The End of Cinema? A Medium Crisis in the Digital Age
André Gaudreault a Philippe Marion
(Columbia University Press, New York 2015, 243 strán)

Ako naznačuje už jej názov, táto kniha je ďalším z dlhého radu príspevkov do diskusie o transformácii, ktorou prechádza kinematografia v ére nových technológií a médií. Podľa jej autorov film samotný nikdy nebol statickou technológiu, ale dynamicky sa vyvíjajúcim umením. Polemizujú preto s pojmom takzvanej „digitálnej revolúcie“ a s tým, že s ňou prichádza mnohými predpovedaná „smrť kinematografie“. Podľa nich ide len o jeden z množstva zlomov v histórii média, počas ktorej neraz došlo k radikálnym zmenám jeho identity, či už to bol príchod zvuku, alebo širokouhlý formát a mnohé ďalšie technológie, ktoré zmenili nielen spôsob výroby a distribúcie filmov, ale aj ich diváckej recepcie. Ich pokračovaním je aj dnešná strata hegemónie filmového plátna a jeho neskorších konkurentov, ktorými boli statické televízory a monitory, a presun obrazu na prenosné obrazovky našich mobilov a tabletov.


Film Theory. Creating a Cinematic Grammar
Felicity Colman
(Wallflower Press, New York 2014, 136 strán)

Felicity Colman, autorka knihy Deleuze a film, prináša v publikácii z filmovej edície Short Cuts základný prehľad rôznych spôsobov teoretického myslenia o filme a metodologických prístupov, rozdelených podľa troch referenčných bodov, ktorými sú pre ňu modely, technológie a diváci. Rovnako sú pomenované aj tri hlavné kapitoly knihy. V prvej z nich sa Colman zaoberá problematikou vzťahu teórií k normatívnym modelom, ktorými sú pre ňu zaužívané metódy, systémy a schémy, a k vytváraniu dialektických binárnych štruktúr. V druhej kapitole skúma spôsoby, akými sú nielen samotné filmové diela, ale aj teórie, ktoré sa nimi zaoberajú, ovplyvňované meniacimi sa technológiami. Tretia a záverečná kapitola je venovaná subjektu, subjektivite a niektorým z typických rolí, ktoré filmová teória prisudzuje filmovým divákom.


Dokumentárny film v krajinách V4
Mária Ferenčuhová (ed.)
(Vysoká škola múzických umení, Bratislava 2014, 231 strán)

Monografia je zborníkom deviatich rôznorodých príspevkov od autorov z krajín V4, mapujúcich rôzne podoby dokumentárneho filmu v tomto geopolitickom priestore od konca druhej svetovej vojny po súčasnosť. Najvýraznejšie zastúpenie tu majú slovenskí teoretici Mária Ferenčuhová, Žofia Bosáková a Martin Palúch, ktorí sa sústreďujú na šesťdesiate a deväťdesiate roky, ako aj na súčasný dokumentárny film a jeho reflexiu. Maďarskí autori Teréz Vincze a Balázs Varga prinášajú pohľad na dokumentárnu tvorbu v rámci Štúdia Bélu Balázsa a na maďarský dokumentárny film po páde železnej opony. Poľské príspevky od Anny Misiak a Mikolaja Jazdoňa mapujú prácu žien dokumentaristiek v socialistickom Poľsku a porevolučný poľský dokument. Česká teoretická obec je zastúpená príspevkom Lucie Česalkovej o satiricko-výchovnom dokumente päťdesiatych rokov, v zborníku však nechýba ani pohľad na súčasnú českú dokumentaristickú tvorbu a jej reflexiu v texte slovenskej teoretičky Žofie Bosákovej.

Monika Mikušová ( filmová publicistka )