Filmoví vedci a kritici hodnotia slovenské celovečerné filmy

Mesačník Film.sk spolupracuje od roku 2009 s renomovanými slovenskými filmovými vedcami, historikmi, kritikmi a publicistami na bodovaní slovenských celovečerných filmov, ktoré mali v tom-ktorom polroku premiéru v domácich kinách. Aktuálne prinášame hodnotenie slovenských filmov s premiérou počas roku 2021. 

Tentoraz, rovnako ako vlani, sme hodnotenie nedelili na dva polroky. Dôvodom bola opäť pandemická situácia a zatvorené kiná. Nariadenia ich zavreli ešte v decembri 2020 a bez divákov zostali až do druhej polovice mája 2021. V prvom polroku sa tak k divákom dostali – online – iba tri domáce majoritné premiéry. Keďže tradične hodnotíme slovenské alebo majoritne slovenské dlhometrážne filmy v kinodistribúcii, ktoré spĺňajú finančné kritériá určovania krajín pôvodu podľa Európskeho dohovoru o koprodukciách, v prvom polroku by sme hodnotili iba dva filmy: dokument Pavla Barabáša Everest – najťažšia cesta a dokumentárny debut Jakuba Julényho Komúna, ktoré sa po online uvedení preklopili aj do kinodistribúcie. Tretia domáca celovečerná premiéra, dokument Libertas v réžii Borisa Vereša, venovaný kryptomenám, sa dal sledovať iba online na stránke samotného filmu, preto ho v našom hodnotení nenájdete. 

Kým vlani sa do hodnotenia dostalo 11 titulov, teraz ich je 16. Nárast spôsobili aj snímky, ktoré čakali na uvedenie do kín od predošlého roka. Správa režiséra Petra Bebjaka sa k bežným divákom dostala dlho po tom, ako v silnej konkurencii zahraničných filmov reprezentovala v oscarovom súboji ako národný zástupca Slovensko. Na Muža so zajačími ušamiMartina Šulíka muselo domáce publikum takisto čakať až do vlaňajšieho leta, hoci už rok predtým na jeseň ho na varšavskom festivale ocenili za réžiu a získal aj cenu ekumenickej poroty. Medzi najočakávanejšími filmami roka bola i Cenzorka Petra Kerekesa. Do slovenských kín prišla prakticky hneď po tom, ako si priviezla cenu z Benátok. Podobne rýchlo sa s hlavnou cenou a dvojicou ďalších cien z Ji.hlavy dostal do slovenských kín hneď po uvedení na festivale Jeden svet debut Barbory Sliepkovej Čiary. Biela na bielej Viery Čákanyovej, vlaňajší víťaz Ji.hlavy, sa do kín dostala iba necelých päť mesiacov predtým. Predošlý film Viery Čákanyovej FREM sme vlani nehodnotili, pretože nespĺňal uvedené finančné kritérium určovania krajín pôvodu. To je aj dôvodom, prečo v zostave chýba napríklad film Miry Fornay Žaby bez jazyka, ale i ďalšie, prevažne české tituly, na ktorých vzniku sa podieľalo aj Slovensko. 

Okrem minoritných koprodukcií sme nehodnotili ani krátke či stredometrážne filmy. Bodovanie sa pohybuje tradične v škále od pol bodu po maximálny možný počet piatich bodov. Šéfredaktora časopisu Kino-Ikon Martina Kaňucha nahradila tentoraz medzi hodnotiteľmi Mária Ferenčuhová. 

O HODNOTENýCH FILMOCH SME PÍSALI VO FILM.SK:

Everest – najťažšia cesta novinky 1/24 – 25; recenzia 4/30 – 31
Komúna  novinky 5/18 – 19; recenzia 6/32 – 33
Muž so zajačími ušami  novinky 2/14 – 15; recenzia 7 – 8/32 – 33
Na značky!  Novinky 6/22 – 23; recenzia 7 – 8/34 – 35
Neviditeľná  novinky 6/24 – 25; recenzia 7 – 8/38
The Sailor novinky 7 – 8/16 – 17; recenzia 9/30 – 31
Biela na bielej novinky 7 – 8/18 – 19; recenzia 9/34 – 35
To ta monarchia novinky 7 – 8/20 – 21; recenzia 12/2020 – 26 – 27
Známi neznámi  novinky 2/16 – 17
Láska pod kapotou novinky 9/14 – 15; novinky 10/38 – 39
Správa  novinky 1/22 – 23; recenzia 10/32 – 33
Architekt drsnej poetiky novinky 10/20 – 21; recenzia 11/43
Cenzorka novinky 10/18 – 19; recenzia 11/34 – 35
Ako som sa stala partizánkou novinky 11/24 – 25; recenzia 12/30 – 31
Čiary novinky 11/22 – 23; recenzia 12/28 – 29
Očista novinky 11/26; recenzia 12/32 – 33 (pod názvom V hmle novinky 2/2020 – 16) 

 

Slovenský film v roku 2021 niekoľkými vetami

Popri bodovom hodnotení dostali zúčastnení filmoví vedci a kritici tento rok prvýkrát možnosť komentovať buď svoje hodnotenie, alebo čokoľvek z diania v slovenskom filme v uplynulom roku aj slovne. Pôvodné zadanie jednou vetou sa v niektorých prípadoch rozrástlo o vetu-dve navyše.

Martin Ciel
2021: bol to mimoriadne zlý rok pre ľudstvo, ale dobrý krok pre slovenskú kinematografiu.

Jana Dudková
Rok 2021 sa ukázal ako bohatý na mimoriadne solídne dokumenty, vychádzajúce zo spoločensky závažných tém i životopisov výnimočných ľudí, ale aj zo spoločenských fenoménov, ktoré ostávajú akoby na okraji (Neviditeľná, Na značky!, Láska pod kapotou). Podľa môjho názoru mu však dominovalo najmä niekoľko výnimočných diel na pomedzí reality a surreálna (Muž so zajačími ušami), hraného filmu a fikcie (Cenzorka), ako aj diel, ktoré výnimočným spôsobom pracujú s archívnymi materiálmi (Komúna) alebo dokonca výnimočným spôsobom oživujú v slovenskej kinematografii žáner eseje (Biela na bielej). 

Mária Ferenčuhová
Rok 2021 je pre mňa predovšetkým rok pozoruhodných dokumentárnych filmov. Dokonca aj Cenzorka pre mňa funguje lepšie, ak ju pozerám v dokumentárnom mode. Pandemický rok prefiltroval premiéry a vpustil do kín predovšetkým kvalitu.

Eva Filová
Toľko bodiek som vari ešte nerozdala, hotové Vianoce, tohtoročnú kolekciu vnímam ako veľmi kvalitnú a vyrovnanú, teda okrem zbytočného silvestrovského gýča, dokonca aj Himaláje sa mi videli pokojnejšie a menej adrenalínové než iné K2 produkty, až ma takmer roztopili – asi mäknem.

Jaroslav Hochel
Známi neznámi – suverénny víťaz pomyselnej súťaže o najzbytočnejší film v dejinách slovenskej kinematografie.

Matúš Kvasnička
Pre slovenský film bol rok 2021 mimoriadny z pohľadu úspechov na zahraničných festivaloch, spomedzi ktorých vyčnieva cena z Benátok pre Cenzorku, ocenenie Čiar na MFDF Ji.hlava a ďalšie významné trofeje pre majoritné slovenské novinky, ale i koprodukčné minority (Moja afganská rodina, Milý tati); pre tvorcov, distribútorov a najmä kinárov to však bol opäť mimoriadne náročný rok, počas ktorého zostali kiná zavreté šesť mesiacov, a keď mohli byť otvorené, premietali s obmedzeniami a v neistote, čo bude o pár týždňov. 

Katarína Mišíková
Howard Hawks hovorieval, že v dobrom filme musia byť tri skvelé scény a žiadna zlá – podľa obdobného kritéria by bol rok 2021 dobrým rokom slovenskej kinematografie: niekoľko vynikajúcich filmov, žiadne vyslovene zlé. Pre mňa to však bol najmä rok dokumentárnych reflexií nakrútených režisérkami: od Antarktídy po Karibik, od geometrie ľudských tiel ku geometrii mesta, od všeobecnej utópie po justičnú dystópiu.

Jelena Paštéková
V tomto roku ma zaujala tematická bohatosť a rôznosť filmárskeho uchopenia látok debutujúcich dokumentaristiek: od investigatívnej publicistiky Very Lackovej, zápasiacej s majoritnými stereotypmi pri budovaní obrazu histórie vo filme Ako som sa stala partizánkou, cez meditatívnu interakciu minulej a súčasnej podoby hlavného mesta prostredníctvom geometrie vo filme Barbory Sliepkovej Čiary a odvážne, jemne humorné spájanie tradície s dneškom v snímke Márie Pinčíkovej Na značky až po ľudsky angažovaný portrét exotického námorníka The Sailor, v ktorom Lucia Kašová uvažuje o životných hodnotách.