Keď sa filmy musia prekladať

Slovenské filmy to pri nápore zahraničných titulov nemajú v tunajšej kinodistribúcii ľahké. No distribútori majú s uvádzaním zahraničných snímok nemalé starosti, musia sa totiž postarať o odstránenie jazykových bariér.

Podľa zákona o audiovízii má distribútor zabezpečovať slovenské titulky alebo dabing pri zahraničných audiovizuálnych dielach, ktoré nie sú v jazykovej úprave spĺňajúcej požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka. Zákon pritom kladie špeciálny dôraz na filmy, ktoré sú prístupné maloletým do 12 rokov. V takom prípade je povinnosťou distribútora zabezpečiť slovenský dabing, ak nejde hoci o pôvodnú českú rozprávku. Ale nestáva sa to vždy a detskí diváci si zavše musia vystačiť s českým dabingom. Skúsili sme sa pozrieť na to, ako sa zákonné povinnosti odrážajú na stratégii a výsledkoch distribučných spoločností. Z troch najúspešnejších slovenských kinodistribútorov minulého roka zareagoval na naše otázky len jeden.

„Nutnosť slovenského dabingu pri filmoch s neobmedzenou prístupnosťou do značnej miery negatívne ovplyvňuje dramaturgiu výberu filmov pre deti. Náklady na dabing aj ďalšie spracovanie mastra DCP neprimerane zvyšujú celkové náklady na prípravu filmu a tým sa zvyšuje finančné riziko jeho uvedenia,“ hovorí Peter Kot z distribučnej spoločnosti Itafilm. „Uvádzanie filmov pre najmenších v češtine alebo so slovenskými titulkami posúva tieto filmy do vyššej vekovej kategórie – od 12 rokov – a vedie divákov k chaotickej situácii: pre koho je ten film vlastne určený? V prevažnej miere sa tieto pokusy končia neúspechom.“ Itafilm bol vlani treťou najúspešnejšou distribučnou spoločnosťou na trhu a aj tento rok priniesol do kín viacero filmov pre deti, medzi nimi Malého pána, Malého dráčika či aktuálne Hotel Transylvánia 2. Všetky tri mali slovenský dabing, čo platí aj pre majoritne český film Malý pán.

„Distribúcia filmov je činnosť, ktorej výsledky závisia od množstva objektívnych i subjektívnych faktorov – od záujmu divákov, počasia, prázdnin, konkurenčných filmov, nadmerného množstva titulov, konkurencie športových a iných kultúrnych akcií a podobne. Je preto nevyhnutné veľmi obozretne kalkulovať so všetkými finančnými nákladmi a nájsť optimálnu cestu,“ pokračuje Peter Kot. „Zároveň platí, že distribútor zvyčajne kupuje práva pre Slovensko i Česko a v tom prípade treba všetky náklady na prípravu násobiť dvomi. V prípade limitovaného diváckeho záujmu o film si distribútor vyberá jednu jazykovú verziu, ktorá je akceptovateľná pre divákov v oboch krajinách. V každom prípade je nutná istá vyváženosť, možno až kompromis, aby sa niektoré zaujímavé tituly vôbec dostali do slovenských kín.“ V prvých deviatich mesiacoch tohto roka malo v kinách premiéru celkovo 171 filmov, z toho 16 bolo dostupných so slovenským dabingom, 10 s českým, 47 so slovenskými titulkami, 85 s českými, 9 s maďarským dabingom a 22 v pôvodnom slovenskom alebo českom znení. Na porovnanie v roku 2001 malo v našich kinách premiéru 160 filmov, 6 so slovenským dabingom, 4 s českým, 72 so slovenskými titulkami a 58 s českými.

Výrazným fenoménom súčasnosti je ukončenie kinodistribúcie na 35 mm filmových kópiách a úplný prechod na digitálne nosiče. Ako to vplýva na proces výroby slovenských jazykových verzií uvádzaných filmov? „Čo sa týka priamo dabingu, sú to len okrajové zmeny. No podstatný vplyv to malo na výrobu nosičov. Na druhej strane rozšírenie formátov prinieslo niektoré náklady, ktoré ovplyvňujú celkovú efektivitu uvedenia filmu. Napríklad technické vloženie dabingu na master nosiča DCP formátu 3D je niekoľkonásobne lacnejšie ako vloženie titulkov. Zároveň je však výroba dabingu niekoľkokrát drahšia ako príprava titulkov,“ ozrejmuje Peter Kot.

Aby sme získali aspoň základnú predstavu aj o vzniku slovenských prekladov distribuovaných titulov, oslovili sme Jara Vanča, ktorý patrí v práci s filmom k najskúsenejším profesionálom. Podľa neho sa na Slovensku venuje tejto činnosti približne desiatka prekladateľov. Digitalizácia distribúcie zasiahla do tejto práce najmä tým, že kedysi sa titulkovalo v slovenských laboratóriách, kým teraz sa posielajú preklady do zahraničných laboratórií. Prekladatelia museli navyše zvládnuť nové softvérové programy, ktoré si táto zmena vyžiadala. A aké sú rozdiely v práci na výrobe titulkov a na dabovanej verzii filmu? „Je to jednoznačne úplne iný postup. Titulky musia obsahovať všetko, čo tam má byť – nesmú byť prikrátke ani pridlhé vzhľadom na možnosti jedného riadka a súčasne preto, aby ich diváci dokázali prečítať. Nemali by v nich byť žiadne zbytočné slová. Dabing je časovo náročnejší a prekladá sa úplne všetko, každé slovo. Zaznamenávajú sa aj všelijaké povzdychy a pazvuky, takisto mená postáv, ktoré práve hovoria, aby sa herci vedeli zorientovať. Zároveň treba preklad upraviť a načasovať na pohyby úst hovoriacich postáv,“ hovorí Jaro Vančo. „Pri samotnom dabovaní je prekladateľ v štúdiu, len ak ho prizvú dabingoví producenti. Pri titulkovaní treba film preložiť a odoslať do zahraničného štúdia, v niektorých prípadoch ho potom opätovne skontrolovať, inokedy sa zase vyjadriť k pripomienkam štúdia. Občas sa vyžaduje aj spotting, čo je presné nasadzovanie titulkov do obrazu,“ vysvetľuje. Čas, ktorý strávi nad jedným filmom, závisí od viacerých faktorov. Titulkový preklad mu môže trvať jeden deň až tri týždne, platí však, že dabing je väčším požieračom času a niekedy trvá aj mesiace.

Výroba slovenských jazykových verzií zahraničných filmov určených do tunajšej kinodistribúcie si teda vyžaduje čas, peniaze a energiu viacerých zainteresovaných. Aké je pri tom ďalšie obchodné využitie takto upravených filmov? Sústreďme sa na dabované verzie, ktoré by azda mohli byť atraktívne pre potenciálnych kupcov napríklad z radov televízií, veď ide predovšetkým o populárne animáky. „Ešte v nedávnej minulosti sa v rámci kalkulácie návratnosti nákladov na dabing počítalo s jeho využitím pri výrobe DVD a blu-ray nosičov a takisto s využitím v televízii. V súčasnosti je však trh s DVD na najnižšej možnej úrovni a prispieva väčšinou len zlomkovo. Predaj televíznych práv s dabingom – okrem výrazne diváckych filmov – v poslednom období naráža na veľmi limitovaný záujem zo strany televízií a v pozitívnom prípade dosiahnuté tržby len minimálne prispievajú na pokrytie vynaložených nákladov,“ uzatvára Peter Kot zo spoločnosti Itafilm.

Daniel Bernát
FOTO: Majoritne českú animovanú rozprávku Malý pán uvádzali tunajšie kiná so slovenským dabingom, zdroj: Itafilm