Od digitalizácie k modernizácii. Súčasnosť slovenských kín  

Najčastejšie v časopise informujeme o (slovenských) filmoch, ako sú však na tom kiná, ktoré ich sprostredkúvajú publiku? Isté je, že majú za sebou ťažkú skúšku digitalizácie. Ako prebiehala? Čo pre kiná znamenala? Ako do tohto procesu zasiahol Audiovizuálny fond? A na čo sa prevádzkovatelia kín zameriavajú v rámci ich modernizácie?

V roku 2008 sa počet prevádzkovaných slovenských kín blížil k dvom stovkám a digitalizované nebolo ešte žiadne. Prvé digitalizované kiná sa začali objavovať až o rok neskôr a v roku 2010 vstúpil do hry Audiovizuálny fond (AVF), ktorý spustil podporu digitalizácie. „V roku 2011 rapídne poklesol počet kín vzhľadom na digitalizačný proces, keď naň Slovensko nebolo pripravené a celý proces sa spustil v hodine dvanástej. Naproti tomu v Česku bola v tomto období zdigitalizovaná väčšina kín,“ hovorí tajomníčka Združenia prevádzkovateľov kín (ZPK) Nataša Simonková z multiplexu Golden Apple Cinema Liptovský Mikuláš. Dnes už fáza digitalizácie doznieva a podľa údajov z decembra 2016 ju zatiaľ úspešne absolvovalo 96 kín (69 jednosálových, 4 multiplexy, 20 miniplexov a 3 letné kiná). Je to zhruba 80 percent z celkového počtu kín. V rokoch 2010 až 2016 poskytol AVF na túto oblasť celkovú sumu 2 283 490 eur (z toho 160 250 eur pre viacsálové kiná). O aktuálnom doznievaní digitalizačnej vlny svedčí aj to, že vlani evidoval AVF len štyroch žiadateľov v podprograme 4.1 Digitalizácia kín technológiou D-Cinema. Simonková však poznamenáva, že kiná, ktoré využívajú digitálnu technológiu najdlhšie, sa už môžu stretávať s technickými problémami a nutnosťou obnovy, redigitalizácie. AVF poskytoval žiadateľom od roku 2013 aj podporu na vybavenie kina finančne menej náročným systémom E-Cinema HD, celkovo v tejto oblasti pridelil sumu 251 500 eur.

Predseda ZPK Jozef Valachovič z piešťanského kina Fontána označuje digitalizáciu za revolučnú zmenu, ktorá bola pre kiná zaťažkávacou skúškou, no v konečnom dôsledku im prospela. „Najväčším problémom boli financie zo strany samospráv a zriaďovateľov. Malé mestá ledva pokryli náklady na zabezpečenie vlastného chodu, nieto ešte investovať do drahej technológie. Vďaka dotačnému systému AVF a podpore digitalizácie sa však podarilo aj takým mestám zachovať pre svojich obyvateľov tento druh kultúry, vo viacerých prípadoch ešte aj formou kombinácie dotácie a pôžičky. Väčšina členov ZPK vyslovila s podmienkami podpory spokojnosť,“ tvrdí Nataša Simonková. Valachovič pripomína, že na obhajobu digitalizácie sa používal argument, že táto úprava prinesie ľahší prístup k premiérovaným titulom, kým v minulosti, keď sa používali 35 mm kópie, sa k filmovej novinke najprv dostalo len zopár „vyvolených“ a menšie kiná museli čakať, kým sa pre ne tento titul uvoľní. Ďalším dôležitým argumentom bolo zvýšenie tržieb a takisto flexibilnejšia a kreatívnejšia práca s dramaturgiou kina. V tomto majú však podľa Valachoviča niektoré kiná medzery, keď ich dramaturgovia len mechanicky nasadzujú do programu premiérové filmy. Podľa jeho slov neexistuje univerzálny model ideálneho nastavenia kina, no dramaturgovia by mali pracovať s rozmanitosťou programu, ponúkať špecializované projekcie a zohľadňovať špecifiká svojej lokality.

Čo sa týka digitalizácie, riaditeľ Audiovizuálneho fondu Martin Šmatlák zdôrazňuje, že tento proces ukázal dôležitosť spolupráce viacerých zložiek. „Od spoločnosti Film Europe s jej konferenciami Quo vadis cinema aj s podrobným terénnym prieskumom možností a potrieb jednosálových kín, čo dynamicky naštartovalo celý proces digitalizácie, cez aktivity a projekty jednotlivých kinárov a ich profesijného združenia, ministerstvo kultúry a ním garantovanú stratégiu digitalizácie kín schválenú vládou až po osobitnú podporu z rozpočtovej rezervy predsedu vlády – to všetko boli zásadné kroky, vďaka ktorým sa za relatívne krátky čas podarilo vytvoriť podporný systém, ktorý reálne pomohol digitalizovať takmer sto kinosál po celom Slovensku.“ Podľa neho sa fond snažil nastaviť podmienky tak, aby žiadateľom umožnil operatívne zabezpečenie nákupu digitálnej premietacej technológie – preto zaviedol aj kombináciu dotácie a pôžičky – a zároveň aby ich motivoval hľadať riešenia zabezpečujúce dlhodobú udržateľnosť prevádzky a programovania kina. Riaditeľ fondu si zároveň myslí, že sa to vo väčšine prípadov podarilo dosiahnuť. „Rezervy alebo limity vidím iba v niektorých kinách digitalizovaných technológiou e-cinema, ktoré vo svojich počiatočných zámeroch akoby precenili reálny divácky potenciál vo svojej lokalite a zatiaľ nenašli optimálny model svojho programového fungovania či finančného zabezpečenia. Ale to sa naozaj týka iba zopár malých kín,“ dodáva Martin Šmatlák.

Digitalizácia kina zvyšuje kvalitu projekcie, prevádzkovatelia by sa však mali snažiť o celkový divácky komfort. V súčasnosti už AVF neeviduje v spomínanom podprograme 4.1 toľko žiadostí ako v podprograme 4.3 Modernizácia vybavenia jednosálových digitalizovaných kín a aktivity zamerané na lokálny marketing. Od roku 2014 AVF v tejto oblasti podporil 22 kín celkovou sumou 413 550 eur, len vlani to bolo 10 kín, ktoré si rozdelili sumu 231 550 eur. Nataša Simonková hovorí, že pri modernizácii sa v kinách predovšetkým vymieňajú sedadlá, podlahy, plátno. Ako ďalej uvádza, vo väčších mestách majú kiná často dobrý štandard (aj vzhľadom na prítomnosť novovzniknutých mini- a multiplexov), horšie je to v mestečkách a obciach. Celkovo sa však v tomto smere situácia zlepšuje a stav už nie je alarmujúci. „Väčšia časť kín je aj vďaka podpore AVF už štandardne vybavená, čo sa techniky i zariadenia týka. Medzi kinami vo veľkých mestách a v malých mestečkách je však značný rozdiel.“ Podľa Jozefa Valachoviča stále prevažujú kiná, ktoré nemajú modernizovanú sálu s novými sedadlami. A sedadlá nie sú lacný špás, zvlášť ak má kino slušnú kapacitu. Podporu fondu Valachovič síce oceňuje, no súčasne pripomína, že zo strany kinárov sa ozývajú hlasy požadujúce jej posilnenie. Myslí si, že kiná by bolo naozaj lepšie dôsledne podchytiť teraz, aby ich neskôr nebolo treba prácne oživovať. Na tento rok vyčlenil AVF na podporu v rámci štvrtého programu predbežne 350 000 eur. Riaditeľ fondu pritom potvrdzuje slová Simonkovej, že podprogram 4.3 využívajú žiadatelia väčšinou na výmenu sedadiel a premietacieho plátna, a dopĺňa, že aj na rezervačný systém vstupeniek. Čo sa však ukrýva pod podporou „aktivít zameraných na lokálny marketing“? „Touto podporou sme chceli motivovať jednosálové kiná, aby sa väčšmi usilovali hľadať inovatívne spôsoby komunikácie s divákmi aj nevšedné nápady v programovaní kina,“ vysvetľuje Martin Šmatlák. „Môžu to byť rozličné jednorazové aktivity alebo tematické prehliadky, ktoré síce nespadajú do kategórie festivalov alebo periodických filmových podujatí, ale prostredníctvom ktorých môžu jednotlivé kiná popri tradičnej distribúcii ponúknuť svojim divákom nápaditejšiu obsahovú ponuku. Alebo to môžu byť rôzne projekty, ktorých zámerom bude využitie kina aj na prezentáciu iných audiovizuálnych obsahov, nielen kinematografických diel. Boli by sme totiž radi, keby sa sami kinári intenzívnejšie zamýšľali nad tým, ako ešte väčšmi pritiahnuť divákov do kina a ako s nimi komunikovať tak, aby si ich udržali. Asi to chce v blízkej budúcnosti aj z našej strany trochu viac ,osvety‘ a komunikácie s kinármi o tom, na čo všetko by mohli v tomto podprograme od nás dostať podporu a aké kritériá máme použiť na vyhodnotenie efektivity takejto podpory.“ Prevádzkovatelia kín môžu konfrontovať svoje skúsenosti a diskutovať o svojich problémoch a potrebách aj v rámci Združenia prevádzkovateľov kín. Jeho predsedu sme sa opýtali aj to, ktoré filmové stánky by menoval ako pozitívny príklad úspešného, moderného a komunikatívneho digitálneho kina. Jozef Valachovič označil kiná v Ružomberku, Michalovciach, Pezinku, Partizánskom, Podhájskej aj bratislavskú Mladosť.

Daniel Bernát
FOTO: visitpiestany.sk