Dve strany desiateho Cinematiku

Desiaty ročník MFF Cinematik v Piešťanoch (10. – 15. 9.) je za nami a po jeho skončení zostávajú rozporuplné pocity. Na jednej strane poskytol možnosť vidieť viacero zaujímavých filmov katalánskej kinematografie, ktorú distribútori obchádzajú, aj niekoľko noviniek, na strane druhej som zažil veľké sklamanie z niektorých divákov.

Najväčšiu časť programu tvoril fokus na súčasnú katalánsku kinematografiu a retrospektíva filmov jedného z jej najzaujímavejších tvorcov Jaimeho Rosalesa. Ten mal po skončení svojho najnovšieho filmu Krásna mladosť aj masterclass, v ktorom sa diváci mohli oboznámiť s jeho filmárskymi postupmi.

Rosalesa by sme mohli pokojne označiť za režisérskeho chameleóna, keďže v každom filme zobrazuje traumy a samotu svojich hrdinov pomocou iných formálnych postupov. Z dvoch snímok, ktoré som od neho videl, ma viac zaujala Samota. V nej zobrazuje prostredníctvom polyvízie a ozuovských vyjadrovacích prostriedkov – strihania cez os, observačného spôsobu snímania, rámovania postáv pomocou architektúry – osamelosť dvoch žien a ich vzťahy s vlastnými deťmi.

Sekcia Súčasný katalánsky film ponúkla reprezentatívny výber toho najzaujímavejšieho, čo z tejto oblasti vzišlo. Najviac ma prekvapila mysteriózna liliputánska „lynchovina“ Vzdialenosť od víťaza rotterdamského festivalu Sergia Caballera. Bola to jedinečná príležitosť vidieť sud rozprávajúci výlučne v haiku alebo liliputána, ktorý pomocou vône svojich genitálií komunikuje s maďarskou kartárkou v Las Vegas. Veľké celky kamenistej sibírskej krajiny a opustenej elektrárne dotvárali dystopickú atmosféru postsocialistického Ruska.

V nesúťažných sekciách Kinema Choice a Eye on Films sa predstavilo množstvo pozoruhodných filmov. Medzi tie najočakávanejšie a najzaujímavejšie patril najnovší film kontroverzného Gaspara Noého Love. Ten sa v rámci prehliadky Projekt 100 chystá v novembri aj do distribúcie a diváci sa opätovne môžu tešiť na hypnotickú atmosféru a drsné sexuálne scény. Love však považujem v porovnaní s jeho filmom Vojdi do prázdna (2009) za krok späť.

V sekcii Čo dom dal a súťažnej Cinematik.doc organizátori pre zmenu oboznámili divákov s najnovšími filmami slovenskej kinematografie. Víťazným filmom druhej sekcie sa stal dokument Vlna vs. breh o členoch slovenskej novej vlny fotografov. Jeho dynamická forma bez zamerania na ostrosť či kompozíciu presne korešpondovala s fotografiami týchto umelcov.

Vrcholom festivalu bola súťažná sekcia Meeting Point Europe, z ktorej by som rád vyzdvihol predovšetkým unikátnu snímku kontroverzného gréckeho filmára Lanthimosa Homár. Je to alegória na totalitu vzťahov, zaodetá do neuveriteľne originálneho dystopického hávu. Rozhodne však treba povedať, že tento ročník festivalu bol na výnimočné filmy nesmierne silný, keďže sa tu objavili aj snímky ako Motýle, ktoré súťaž napokon vyhrali, V pivnici, Hlupák, pokračovanie filmu Akt zabíjania s názvom Podoba ticha a veľa ďalších.

Negatívne pocity som zažíval predovšetkým vo vzťahu k divákom, ktorých v poslednom čase opantalo svietenie mobilnými telefónmi. A bežným sa stalo telefonovanie počas predstavenia, chodenie na filmy pol hodiny po začiatku či rozprávanie sa počas „nudného“ filmu. Teší ma, že jubilejný ročník festivalu bol viac tematický, hlbšie oboznamoval so súčasnou katalánskou kinematografiou a predstavil kvantum výnimočných filmov. Takisto kvalita, pohodlnosť a veľká kapacita festivalových kinosál je na slovenské pomery výnimočná. Diváci sú však z roka na rok neslušnejší.

Cinematik 2015
► CELKOVÝ ROZPOČET FESTIVALU: 100 000 eur (podpora z Audiovizuálneho fondu: 70 000 eur)

Marcel Šedo ( poslucháč audiovizuálnych štúdií na FTF VŠMU )

Igrice majú nových majiteľov

Najstaršie slovenské filmové ceny Igric už majú tohtoročných laureátov. Slávnostné odovzdávanie trofejí sa konalo 24. septembra v Divadle Malá scéna STU v Bratislave. A okrem Igricov sa udeľovali aj Ceny slovenskej filmovej kritiky.

Na 26. ročníku cien vyhlásili okrem víťazov zvyčajných kategórií aj držiteľa Igrica za celoživotný prínos slovenskej kinematografii. Stal sa ním režisér Vido Horňák, ktorý sa uplatnil predovšetkým v televízii a stojí napríklad za titulmi S Rozárkou, Čierne ovce, Buddenbrookovci či Sesternica Beta.

Tohtoročná porota Igricov v zložení Juraj Lihosit, Mária Ferenčuhová, František Kovár, Dodo Šimončič, Roman Rjachovský, František Jurišič a Štefan Vraštiak posudzovala 77 filmov a audiovizuálnych diel vyrobených v roku 2014. V kategórii hranej tvorby pre kiná cenu neudelila, no tvorivé prémie získali Miloslav Luther za réžiu filmu Krok do tmy a Ivan Finta za kameru v rozprávke Láska na vlásku. V sekcii televíznej dramatickej tvorby poputoval Igric autorkám námetu a scenára seriálu Tajné životy Bibe Bohinskej, Nadi Clontz a Soni Čermákovej Uličnej. Tvorivú prémiu získali Jonáš Karásek a Marika Majorová za réžiu filmovej série Moje povstanie.sk. V kategórii filmovej a televíznej dokumentárnej tvorby zvíťazil Jaro Vojtek so snímkou Tak ďaleko, tak blízko a tvorivé prémie porota pridelila Martinovi Šulíkovi za film Milan Čorba a Patrikovi Lančaričovi za Hranu – 4 filmy o Marekovi Brezovskom. Sošku Igrica za animovanú tvorbu získala Joanna Kożuch, ktorá uspela s filmom Fongopolis, tvorivé prémie patria Petre Heleninovej za Aion a Martinovi Smatanovi za film Rosso Papavero. Udeľovali sa aj ceny v hereckých kategóriách. Z herečiek si Igrica odniesla Zuzana Mauréry za účinkovanie v Tajných životoch, tvorivé prémie dostali Monika Haasová a Judit Bárdos, z hercov sošku získal Milan Lasica za výkon v Rukojemníkovi, tvorivé prémie dostali Peter Kočiš a Péter Nádasdi. V kategórii ostatnej filmovej a televíznej tvorby dominovali Dušan Hudec (s filmom Neznámi hrdinovia) a Zuzana Liová (Prvá: Hana Gregorová).

Ocenení boli aj autori publikácií, ktoré vydal Slovenský filmový ústav. V kategórii audiovizuálnej teórie a kritiky totiž porota udelila tvorivé prémie Petrovi Michalovičovi a Vlastimilovi Zuskovi za knihu Rozprava o westerne a Františkovi Gyárfášovi a Jurajovi Malíčkovi za Naše filmové storočie. V štatúte sa prvý raz objavila Cena Jána Fajnora pre tvorcov do 35 rokov, ktorou ovenčili Veroniku Obertovú a Michaelu Čopíkovú za animovaný film Nina, režiséra dokumentárnej snímky Comeback Mira Rema a kameramana hraného projektu Deti Tomáša Staneka. Novinkou bolo aj udelenie zvláštneho uznania producentovi, ktoré poputovalo do rúk Lívie Filusovej zo spoločnosti Furia Film. Predseda poroty Juraj Lihosit skonštatoval, že porota mala ťažkú prácu, a z prihlásených titulov ocenil predovšetkým kvalitu dokumentárnych filmov.

Počas slávnostného večera sa udeľovali aj 23. Ceny slovenskej filmovej kritiky, o ktorých rozhodlo 33 členov Klubu filmových novinárov. Cenu za slovenský celovečerný hraný, aj koprodukčný film pre kiná, ktorý mal tunajšiu premiéru v roku 2014, získali Deti (r. J. Vojtek), medzi dokumentmi zvíťazili Všetky moje deti (r. L. Kaboš). Zo zahraničných filmov v tunajšej distribúcii filmových novinárov najviac zaujala dráma Ida (r. P. Pawlikowski), vďaka ktorej uspela aj distribučná spoločnosť Asociácia slovenských filmových klubov. Cena za publikačnú filmovú činnosť a audiovizuálne aktivity patrí Petrovi Konečnému z Kinema.sk, ocenený bol aj Pavel Branko za knihu Úklady jazyka. Napokon udelili aj cenu in memoriam pre Júliusa Dzureka za jeho autorstvo webového portálu Hviezdyfilmu.sk.

Zuzana Sotáková, dan