Útlm v animácii?

Rok 2016 nepriniesol slovenskej animácii žiadne veľké čísla, témy ani technické výzvy. Nemožno však zabudnúť na jeho vrchol – vianočnú premiéru seriálu Drobci a drobné distribučné úspechy. Kým rok 2015 charakterizovalo niekoľko premiér krátkych filmov bez ich uvedenia do distribúcie, vlani bola situácia opačná. Mimo festivalov nemal premiéru žiadny nový film, avšak do distribúcie sa dostalo hneď niekoľko projektov.

Zopár nových filmov bolo možné tradične vidieť na festivaloch Áčko a Fest Anča. Áčko prezentuje výlučne produkciu posledného ukončeného školského roka, súťaž slovenských filmov na Fest Anči predstavuje filmy z posledných dvoch-troch kalendárnych rokov. Keďže deadline na prihlasovanie filmov na Fest Anču býva v prvom štvrťroku, filmy s aktuálnym rokom výroby nemajú veľkú šancu zúčastniť sa na príslušnom ročníku festivalu. Možno aj preto bol minulý rok na Fest Anči len jeden film s copyrightom 2016 – Okupácia Martiny Mikušovej, ktorá súťažila aj na festivale Áčko. Okupácia a aj Mikušovej ďalší titul Chilli (2016), víťazný animovaný film Áčka, sa zaradili do – zatiaľ študentského – „prúdu temnej poézie“, reprezentovaného Martou Prokopovou (Biely les, 2014; Mila Fog, 2015) a predznamenaného napríklad filmom Kufor (2012) Júlie Koleňákovej. Spoločným znakom týchto snímok je zobrazenie temnej stránky partnerských vzťahov zodpovedajúcou temnou filmovou štylistikou. Okupácia reprezentuje metonymicky prostredníctvom rúk a buniek muža a ženu. Je o fyzickom a psychickom týraní ženy rovnako ako figuratívne Chilli, kde je žena zobrazená ako štvanec zverského partnera. Prokopovej Biely les zobrazuje Emila, psychicky a fyzicky trpiaceho pre lásku, a Mila Fog zase ponorenie ženskej postavy do seba, pričom tušeným dôvodom tohto obrátenia sa do seba sú práve muži. Biely les, Mila Fog a Okupácia sú postavené na básni, ktorú recituje rozprávačka. V pomalom a kontemplatívnom rečovom prejave rozprávačských hlasov cítiť erotické napätie, v Mile Fog dokonca aj vo vzťahu dvoch hlasov – Eleny Podzámskej a Roba Rotha. Pomaly sa pohybujúci obraz sprevádza ambientná hudba. Individuálne autorské rozdiely sú najmä vo farebnosti a v animačnej technike, kde sa prejavuje aj autorský vzťah k médiu animovaného filmu. Prokopovej snímky sú čiernobiele, realizované kombinovanou animačnou technikou a sú akýmsi posvätným chrámom, bez filmovej sebairónie. Mikušovej filmy sú vytvorené s pomocou agresívnych farebných kombinácií 2D animáciou v počítači. Fyzické násilie vo forme odťatých prstov či prepichnutej dlane je zobrazené graficky jednoducho, nerealisticky, až komicky schematicky. Ide tu síce o ťaživú tému násilia na ženách, no všetku tú agresiu si odnášajú len „akési nakreslené figúrky“.

Okrem spomínanej víťaznej snímky Fest Anče Mila Fog a filmov Hviezdny taxík a Braček jelenček, premiérovaných už predvlani, súťažil na festivale aj ďalší film s rokom výroby 2015 – doktorandský titul Martiny Frajštákovej Balónové dievča. Tak ako v jej magisterskom filme Terra Nullius aj v tomto prípade ide o veľmi čisté lineárne rozprávanie postavené na počiatočnej jednoduchej metafore. Terra Nullius vizualizuje frazeologizmus „matka zem“ a od neho odvíja ďalšie významy. Balónové dievča je postavené na metafore prezentovanej na úplnom začiatku filmu – dievčatku uletí balónik a od samej frustrácie mu na hlave narastie čierny vlas s balónom na konci. Dlhé vlasy predstavujú plynutie času, hrdinkina hriva sa zahusťuje a spôsobuje ďalšie a ďalšie problémy, čím plodí stále rozsiahlejšiu frustráciu aj nové balóny. A tak ako vlasy hrdinky sa zahusťuje aj film – ďalšími významami.

Na Fest Anči súťažili s filmami aj dva videoklipy – Duch mesta (Jana Kirschner) od Andreja Kolenčíka a Veroniky Kocourkovej a Prázdniny (Monikino Kino) Veroniky Obertovej. Do súťaže bola zaradená aj snímka Ondreja Rudavského z roku 2014 Pravidlá hry, ktorá je pôvodne súčasťou poviedkového Slovenska 2.0 (2014).

Na festivale Áčko boli okrem filmov Martiny Mikušovej predstavené aj snímky Kráska a rytier (2016) Mateja Babica – komická žánrová zmes, ktorej humor je založený na intertextualite a prekvapivej pointe, ironizujúcej rozprávkový kánon, Škandinávia (2016) Kataríny Kočanovej – semestrálne cvičenie na tému pohyby zvierat, realizované suchým pastelom, a nesúťažné Spasenie (2016) Mareka Jasaňa – hororová plastelínová animácia o človeku, ktorého zožierajú vlastní démoni. V súťaži sa nachádzala len jedna bakalárska a jedna magisterská práca, ostatné boli cvičenia.

V roku 2016 mala premiéru aj minoritná slovenská koprodukcia – krátky film maďarskej režisérky Luce Tóth Superbia (2016), ktorý uvádzali v kinodistribúcii pred celovečerným filmom Oheň na mori (r. G. Rosi). Luca Tóth vtipne prevracia mužsko-ženské stereotypy v surreálnom tekutom svete. Podobne ako u nás aj v Maďarsku je silná generácia autoriek animovaných filmov. Kým u nás sú ženské hrdinky najmä citlivé filtre ťažiace z osobných vzťahových skúseností autoriek, maďarské filmy sú prostriedkom na spoločenský či feministický apel.

Na rozdiel od distribučne vyprahnutého roku 2015 sa vlani premietalo v kinách hneď niekoľko projektov: Hviezdny taxík (r. J. Krumpolec, 2015) s filmom Akcia Arktída (r. G. Bøe-Waal), Braček jelenček (r. Z. Žiaková, 2015) s filmom 5 October (r. M. Kollar) a Kovbojsko (r. D. Štumpf, 2015) s filmom Ďaleko od ľudí (r. D. Oelhoffen). Novinkou roku 2016 je večerníček v kinodistribúcii – úspešný seriál Mimi & Líza Kataríny Kerekesovej sa v kine predstavil pásmom siedmich častí.

Po Kataríne Kerekesovej prichádza s novým televíznym seriálom aj druhá z mladšej generácie animátorov – Vanda Raýmanová. Projekt Drobci, ktorý počas Vianoc odvysielala RTVS, nadväzuje na jej krátky film Kto je tam? (2010). Kým titul Mimi & Líza je podľa presskitu určený pre deti od 5 do 7 rokov, Drobci sú pre menších divákov – registračný systém AVF uvádza vekovú kategóriu 3 až 6 rokov. Štýl tohto seriálu je o čosi pomalší, významy sú redukované a štruktúra i pointa príbehov je didaktickejšia. Na konci Drobcov vždy zaznie priamo z úst protagonistov nejaké poučenie v zmysle „už nebudem zlý, ale budem robiť to či ono“. Na konci Mimi & Lízy takisto dochádza k zhrnutiu príbehu, avšak nie tak explicitne, vylepšením etického a morálneho stanoviska postáv – v tom postavy nezlyhávajú. Toto zhrnutie slúži najmä na konečné upokojenie malých divákov po dobrodružnej akcii a súčasne zhŕňa skúsenosti, ktoré kamarátkam pomáhajú v ich vzájomnom spoznávaní sa i v spoznávaní sveta z perspektívy tej druhej. Seriál Mimi & Líza nie je primárne výchovný, je najmä senzitívny. Oba tituly však primerane reagujú na potreby svojej cieľovej diváckej skupiny.

Rok 2016 bol produkčne chudobnejší a distribučne žil z produkcie predošlého roka. Dúfajme, že nejde o symptóm nejakej zásadnej zmeny, ale „iba“ o zhodu okolností, respektíve o tak často skloňovanú súbežnú produkciu viacerých projektov.

Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výsku-mu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-0797-12

Eva Šošková ( filmová publicistka )
FOTO: Hviezdny taxík, zdroj: Film Europe Media Company