Hry, ktoré hráme

Film Žaby bez jazyka režisérky Miry Fornay uviedol vo svetovej premiére Filmový festival Black Nights Tallinn ešte v roku 2019 a začiatkom tohto roka sa dostal do programu Medzinárodného filmového festivalu Rotterdam. Jeho plánované aprílové uvedenie v tunajšej distribúcii zastavili protipandemické opatrenia. Slovenskú premiéru mal mať počas druhého termínu tohtoročného festivalu Febiofest. Ten však prakticky opäť zrušili. Film nakoniec predsa  uviedol 4. októbra pod hlavičkou Ozveny Febiofestu. 

Film Žaby bez jazyka vychádza z premisy, že jednou z najrozšírenejších foriem násilia, ktorá je zároveň najmenej viditeľná, je domáce násilie. „Môj nový film sa zaoberá domácim násilím tak trochu inak, z pohľadu vzorcov správania a programov v našich rodinách, ktoré k domácemu násiliu, ale aj k násiliu ako takému vedú. Nie je to film o situácii v rodine s domácim násilím, ale skôr o tom, ako sa k nemu dopracovávame rokmi a generáciami. Pohľad na tému je surrealistický a sleduje ju s odstupom, aby bola možná analýza týchto vzorcov a programov,“ prezrádza pre Film.sk režisérka Mira Fornay a dodáva, že názov filmu odkazuje na citát z Lorcovej drámy o domácom násilí. „Používa príklad ,žiab bez jazykaʻ na opis postáv, ktoré nedokážu prijať svoje oslobodenie od spoločenských modelov, ako ani zodpovednosť za svoju slobodu v tej najintímnejšej rovine.“

Režisérka skúma a odhaľuje príčiny vzniku násilného správania, čo je podľa jej slov prvým krokom k možnému riešeniu tohto problému. Vzorce správania prenášané z generácie na generáciu, posilňované každodenným praktizovaním, sú začarovaným kruhom, z ktorého je ťažké vystúpiť. Týka sa to aj hlavnej postavy príbehu Jaroslava K., páchateľa domáceho násilia, a jeho rodiny. Samotný príbeh má štruktúru počítačovej hry ako metafory vzťahovej hry, v ktorej má hlavný hrdina možnosť vrátiť sa v čase do úseku, kde spravil chybu, aby ju napravil. Prechádza metamorfózami, dokonca sa stane ženou. Režisérka experimentuje nielen s obsahom, ale aj s formou filmového rozprávania.

„K formálnej stránke filmu sa vyjadrovať nechcem. Myslím si, že v momente, keď ju začnem vysvetľovať, ochudobním diváka. Vzišla z mojich výskumov a vlastne z obsahu, keď mi domáci agresori, ale aj domáce obete hovorili, že keby sa mohli vrátiť, urobili by veci inak. Došlo mi, že takto sa ľudia zacyklujú. Myslia si, že keby spravili veci inak, bolo by všetko inak. A pritom podľa mňa najdôležitejšie na tom celom, ako sa posunúť a ako na sebe pracovať, je vlastne prijať chyby minulosti a ísť ďalej. To je jediný spôsob, ako sa z toho kruhu domáceho násilia dá vystúpiť. Začať od seba. Formálne riešenie je teda akousi metaforou toho, ako vnímam domáce násilie – v kruhu,“ ozrejmuje pre Film.sk režisérka. „K téme ma viedla osobná observácia, pozorovanie vecí okolo a vzťahov, keď som si uvedomila, koľko z nich je nezdravých – majetníckych, založených na závislosti a sebapotvrdzovaní cez druhého. Samozrejme, v domácom násilí je to ešte vyhrotenejšie a dalo by sa o tom rozprávať veľmi dlho,“ vysvetľuje Fornay, ktorá robila prieskum okrem iného aj vo väzniciach. „Každý máme v sebe agresivitu, každý s ňou môžeme nakladať buď zdravo, alebo nezdravo. Keď s ňou nakladáme nezdravo, vedie to k tomu, že ubližujeme druhým ľuďom,“ dopĺňa.

„Samozrejme, nabaľovala sa aj osobná skúsenosť. Stretla som sa s veľkým odporom zo strany Audiovizuálneho fondu (AVF), ktorý sa podľa mňa nesprával korektne. A vlastne ma to len utvrdilo v tom, že téma filmu je veľmi podstatná a je nutné o nej rozprávať. Keby bolo vtedy na AVF viac osvietených ľudí, film mohol byť už tri roky urobený. Scenár sa nezmenil, akurát sme ho tam podávali päť rokov alebo koľko, čo bolo veľmi frustrujúce. Aj na základe prieskumu, ktorý predchádzal realizácii filmu, som si uvedomila vlastnú pracovnú situáciu a bola som schopná byť flexibilnejšia a odísť z nezdravej situácie,“ vysvetľuje režisérka, ktorá do filmu obsadila veľa nehercov, ale v úlohách, ktoré boli podľa nej ťažké na spracovanie, sa objavia hereckí predstavitelia ako Jaroslav Plesl, Regina Rázlová aj Petra Fornayová. Audiovizuálny fond napokon film podporil sumou 153-tisíc eur.

Kameramanom snímky je Tomáš Sysel, ktorý s režisérkou spolupracoval aj na jej predchádzajúcich celovečerných filmoch podobne ako český producent Viktor Schwarcz. Pri strihu mala supervíziu poľská strihačka Urszula Lesiak. „Zoznámili sme sa v dome u pani Lipinski, ktorá podporovala Truffauta, Godarda a keď som začala pôsobiť vo Francúzsku, pomohla aj mne. Z finančných dôvodov som s Urszulou mohla stráviť iba sedem dní, inak som film strihala sama. Je to škoda, ale na druhej strane som pociťovala istú radosť z toho, že som strih prežila intenzívne a do hĺbky aj sama so sebou,“uzatvára režisérka.

Žaby bez jazyka (r. Mira Fornay, Česko/Slovensko, 2019)
CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: cca 1 111 000 eur (z Audiovizuálneho fondu: 153 000 eur, podpora z RTVS: 70 000 eur)
DISTRIBUČNÉ NOSIČE: DCP

Jaroslava Jelchová
foto: Cineart TV Prague