Ondrej Šulaj,

scenárista, režisér, dekan FTF VŠMU

O čom rozmýšľam a na čo neustále myslím, to si nechávam uschované vo svojom súkromnom paralelnom svete. A čo si myslím, to zaujíma len veľmi málo ľudí. Tak som si tému tejto rubriky pozmenil na „o čom hovorím“. O čom hovorím s priateľmi, filmármi, pedagógmi na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v neformálnych rozhovoroch, ale aj na pravidelných stretnutiach kolégia dekana či umeleckej rady. V poslednom čase je témou úroveň výučby v našich ôsmich ateliéroch a na dvoch katedrách. Práve takéto zmysluplné rozhovory o poslaní našej fakulty, o vytváraní priestoru pre slobodnú tvorivú atmosféru a rešpektovanie individuálnych výučbových postupov v jednotlivých ateliéroch a na katedrách, boli prítomné už od samého vzniku FTF. Len pred pár týždňami sme úspešne prešli pravidelnou akreditáciou a potvrdili sme našu dlhoročnú „áčkovú“ pozíciu medzi univerzitami, ale kvalitná úroveň umeleckého vzdelávacieho procesu nie je závislá len od vonkajšej akreditácie či vzorne vypracovaných študijných plánov. Individuálne štúdium vyžaduje vyladený súzvuk medzi pedagógom a študentom, ale chce to aj atmosféru spolupatričnosti, vzájomnej úcty a porozumenia medzi samotnými pedagógmi. Takáto priaznivá atmosféra už dlho chýba v profesionálnom filmárskom prostredí a o to ťažšie sa vytvára priamo na škole. Usilujeme sa však o to. Je to dôležitý predpoklad na to, aby sme v rozhovoroch spoločne hľadali východisko zo zdanlivo neriešiteľného problému – ako skĺbiť prísne pravidlá a striktne zadefinované zadania, istým spôsobom aj umelecky obmedzujúce, ktoré si vyžaduje realizácia povinných cvičení a školských filmových projektov, so slobodnou umeleckou tvorbou študentov, cez ktorú kultivujú svoj talent. Spúšťame na fakulte nový počítačový program, cez ktorý budeme od počiatočnej fázy sledovať prípravu školských projektov, presne zadefinovaných cvičení, ale predovšetkým bakalárskych a magisterských filmov, ich organizačné a produkčné zabezpečenie vrátane podania žiadosti o príspevok z AVF v jedinom možnom termíne, previazanosť jednotlivých filmárskych profesií z ateliérov, samotnú realizáciu a postprodukciu aj záverečné odovzdanie a ohodnotenie výsledného diela. Nedodržanie stanoveného harmonogramu výrazne skomplikuje dokončenie projektu a môže mať nepriaznivý dosah na ukončenie ročníka v riadnom termíne. Hovorím o tom, počúvam názory filmárov, pedagógov. Ako sprísniť pravidlá a obmedzenia a zároveň udržať v ateliéroch hravosť, spontánnosť a slobodnú, originálnu tvorivosť.