Česko-slovensko-ukrajinský film Pomaľované vtáča Václava Marhoula sa ako nominant Českej republiky dostal do užšieho, desaťmiestneho výberu filmov, ktoré sa uchádzajú o cenu americkej Akadémie filmových umení a vied Oscar v kategórii cudzojazyčných celovečerných filmov. Pomaľované vtáča je adaptáciou bestselleru Jerzyho Kosinského. Vo filme s rozpočtom sedem miliónov eur účinkuje popri hviezdach ako Udo Kier, Stellan Skarsgård, Harvey Keitel či Julian Sands aj slovenská herečka Júlia Valentová. Slovenským koproducentom je spoločnosť PubRes. Film mal premiéru v hlavnej súťaži na festivale v Benátkach, kam sa slovenská snímka dostala po tridsiatich rokoch od uvedenia Jakubiskovho filmu Sedím na konári a je mi dobre. 

Desiatku cudzojazyčných oscarových „semifinalistov“ vyberala americká akadémia spomedzi 91 snímok z celého sveta, ktoré splnili kritériá. Bol medzi nimi aj film Nech je svetlo scenáristu a režiséra Marka Škopa. Snímka, ktorú do oscarového súboja prihlásilo Slovensko, sa však do užšieho výberu nedostala. Z desiatky cudzojazyčných snímok vyberie akadémia päť, ktoré 13. januára získajú oscarovú nomináciu. Držitelia Oscara budú potom známi 9. februára.

Užší výber kandidátov na cudzojazyčného Oscara:

Atlantics (r. Mati Diop) za Senegal,
Beanpole (r. Kantemir Balagov) za Rusko,
Bedári (r. Ladj Ly) za Francúzsko,
Bolesť a sláva (r. Pedro Almodóvar) za Španielsko,
Corpus Christi (r. Jan Komasa) za Poľsko,
Honeyland (r. Tamara Kotevska, Ljubomir Stefanov), dokument, za Severné Macedónsko,
Parazit (r. Joon Ho Bong) za Južnú Kóreu,
Pomaľované vtáča (r. Václav Marhoul) za Česko,
Those Who Remained (r. Barnabás Tóth) za Maďarsko,
Truth and Justice (r. Tanel Toom) za Estónsko.

Koncom roka 2019 boli zverejnené výsledky dvoch výziev, v ktorých boli slovenskí žiadatelia:

EACEA/28/2018, Výberová podpora kinodistribúcie (2. uzávierka) – v nej získalo 8 projektov so slovenskými distribútormi spolu 44 100 eur. Táto schéma funguje podľa nového nastavenia: žiadatelia sú predajcovia práv a dostávajú takzvané kaskádové granty, čo v praxi znamená, že distribútori v zoskupení majú zmluvu s predajcami práv a od nich dostávajú dohodnuté finančné prostriedky. Komisia distribútorov nezverejňuje, keďže s nimi neuzatvára priame zmluvy; výstupom je iba počet projektov a celková suma.

EACEA/22/2018 (2. uzávierka), Podpora vývoja jednotlivých projektov – v nej získala spoločnosť TRIGON PRODUCTION 30 000 eur na projekt Jakubov poklad.

Úspešným uchádzačom srdečne gratulujeme.

Pred koncom roka je bilancia slovenských spoločností pozitívna, doteraz získali podporu vo výške 454 773 eur; v tejto sume nie sú zarátané výsledky, ktoré ešte očakávame (napríklad podpora partnerských slovenských spoločností v rámci Tréningu alebo podpora kín v rámci siete Europa Cinemas). 

S predstihom by sme radi informovali aj o najbližších uzávierkach programu Kreatívna Európa – MEDIA:

Dňa 4. februára 2020 je uzávierka schémy EACEA/18/2019, Vývoj balíkov projektov s rozpočtom 12,5 mil. eur, 12. februára má uzávierku schéma EACEA/19/2019, Vývoj videohier s rozpočtom 3,78 mil. eur. V oboch výzvach sa podmienky v porovnaní s predchádzajúcimi výzvami nezmenili. V novembri predchádzajúceho roka sa zástupcovia kancelárie Creative Europe Desk Slovensko zúčastnili na dvoch workshopoch (v Bratislave a v Košiciach) pre spoločnosti špecializované na vývoj videohier. Zaznamenali sme intenzívny záujem o podporu z programu MEDIA a dúfame, že sa pretaví do kvalitných projektov.

vs

V marci 2016 som nadviazal emailovú korešpondenciu s profesorom Thomasom Elsaesserom. Bolo to počas príprav retrospektívy a knižnej publikácie Nemecká jeseň. Oslovil som ho vtedy s ponukou, aby navštívil Bratislavu a predniesol prednášku na tému podľa vlastného výberu, ktorá by sa týkala fenoménu nového nemeckého filmu. Z našej korešpondencie postupne vyplynulo, že by v Bratislave mal prednášať o tvorbe Alexandra Klugeho s dôrazom na jeho dlhometrážny debut pre kiná Rozlúčka so včerajškom (Abschied von Gestern, 1966). Dohodli sme sa aj na tom, že súčasťou pripravovanej publikácie bude jeho text, profil Alexandra Klugeho. Thomas Elsaesser napokon prednášal v Bratislave v pondelok 2. októbra 2017 pred plnou kinosálou Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení. Pred jeho prednáškou sa študentom a ďalším návštevníkom premietol spomínaný Klugeho film, čo profesor uvítal, lebo tak boli v obraze v súvislosti s tým, o čom chcel prednášať. Po prednáške odpovedal na otázky v rámci diskusie. 

Práce profesora Elsaessera, v českých či slovenských prekladoch, žiaľ, zastúpené len poskromne (v českom preklade vyšla kniha o filme Metropolis a niekoľko jeho štúdií a rozhovorov s ním predovšetkým v časopise Iluminace a v zborníku Nová filmová historie; v slovenskom preklade evidujeme len text o Alexandrovi Klugem v zborníku Nemecká jeseň a štúdiu Temné slnká a jasná planéta: Melancholia Larsa von Triera ako myšlienkový experiment v časopise Kino-Ikon), tvoria dnes už uzavretý pevný korpus, ku ktorému sa môžeme opakovane vracať a nachádzať v ňom vždy niečo iné, nové. Nie som odborníkom na Elsaesserovo dielo, no s jeho rôznymi textami som sa opakovane stretával a stretávam dodnes. Najviac ma na ňom fascinovala a fascinuje jeho otvorenosť voči novým podnetom a impulzom, prejavujúca sa okrem iného v šírke záberu, ktorou sa vyznačovala jeho činnosť. Som však presvedčený, že v jeho prípade sa šírka nerozvíjala na úkor hĺbky. Naopak, v jeho textoch sa stretávame s pozoruhodne hlbokým ponorom do problematiky, ktorej sa venoval. 

Obsiahnuť na malej ploche všetky oblasti, ktorým sa Elsaesser počas svojej mimoriadne plodnej a dlhotrvajúcej kariéry venoval a ku ktorým sa verejne vyjadroval, či už formou prednášok, alebo publikovaných kníh a štúdií, je prakticky nemožné, preto sa o to ani nechcem pokúšať. Chcel by som však pridať ešte jednu osobnú spomienku na profesora Elsaessera. Len pred pár mesiacmi som mu posielal výtlačok časopisu, v ktorom vyšiel preklad jeho štúdie o von Trierovej Melancholii. Následne som od neho dostal email s prosbou o poskytnutie elektronickej verzie iného textu uverejneného v časopise s tým, že by si ho rád nechal aspoň automaticky elektronicky preložiť, aby sa oboznámil s jeho argumentáciou. Som presvedčený, že nešlo o lacné lichotivé gesto zo strany renomovaného svetoznámeho odborníka, ale o úprimný záujem, o prejav neuhasiteľného smädu po rozvoji a pohybe myslenia, ktorý nezastaví ani jazyková bariéra. Elsaesserov záujem nerozlišoval medzi domnelým centrom a perifériou, medzi nadradeným dominantným a okrajovým diskurzom. Ak on sám vycítil záujem na druhej strane, neváhal poradiť, podeliť sa o svoje skúsenosti, vedomosti a vlastný pohľad na danú tému. Aj keď som v osobnom živom rozhovore s ním strávil len krátky čas, jeho prirodzená zvedavosť a britká inteligencia vyvolali u mňa pocit, že práve vďaka ľuďom ako Elsaesser myslenie neustrnie, ale dostáva podnety, aby sa ďalej rozvíjalo, aby bolo takpovediac vždy v stave zrodu. 

Michal Michalovič

Verejnoprávna televízia spustila 22. decembra nový televízny okruh s názvom Trojka. Programová skladba Trojky bude čerpať z priebežne digitalizovanej a sprístupňovanej archívnej vlastnej tvorby televízie za uplynulých 63 rokov. Ambíciou je však rozšíriť program aj o ďalšie, netelevízne domáce aj zahraničné archívne tituly.

Názov okruhu odkazuje aj na cieľovú skupinu, pre ktorú je primárne určený – teda divákov tretieho veku, nad 60 rokov. Práve táto divácka skupina preferuje domácu archívnu tvorbu a zároveň sa v prieskumoch ukazuje ako atraktívna aj z pohľadu ďalších ukazovateľov vrátane demografických. Podľa slov Hany Radovej, vedúcej odboru výskumu RTVS, tvoria diváci nad 60 rokov viac ako štvrtinu divákov v cieľovej skupine 12+. Zároveň sledujú televíziu v priemere šesť hodín denne, teda o dve hodiny viac ako univerzálny divák (12+). „Opodstatnenosť priniesť stanicu, ktorá bude prinášať najmä domácu produkciu, vychádza aj z poznania diváckeho správania. Nielen u nás, ale aj na väčšine staníc v rámci Slovenska má v súčasnosti domáca tvorba a lokálny obsah vyššiu sledovanosť ako akvizičná tvorba,“ vysvetlila Radová.

„Pri kreovaní programu na tomto televíznom okruhu sme vychádzali z dvoch kľúčových faktov: seniori tvoria veľmi atraktívnu cieľovú skupinu a RTVS má bohatý archív,“ povedala pri predstavení stanice Judita Gembická, šéfdramaturgička programu. Podľa jej slov chce však Trojka svojím obsahom osloviť aj mladších, prípadne priviesť rodiny k spoločnému sledovaniu televízie. „Samozrejme, máme ambíciu zasiahnuť aj iné vekové kategórie, i keď vieme, na koho je cielený tento televízny okruh. S tým zámerom sme vyberali niektoré programy do štruktúry Trojky a s tým zámerom sme ich aj nasadzovali. Vieme, kedy sa ešte aj dnes stretáva pri obrazovke celá rodina,“ doplnila. Novinkou Trojky budú hostiteľky večerného programového bloku Alena Heribanová a Soňa Müllerová. K niektorým ťažiskovým formátom si prizvú aj hosťa, ktorý si zaspomína na to, ako daný program, film alebo inscenácia vznikali. 

jj

Český dokument o slovenskom športovcovi venujúcom sa zmiešaným bojovým umeniam (MMA) Attilovi Véghovi prichádza 30. januára do slovenských kín. Režisérsky debut Petra Větrovského sa volá jednoducho Attila. „Ukáže, že aj človek z malého mesta alebo z dediny dokáže veľké veci,“ povedal pre Film.sk režisér. „Človek z Gabčíkova, ktorý mal možno ešte menej talentu a predpokladov ako jeho brat, čo je aj vo filme, dokázal dostať sa do Ameriky a získať titul,“ dodal. Végh ale po tom štyrikrát po sebe prehral a už nikoho veľmi nezaujímal. Išiel však do Oktagonu (turnaje bojových športov v Česku a na Slovensku), kde začal opäť vyhrávať. Keď zase prehral s Virgilom Zwickerom, hovorilo sa o ňom, že je už starý a  v tomto športe odpísaný. Végh však vlani v novembri zvíťazil v tzv. „zápase storočia“ s Karlosom Vémolom.

„Myslím si, že málokto veril, že sa Attila dokáže na zápas tak dobre pripraviť, čo je pre film skvelé. Ľudia majú radi príbehy víťazstiev podceňovaných, outsiderov,“ hovorí Větrovský. „Je to presne ako vo filme Rocky 3,“ dodal režisér. Pôvodne mal jeho film premiéru naplánovanú na koniec decembra. „Už sme ho vlastne kvôli tomu aj strihali, že tam len prilepíme záver. Ale v momente, keď sa zistilo, že Attila bude otcom, sme sa rozhodli, že je to najkrajší happy end.“

jj