IVAN ÁBEL

V mesačníku Film.sk sme sa rozhodli založiť novú rubriku, v ktorej vám každé štyri mesiace predstavíme slovenského tvorcu pôsobiaceho v zahraničí. Začíname vyjadreniami kameramana Ivana Ábela, ktorý žije v New Yorku a pôsobí v oblasti filmu, reklamy a hudobných videoklipov (Björk, Depeche Mode, The Strokes, Regina Spektor a iní), na ktorých spolupracoval aj s renomovaným režisérom Michelom Gondrym.

Do New Yorku som odišiel v novembri 2001, krátko po udalostiach z 11. septembra, čo bolo oveľa komplikovanejšie, ako som si vedel predstaviť. Za mojím odchodom bola zmes túžby, nádeje, vzrušenia z nového a neznámeho, nie racionálne rozhodnutie. No vždy som to považoval za presťahovanie sa, nie emigráciu. Práve točím film s hudobníkom, ktorý má švajčiarsky pôvod a vo filme hovorí, že ak by zostal tam, odkiaľ pochádza, nemal by šancu robiť to, čo robí. Musím s ním súhlasiť. Pracujem a učím sa oveľa ťažšie ako na Slovensku, ale ako povedal klasik: Začni robiť, čo ťa baví, a nebudeš robiť ani deň.

Mal som dobrý základ z práce na Kolibe, kde som vyrábal scény pre animovaný film a neskôr sa motal okolo reklamy. Ako tínedžer som bol uchvátený Švankmajerom a venoval sa fotografii. Neskôr som si kúpil 16 mm kameru Bolex, aby som mohol nakrúcať svoje veci a experimentovať. Filmy som dával vyvolať v televízii. Po rokoch, keď som mal relatívne dobré portfólio na pracovné vízum, som si ho začal vybavovať. Bez legálneho pobytu by som v USA nemal šancu. V New Yorku som mal zopár kontaktov z Európy a postupne som stretával ľudí, ktorí mi dali príležitosť. Je to dlhodobý a neustály proces získavania dôvery. Za svoj prelomový projekt považujem spoluprácu s Michelom Gondrym na videoklipe Steriogram. Ten ukázal, že viem robiť, a krok za krokom prichádzali ďalšie šance.

Pracovná kultúra v USA je veľmi rôznorodá. Vystihuje ju príslovie „vrana k vrane sadá“ – ľudia z filmovej brandže sa obklopujú ľuďmi s podobným vkusom a takými, ktorým môžu veriť. Musia mať istotu, že každý v tíme unesie tlak termínov a rozpočtov a všetko dotiahne do konca najlepšie, ako sa dá. Portfólio človeka ukazuje jeho vkus a pohľad na svet. Nikdy nečakám, že by mi zavolal Kanye W. alebo Beyoncé, to, čo reprezentujú, je mi cudzie. Našťastie, svet je veľký a každý má možnosť nájsť si v ňom miesto. Do veľkej miery som sa začlenil do tejto spoločnosti a som ňou ovplyvnený tak, ako ja so svojím pohľadom na svet ovplyvňujem okolie. Profesionálne sa cítim viac ako Američan, pohľadom na život a kultúrou zase ako Európan.

V lete som skončil prácu na veľmi zaujímavom filme Wonderstruck s režisérom Toddom Haynesom. Točil som doň pasáže s modelmi, nie hlavnú časť, ktorú mal na starosti legendárny kameraman Ed Lachman. Ďalšou vecou z leta bol projekt s Depeche Mode. Momentálne pracujem na filme o hudobníkovi, ktorý komponuje s Davom Gahanom.

Čo sa týka filmového diania na Slovensku, trocha ma mrzí, že nie som veľmi v obraze. Mám tam zopár kamarátov, ale rád by som vedel viac. Dnes už sú za nami časy, keď sa nedalo točiť, veľa ľudí berie do rúk kameru, a keď majú nápad, tak nakrúcajú. (Veľakrát to robia aj bez nápadu.) Som rád, že som sa toho dožil. Keď sme začínali, bolo jedinou možnosťou nakrúcanie na film a bez rozpočtu to nebolo jednoduché. Dnes všetko až príliš zjednodušujú počítače a vytráca sa čosi magické, no zároveň vznikajú nové možnosti. Nostalgia za minulosťou je zbytočná – žijeme vo veľmi zaujímavej dobe.

spracoval Daniel Bernát
FOTO: Timothy Saccenti