Začiatok stránky, titulka:
Pokračovanie obsahu:
Keď neboli gumičky na dámske nohavičky
Dalo by sa jednoducho konštatovať, že rok si podal ruku s rokom, a pokračovať v tradičnom duchu. Ibaže bilancovať sa akosi nežiadalo a prognózovať nepredvídateľné bolo ako Sibylino veštenie.
Vlastne to ani nebolo také nepredvídateľné: vývoj v roku 1969 už mnohé naznačil. Lenže práve to, čo sa dalo očakávať, sme si akosi nechceli pripustiť. V redakcii týždenníka ešte pracovali všetci, ktorí sa podieľali na ostrej reakcii voči okupácii – takéto označenie už bolo rúhaním –, mnohí sme však tušili, že naše dni sú zrátané.
Tak nečudo, že v prvých týždenníkoch roka sa „nič nedialo“.
V Tatrách čoraz intenzívnejšie finišovali prípravy na udalosť desaťročia, majstrovstvá sveta v lyžovaní, v Bratislave sa pustili do rekonštrukcie budovy SND a celú ju doslova prekopali (TvF č. 1). V Budapešti vystavoval jeden z otcov op-artu, maďarský rodák Victor Vasarely, o ktorom málokto vie, že vyrastal v Piešťanoch.
Štvrťstoročnému výročiu skončenia vojny venovali spravodajcovia sériu spomienkových šotov a vytiahli viacero zaujímavých archívnych materiálov (č. 2, 3, 5).
Dnešného diváka výnimočne pobaví kritická snímka o nedostatku dámskych nohavičiek (čítate dobre!). V tom čase to však vôbec nebolo na pobavenie (č. 2). Ešteže filmári odhalili vinníka: neboli devízy na nákup gumičiek zo zahraničia. V celej januárovej sérii zaujme ešte jedna kritická snímka. V Krupine už štyri roky stavali (či nestavali) mliekarenský kombinát, ktorý sa mal zamerať najmä na výrobu syrov. Filmový komentár vtipne poznamenáva, že zatiaľ vyrába len diery do ementálu.
Týždenník č. 3 je akýsi osobnostný: desať najlepších športovcov Československa (boli medzi nimi Ondrej Nepela, Jiří Raška, Vlado Dzurilla), súťaž o ideálnu ženu s Jiřinou Bohdalovou na čele poroty a portrét akademického maliara Ladislava Čemického.
Po odstránení viacerých bezpečnostných rizík spustili USA prvú pravidelnú linku na najväčšom lietajúcom korábe histórie, Boeingu 747 (č. 5) a Francúzi vyskúšali svoju prvú atómovú ponorku.
Nuž a na konci bolo trochu tej nanútenej konsolidácie: československá parlamentná delegácia – už s novým vedením – rokovala v Moskve (č. 6) a „tí správni“ spisovatelia aj filmári uzavreli so sovietskymi kolegami nové priateľské dohody. Našťastie, nie na večné časy...
Milan Černák