Animovaný seriál o nerozlučných kamarátkach Mimi a Líze sa po televíznom uvedení dostal aj do slovenskej kinodistribúcie. Od 3. septembra uvádza pásmo zložené zo siedmich dielov 34 kín od Bratislavy po Spišskú Novú Ves.

Jedna má oči stále zatvorené, druhá hltá pohľadom všetko naokolo. No hoci je Mimi nevidomá, svet intenzívne vníma prostredníctvom ostatných zmyslov. Jej kamarátka zo susedstva Líza je energická, má rada dobrodružstvo, a tak spolu prenikajú do imaginárneho sveta, kde majú plno neuveriteľných zážitkov. Prvých sedem dielov seriálu Mimi & Líza odvysielala RTVS počas Vianoc roku 2013, o dva roky neskôr uviedla všetkých trinásť dielov. Podľa seriálu vznikli dve úspešné knihy a rozhlasové rozprávky. O večerníčkový projekt animátorky a režisérky Kataríny Kerekesovej navyše prejavili záujem aj v zahraničí. V apríli 2016 sa pásmo šiestich dielov dostalo do kinodistribúcie vo Francúzsku, kde ho videlo za prvý mesiac 30-tisíc divákov (ďalšie časti seriálu tam prídu do kín v roku 2017), neskôr ho nasadili aj v belgických kinách a premietať by sa malo aj v Luxembursku.

Podobný model uvedenia presadili tvorcovia aj pre tunajšiu kinodistribúciu. „Pásmo má približne 45 minút, vybrali sme doň štyri diely z prvej a tri z druhej série,“ hovorí pre Film.sk Katarína Kerekesová. Na plátne sa tak stretnú príbehy Tmy sa nemusíš báť, Zbohom, farba sivá, Tety z pexesa, Neviditeľná ryba, Zakliaty čas, Dážďovka Tour a Zrkadlo. „V našich kinách nie je celkom bežné premietať rozprávkové pásma pre malé deti. Vo Francúzsku, v Belgicku či Holandsku sú však v obľube aj takéto ,intímnejšie‘ formáty pre menšie kinosály, pre detských divákov v sprievode rodiča alebo učiteľa. Často sú spojené s edukačnými aktivitami, napríklad vo Francúzsku sprevádza našu Mimi & Lízu takzvaný ciné-snack, počas ktorého deti ochutnávajú so zaviazanými očami malé občerstvenie a učia sa o zmysloch,“ vysvetľuje Kerekesová a pokračuje: „Vo všeobecnosti pracuje francúzsky distribútor Cinema Public Films so seriálom a s témou veľmi pekne. Ohlas, ktorý tam máme, nás prinútil rozmýšľať aj o slovenskej kinodistribúcii, ktorej sa ujala spoločnosť Art4. Ale hlasov, že by takáto forma šírenia stála za zváženie aj napriek tomu, že ide o večerníčkový formát, bolo viac.“

Podľa Kerekesovej rodičia túžia ukázať svojim deťom tie najlepšie a najhodnotnejšie veci nášho života. A tvorcovia sa prostredníctvom pestrofarebných zážitkov dvoch kamarátok snažili otvoriť vesmír, v ktorom deti tieto hodnoty nájdu. „Na projekte pracoval kolektív kreatívnych ľudí, bez ktorých by nebol tým, čím je. Mnohí z nich sú aj rodičmi, takže sme si mohli vyskúšať priamo na ich drobcoch, ako jednotlivé príbehy fungujú. A sme veľmi radi, že Mimi & Lízu si napokon obľúbili aj iné deti, dokonca nielen na Slovensku,“ poznamenáva Kerekesová. Projekt Mimi & Líza vznikol v koprodukcii spoločnosti Fool Moon, RTVS a štúdia ekran s podporou Audiovizuálneho fondu. Pod námet a scenár sa okrem Kerekesovej podpísala aj Katarína Moláková, výtvarné návrhy vytvorila režisérka spolu s Borisom Šimom a hudbu skomponoval Marek Piaček.

Zuzana Sotáková
FOTO: Fool Moon

Keď režisér Miro Remo dokončil očakávaný dokument Cooltúra, vysvitlo, že ho do distribúcie nedostane. Teraz mu možnosť ukázať ho verejnosti prináša projekt Dokument na kolesách. Neformálna iniciatíva pedagógov a študentov Filmovej a televíznej fakulty VŠMU štartuje svoj pilotný ročník 3. októbra premiérou Cooltúry v kinosále FTF VŠMU.

Dokument na kolesách sa zameria na kvalitné autorské dokumenty, ktoré by sa mali premietať na gymnáziách, stredných i vysokých školách na Slovensku. Pôjde prevažne o študentskú dokumentárnu tvorbu alebo diela absolventov FTF VŠMU. Pridanou hodnotou projekcií budú lektorské úvody a prednášky poslucháčov audiovizuálnych štúdií na tému autorský dokumentárny film, chýbať nebudú ani moderované diskusie s autormi filmov.

„Nám pedagógom, ktorí učíme tvorbu dokumentárneho filmu na FTF VŠMU, sa zdá, že je potrebné aspoň v malej miere realizovať medzi mladými ľuďmi mediálnu výuku alebo akúsi propagáciu dokumentárneho filmu ako samostatného umeleckého druhu, ktorý dokáže veľmi živo a často i vtipne reagovať na spoločenské dianie a kultivovať verejnú debatu,“ vysvetľuje dokumentarista, pedagóg a spoluzakladateľ iniciatívy Dokument na kolesách Marek Šulík. „Zdá sa nám, že naša krajina nevyužíva potenciál tvorivých ľudí. Myslím tým predovšetkým našich absolventov, ktorí počas štúdia prinášajú vo svojich filmoch a cvičeniach zaujímavé súčasné témy, spracované slobodne a nezaujato. Dokument na kolesách je pre nás príležitosťou premietnuť aspoň niekoľko zaujímavých dokumentárnych filmov, ktoré vytvorili naši absolventi na škole alebo po jej ukončení,“ dodáva Šulík.

Prvým takým titulom je Cooltúra Mira Rema, ktorý už počas štúdia zbieral ocenenia na festivaloch v zahraničí. „Ateliér dokumentu bol miestom, kde som cítil osobný i profesionálny progres. Chodil som zo školy do práce, ktorá ma vtedy živila, nabudený, až zelektrizovaný. Energiu som potom vkladal do svojich študentských cvičení. Vrátila sa mi v podobe úspechov na zahraničných festivaloch,“ hovorí Remo, ktorý v minulosti zaujal dokumentmi Arsy-Versy či Comeback a momentálne dokončuje film o spevákovi Richardovi Müllerovi Nespoznaný.

Úsmevný, ironický, ale zároveň aj vážny film o zmysle a stave slovenskej kultúry, tak znie stručná charakteristika dokumentu Cooltúra, ktorý si ešte v procese nakrúcania vyslúžil prívlastok kontroverzný. Remo sa v ňom pozrel na slovenskú kultúru, spoločnosť a jej hodnoty a nastavil im nemilosrdné zrkadlo, čo spätne vyvolalo nesúhlasné reakcie niektorých účinkujúcich. Preto sa film bude uvádzať len v rámci študijných projekcií. „Cooltúra bude putovať po školách minimálne celý zimný semester. Na kompilácii študentskej tvorby, ktorú nasadíme neskôr, pracuje Marek Šulík,“ povedal pre Film.sk PR manažér projektu Matej Sotník. V októbri by mali Removu snímku vidieť každý pondelok žiaci a študenti v Bratislave a Trnave, dokument sa bude 18. októbra premietať aj na festivale Jeden svet.

Projekt zatiaľ získal financie prostredníctvom crowdfundingu na stránke Startovac.cz, jeho iniciátori chcú požiadať o grant Nadácie Tatrabanky v programe Viac umenia a zvažujú aj podanie žiadosti na Audiovizuálny fond.

Zuzana Sotáková
FOTO: miroremo.sk

V prvej polovici minulého roka vydal Slovenský filmový ústav kolekciu 5 DVD Týždeň vo filme 1945 – 1990, ktorá sa stretla so záujmom divákov. Rudolf Urc, jeden zo zostavovateľov kolekcie, aktuálne pripravuje pre Kino Lumière cyklus Očami filmových spravodajcov, v ktorom chce divákom pripomenúť zaujímavé a dôležité témy z histórie. Ako inak, pomôže si pri tom filmovými týždenníkmi. Prvú tému predstaví už v novembri.

Cyklus sa bude konať raz mesačne a pôjde o komentované projekcie vybraných týždenníkov, zameraných na určité obdobie a zároveň na konkrétnu tému. Tento rok sa v rámci cyklu uskutočnia dve stretnutia, prvé z nich, naplánované na 7. novembra, bude venované téme Maďarská jeseň 1956. „Maďarské udalosti sú v týždenníkoch veľmi precízne spracované, hoci netvoria samostatné číslo žurnálu. Sú spracované v niekoľkých šotoch, ktoré sú kombinované s inými témami a udalosťami. V cykle to však bude prebiehať tak, že sa premietne celý žurnál s rôznymi šotmi, aby sa mohli diváci oboznámiť aj s inými súvislosťami daného obdobia, a ja ich upozorním na tie, ktoré sa týkajú hlavnej témy stretnutia,“ vysvetľuje Rudolf Urc, ktorý bude projekcie uvádzať. Návštevníkom chce priblížiť aj spoločensko-politické okolnosti, za akých šoty Týždňa vo filme vznikali, a ozrejmiť historické pozadie udalostí súvisiacich s prezentovanou témou.

Na rok 1956 sa budú tematicky viazať obe tohtoročné pásma cyklu. V decembri sa uskutoční časť s názvom „Oheň kritiky“ pred 60 rokmi, na ktorej sa ukáže, že hoci kritika v dobových týždenníkoch nechýbala, smerovala k problémom ako neporiadok na uliciach či na stavbách, nepoctiví predavači a podobne. Každá projekcia sa podľa slov Rudolfa Urca bude skladať zo šiestich alebo siedmich filmových týždenníkov.

„Týždeň vo filme bol od roku 1945 do roku 1990 najreprezentatívnejším filmovým periodikom. Odzrkadľoval premeny a výkyvy v spoločenskom dianí a citlivo reagoval aj na politické turbulencie. Každý žurnál vo svojom období obsahoval viac-menej pestrú skladačku domácich i zahraničných materiálov. Tvorcovia sa snažili o vyváženú koncepciu, často však determinovanú dobovými okolnosťami. Naším zámerom je toto mnohoročné originálne filmové dielo priblížiť súčasnému divákovi, pripomenúť ľudí, roky, udalosti spojené s tým-ktorým obdobím a vytvoriť tak nielen priestor na obnovu historickej pamäti, ale aj podnet na rozjímanie o kontextoch,“ uvádza sa v koncepte Rudolfa Urca. Na prvý mesiac budúceho roka pripravuje kurátor cyklu týždenníky, ktoré zachytávajú Bratislavu pred šesťdesiatimi rokmi, ďalej plánuje napríklad témy Zo sveta filmu, Veľké osobnosti hudby, Krása ľudového umenia, Hviezdy športu 50. rokov, Dobové technické novinky, Povojnové retribučné súdy v rokoch1946 – 1947.

Rudolf Urc však zároveň pripomína, že zostavu tém môže ovplyvniť aj spätná väzba od publika. A medzi možnosti radí aj oslovenie samotných tvorcov týždenníkov, aby každý z nich vybral spravodajský materiál, ktorý považuje za výnimočný, a počas cyklu ozrejmil dôvody svojho výberu.

Daniel Bernát