Peter Dubecký,

generálny riaditeľ Slovenského filmového ústavu


Je to smutné konštatovanie, že tvorba Petra Solana, výnimočného režiséra i človeka, ktorému patria kinematografické prven­stvá, je už uzavretá. Peter Solan je autorom prvej slovenskej filmovej satiry Čert nespí (v spolupráci s režisérom Františkom Žáčkom) a rovnako aj prvej detektívky Muž, ktorý sa nevrátil, zároveň najdiváckejšej detektívky v dejinách slovenskej kinematografie. Napriek týmto faktom jeho dielo charakterizuje ešte čosi viac. Nesie presne formulovaný etický postoj k svetu, ľuďom a udalostiam, ktoré boli a sú okolo nás. Pre niekoho je to možno všedná výpoveď, ale pre mňa je plná myšlienok a citov.

Peter Solan je držiteľom viacerých významných ocenení. Patrí mu aj historicky prvá výročná cena Asociácie slovenských filmových klubov za prínos slovenskej kinematografii a klubovému hnutiu. Klubové publikum si veľmi vážil a klubisti jeho tiež. Bol pre nich nespochybniteľnou morálnou autoritou a výnimočným tvorcom. Jeho filmy Boxer a smrť, Prípad Barnabáš Kos či „kultovka“ Kým sa skončí táto noc sa premietajú stále.

Odchodom filmového aristokrata Petra Solana sa pre mňa asi navždy uzatvára 20. storočie, ktoré mám veľmi rád. Jeho kladné i záporné príznaky vo filmoch stredoeurópskeho regiónu presvedčivo stvárnili alebo stvárňujú páni režiséri Andrzej Wajda, István Szabó, Jiří Krejčík a náš Peter Solan. Veľmi si vážim a ďakujem, že som mohol s nimi viesť dialóg...