 9. vypukol na digitalizačnom pracovisku Slovenského filmového ústavu (SFÚ). Pracovisko sídli v rovnakých priestoroch ako kino. To požiar priamo nezasiahol, priestory však kontaminoval splodinami. Po odstránení škôd a sanácii priestorov čaká kino v novembri plánovaná rekonštrukcia, ktorá potrvá až do jari. 

„Veľmi nás mrzí táto situácia, pretože Kino Lumière je kultúrnym stánkom, ktorý reprezentuje kultúrne hodnoty a v jeho priestoroch boli naplánované viaceré podujatia, ale odporúčania profesionálov z oblasti odstraňovania škôd po požiari boli jednoznačné,“ uviedol Peter Dubecký, generálny riaditeľ SFÚ. „Kontaminované priestory nie je možné čistiť bežne vodou, lebo tá by spôsobila nezvratné škody na majetku. Nevyhnutné je sanovať ich odbornými chemickými procesmi, ktoré zrealizuje profesionálna spoločnosť so zameraním na sanáciu škôd po veľkých požiaroch,“ povedal Dubecký. 

Vedenie SFÚ, ktorý Lumière prevádzkuje, hľadá pre priaznivcov kina náhradné riešenie. S Filmovou a televíznou fakultou VŠMU, ktorá plánovala poskytnúť SFÚ od novembra svoju 120-miestnu kinosálu na náhradné premietania, rokuje o poskytnutí sály už v októbri. 

Podľa predbežného zistenia požiar vznikol v klimatizačnej jednotke. Výraznejšie škody ako v kine vznikli priamo na digitalizačnom pracovisku SFÚ. Požiar značne poškodil digitalizačné zariadenia, ktoré sú teraz v rukách expertov. „Vzhľadom na agresivitu požiaru je veľmi pravdepodobné, že budú technicky nespôsobilé,“ hovorí Peter Dubecký. „Ide o jedinečné zariadenia a na Slovensku nie je veľa subjektov, ktoré nimi disponujú. Pracovisko Digitálnej audiovízie bolo vysoko profesionálne a to, v akom stave sú teraz technológie, naznačuje, že vrátiť sa k tejto činnosti nebude možné. V oblasti audiovízie by som si tento požiar dovolil prirovnať k požiaru hradu Krásna Hôrka, pretože digitalizačný proces nebude jednoduché obnoviť a bude si to vyžadovať veľké investície,“ spresnil Dubecký. 

Presnú výšku škody bude možné vyčísliť až po prvotnej sanácii a následnej profylaktike a preverení funkčnosti zo strany dodávateľských firiem týchto zariadení. „Rád by som v tejto súvislosti dodal, že priestory digitalizačného pracoviska aj kina navštívila ministerka kultúry Natália Milanová, štátny tajomník ministerstva kultúry Radoslav Kutaš a o dôsledky požiaru sa zaujímal aj predseda Výboru NR SR pre kultúru a médiá Kristián Čekovský. Ďakujeme im za súčinnosť a podporu.“

mak

ŠtB: Prísne tajné a Môj emigrant ukazujú skutočnú tvár režimu

 „Kto nepozná históriu, je odsúdený na jej opakovanie.“ Slová írskeho filozofa a politika Edmunda Burka z druhej polovice 18. storočia stoja za zamyslenie. Úvahy podnietia dve série dokumentárnych filmov – ŠtB: Prísne tajné a Môj emigrant –, ktoré vysiela RTVS.

Všetci o nej vedeli, aj keď bola neviditeľná. Obávaná Štátna bezpečnosť. Tajná polícia, ktorú komunisti zneužívali v politickom boji. Prenasledovala, vyháňala z krajiny, unášala, pripravovala inscenované procesy, zatvárala, vraždila. Mala na to „svojich ľudí“. Ešte v 80. rokoch pracovalo pre ŠtB viac ako 17-tisíc príslušníkov a vyše 25-tisíc tajných spolupracovníkov. Padla spolu s komunizmom po nástupe vraj proreformného vedenia ŠtB s Alojzom Lorencom, opradeným legendami, na čele. Výbušný materiál zo zväzkov ŠtB zneužívali niektorí po nežnej v politickom boji. Až o pätnásť rokov neskôr sa obsah archívov, ktoré tajní nestihli skartovať, dostal na verejnosť. Vyšlo napríklad najavo, na koho všetkého roky donášal obľúbený farár. Aj to, že svoje postavenie zneužívali psychiatri (i populárny Miroslav Plzák), ktorí vynášali z ambulancií intímne informácie o svojich pacientoch. A že eštebáci mali „svojich“ všade, aj medzi predstaviteľmi cirkví, a pokúšali sa infiltrovať i medzi hokejistov. 

Tajomstvá eštebáckych archívov vytiahla na svetlo dvadsaťdielna televízna séria dokumentov ŠtB: prísne tajné, ktorá odhaľuje jej temnú minulosť. „Viac ako štyri desaťročia komunistický režim potláčal ľudské práva a slobody a Štátna bezpečnosť bola po celý čas jeho vernou slúžkou. Len pravdivé informácie o našej minulosti môžu slovenskú spoločnosť posunúť a môže sa z nich poučiť do budúcnosti,“ vysvetlil autor námetu a producent Tibor Búza. Projekt vznikol v spoločnosti B Production v koprodukcii s RTVS a ČT. Dva roky sa nakrúcali filmy, pod ktoré sa podpísalo trinásť režisérov. Prinášajú výpovede päťdesiatich siedmich pamätníkov. „Vo vyrovnávaní sa s minulosťou sme, žiaľ, nepokročili. Ani jeden príslušník ŠtB dodnes nebol odsúdený,“ spomenul odborný spolupracovník projektu Ľubomír Morbacher.

ŠtB chcela, aby s ňou spolupracoval a donášal na kolegov. Povedal nie a ako právnik vedel, čo môže čakať. Vzal ženu, dve malé deti a odišiel na dovolenku do Grécka. Odtiaľ zatelefonoval dcére z prvého manželstva, že odchádzajú do Nemecka a domov sa nevrátia. Mala osemnásť, a keďže o matku prišla v štrnástich, prakticky osirela. Pikantné na dokumente Fedor z cyklu Môj emigrant je, že ho nakrútila vnučka protagonistu Lena Kušnieriková.

„Za každým emigrantským príbehom je niečo konečné. Kto sa rozhodol odísť, išiel s vedomím, že sa nebude môcť vrátiť. Perfídna neslobodná doba reálneho socializmu nútila slobodne cítiacich ľudí k radikálnym riešeniam. Niektorí utekali s nasadením života, iní len tak obyčajne vďaka služobnej ceste a tí najšťastnejší sa nevrátili z dovolenky. Prostredníctvom konkrétnych ľudských osudov bude možné pochopiť zložitosť doby a jej súvislostí,“ uviedla autorka námetu a dramaturgička Ingrid Mayerová.

Séria dokumentov Môj emigrant je postavená na skutočných osudoch. Príbehy emigrantov približuje očami tých, čo odišli, aj tých, čo zostali. Klaviristka, právnik, výtvarník, elitný vojak, študent, imunológ, obyčajný chlap, čo mal rád knižky a muziku. Pre každého z nich bolo poslednou kvapkou k rozhodnutiu odísť niečo iné, spoločnú mali túžbu po slobode. Našli ju? A čo tí, ktorých opustili? 

„Konfrontáciou pohľadu emigrantov a ich blízkych, ktorí zostali žiť v Československu, skúmame jednu z najzákladnejších otázok totalitného režimu – otázku osobnej slobody a jej hodnoty. Na rozdiel od súčasnosti otázka odísť nebola v minulosti o slobodnom rozhodnutí vyskúšať si život vonku, získať vzdelanie a kedykoľvek sa vrátiť. Ľudia vždy odchádzali s myšlienkou, že sa už možno nikdy nevrátia,“ spomenula producentka série Barbara Janišová Feglová zo spoločnosti Hitchhiker Cinema, koproducentom bola RTVS. Príležitosť dostali mladí filmári, z ktorých viacerí už s produkčnou spoločnosťou spolupracovali.

Série dokumentov ŠtB: Prísne tajné a Môj emigrant nasvietili nedávnu históriu reflektormi silných príbehov, aby ukázali skutočnú tvár totalitného režimu. Lebo tí, čo si nepamätajú minulosť, sú odsúdení na jej zopakovanie.

Jena Opoldusová, publicistka 
foto: B Production