322
(1969)

Medzi digitálne reštaurovanými filmami na DCP nosičoch SFÚ figurujú aj dve snímky Dušana Hanáka. Jeho prvý celovečerný hraný film 322 vznikol voľne podľa poviedky Jána Johanidesa Potápača priťahujú pramene mora a v roku 1969 získal Veľkú cenu mesta Mannheim na tamojšom festivale. Sledujeme tu príbeh kuchára Lauka, ktorý pod vplyvom hrozby zákernej choroby prehodnocuje svoj doterajší život a snaží sa hľadať nové cesty a trvalejšie hodnoty. Hlavnú postavu stvárnil vynikajúci český herec Václav Lohniský. Film vyniká zvláštnou poetikou, ktorá kombinuje hrané pasáže s dokumentárne ladenými sekvenciami. Režisér kladie veľký dôraz najmä na použitie kontrapunktu v akejkoľvek forme. Vzniká tak zaujímavá, zvláštna a jedinečná ilúzia skutočnosti, ktorú podčiarkuje kontrastný obraz kameramana Viktora Svobodu. Dušan Hanák k tomu v rozhovore z roku 1969 hovorí: „Zámerne volím formu kontrapunktu, s úmyslom rozvíriť okolo pasívneho hrdinu ohňostroj vzťahov a situácií. Viem, že niekedy kopím viac dramatického materiálu, než je možno treba, ale zdá sa mi, že to má svoju vnútornú súvislosť a že sa všetky časti mozaiky dajú dešifrovať... Snáď je to proste len iná výpoveď o intímnych veciach človeka. Ale možno i nová podoba toho, čomu sa kedysi hovorilo pocitový film.“


Obrazy starého sveta
(1972)

Druhý celovečerný film Dušana Hanáka sa pôvodne pripravoval ako televízny, no po zrušení Televíznej filmovej tvorby v období normalizácie sa celý projekt presunul na Kolibu. Režisér sa pri tvorbe tohto výnimočného diela dal inšpirovať fotografickými cyklami Martina Martinčeka. Film sprostredkúva strhujúce životné príbehy starých ľudí z Oravy a Liptova, ktorí boli na okraji spoločnosti, no napriek tomu dokázali žiť skutočne slobodní a vnútorne bohatí. Režisér o vzniku filmu povedal: „Keď čítam knihu, hľadám v nej sám seba. Podobný vzťah mám k postavám svojich hraných a dokumentárnych filmov. Hľadám ich v živote alebo ich poskladám a vymyslím, ale vždy je v tom prvok identifikácie, aj keď ide o nevedomý proces. Obdivoval som tých starých ľudí z viacerých dôvodov. Žili na okraji civilizácie, niekedy vylúčení aj z dedinskej komunity, a ich múdrosť súvisela s vnútornou silou a pozitívnym myslením. Mali v sebe humor a univerzálnu ľudskosť.“ Obrazy starého sveta aj 322 skončili v trezore a na svojich divákov museli čakať takmer dvadsať rokov. Filmy však nestratili nič zo svojej sugestívnosti a patria medzi najoceňovanejšie slovenské diela v zahraničí. Obrazy starého sveta získali okrem iného aj Cenu Asociácie filmových kritikov Los Angeles.

Róbert Šulák