Miroslava Kovářová

choreografka a tanečná pedagogička

V ranej mladosti na mňa silne zapôsobil film Medená veža a úžasný sa mi zdá aj dnes. Okrem skvelých výkonov obľúbených hercov vidím veľkoleposť prírody v kontraste s drobným snažením človeka, ktorý ide za nejakým vyšším cieľom, ale pachtí sa v dolinách a nie vždy víťazí sám nad sebou. Film nesie silný odkaz, že to, čo chceme, nám nie vždy vyjde, ale je veľmi dôležité, aby sme sa o to snažili.

Film Učiteľka pripomína nedávnu minulosť, ktorej tiene ostali niekde v nás a nevieme sa ich zbaviť. Ako spoločnosť stále riešime korupciu alebo (ne)schopnosť postaviť sa zlu a nátlaku. Charakter, ktorý stvárnila Zuzka Mauréry, nie je ani dnes výnimočný, aj keď možno nie je až taký viditeľný. A dôležité sú aj ostatné postavy, ktoré sa voči hlavnej hrdinke vymedzujú alebo naopak – nie sú toho schopné. Film nám ukazuje, „odkiaľ pochádzame“, a to, že bude chvíľu trvať, kým ako spoločnosť dospejeme.

Nedávno som na tanečnom kongrese videla veľmi milý film, ktorý urobil Štefan Uher o tanečnej škole Elly Fuchsovej-Lehotskej v Bratislave. Prostredníctvom predstavenia Luskáčik v Slovenskom národnom divadle ukazuje na pozadí príbehu malej primabaleríny dobové zábery z práce, dobových tanečníkov, kostýmy, rekvizity aj Bratislavu. Ide o klasický filmový príbeh vyrozprávaný obrazom, ktorý je pre mňa zaujímavý aj z odborného hľadiska.

Čo sa týka tanečných filmov, v posledných rokoch ich aj na Slovensku vzniká viac. Tento žáner si pýta špecifickú odbornosť, cit a oko. Autor by mal rozumieť tancu. Spomeniem napríklad filmy Janka Ševčíka alebo Yuriho Korca.