Kinematografie a stát v českých zemích 1895–1945
Ivan Klimeš
(Filozofická fakulta Univerzity Karlovy, Praha, 2016, 575 strán, viaz., 24,60 €/540 Kč)

Filmový historik Ivan Klimeš publikoval pred dvomi rokmi knihu Kinematograf! Věnec studií o raném filmu, zameranú na sociálne a technické aspekty filmových projekcií v počiatočnom období nového média. V rozsiahlej novej publikácii opäť sumarizuje svoje časopisecké a zborníkové štúdie, v ktorých skúma, ako sa v českých krajinách do spravovania kinematografie vkladal štát (Rakúsko-Uhorsko, prvá Československá republika a Protektorát Čechy a Morava) prostredníctvom zákonov a predpisov. Tie reagovali na technické podmienky a mravnostné okolnosti produkcie a ovplyvňovali výrobu a distribúciu filmov, fungovanie kín aj cenzorských komisií. Klimešova dlhodobá bádateľská špecializácia na obdobie ranej domácej kinematografie sa prejavuje určitou proporčnou nevyváženosťou, najmä príliš stručným prierezom protektorátnou etapou. Marginálne je zaznamenaná aj situácia na medzivojnovom Slovensku a v Podkarpatskej Rusi. Faktograficky pozoruhodné sú štyri desiatky oficiálnych dokumentov v prílohe.


Matouš: deník z let 2003–2006
Jiří Cieslar
(Torst, Praha, 2015, 516 strán, brož., 20,20 €/444 Kč)

Erudovaný český filmový vedec, kritik a pedagóg Jiří Cieslar (1951 – 2006), bystrým intelektom obdarený majster esejí o filme, sa prostredníctvom brilantne používaného jazyka a vycizelovaného štýlu často načahoval k transcendentnosti a snovej hĺbke filmového média. Jeho prístup, zaznamenaný napríklad v knihách Concettino ohlédnutí (1995) alebo Kočky na Atalantě (2003), pritom po roku 2000 narážal na odmietanie časti nastupujúcich mladých českých filmových vedcov. Mystérium jeho osobnosti, pod vládou choroby fatálne vykláňajúce vedeckú kapacitu k dobrovoľnému odchodu zo života, sa rysuje v jeho denníkových záznamoch, vedených v očistnej snahe vnímať nepoznané vrstvy svojho vnútra. (Ako odborník na denníkovú formu zaujal knihou Hlas deníku z roku 2002.) Denník je nielen ostrovom jeho bytia, intímnou správou o zápolení s vnútorným údelom (bipolárna afektívna porucha) v posledných troch rokoch jeho života, ale nesie aj odtlačky dobových pomerov v spoločenskom (pražskom intelektuálnom), redakčnom (Literární noviny, A2) a univerzitnom živote.


Typografie filmových titulků. Úvodní titulky v československém hraném filmu 1945–1993
Andrea Vacovská
(Vysoká škola uměleckoprůmyslová, Praha, 2016, brož., 145 strán, 20,50 €/450 Kč)

Úvodné titulky dokážu podporiť vizuálny štýl filmového diela, pričom tvoria dobovo príznakové grafické, dizajnérske a technologické stopy v použitom písme (napr. kolekcia plastických písmen alebo ručne kreslené titulky v 50. rokoch), podklade (papier, sklo, fólia), technikách (triková kopírovačka). Podobami a „utajeným“ autorským zázemím tohto druhu výtvarnej práce v hraných filmoch sa zaoberá monografia vychádzajúca z diplomovej práce absolventky Ateliéru tvorby písma a typografie na UMPRUM v Prahe. Dominujú v nej obrazové ukážky titulkov s názvami filmov, osem strán patrí filmovým plagátom a knihu uzatvára 48 podôb záverečného titulku „Konec“. V textovej časti sa vynímajú štyri rozhovory, v ktorých svoje skúsenosti z tvorby pred nástupom digitálnej technológie poskytli kameraman Josef Hanuš a typografi a grafickí dizajnéri Lukáš Fišárek, Rostislav Vaněk a Aleš Najbrt. Škoda len absencie slovenských titulkov, ktorým podtitul publikácie neupiera miesto v nej. Aspoň ich drobná kolekcia by bola obohacujúca.
 

Peter Ulman