Jaroslav Hochel

filmový publicista

Skončil sa kalendárny rok a dá sa bilancovať. Aj filmovo. Štatisticky to iste urobia povolanejší, ja si všimnem čosi iné. Vlani použilo viacero festivalov vo svojich zvučkách (aj) prvky komerčného filmu. Už v marci to veľmi rafinovane urobil Febiofest a tvorcovia Veronika Obertová, Michaela Čopíková, Adam Matej, Jonatán Pastirčák, Marek Kianička: ich animovaný trailer vyzerá ako upútavka na podivný komerčák, ale zorientovanejší divák v ňom zbadá odkazy na tuláka Charlieho, Psycho, Andalúzskeho psa, Vesmírnu odyseu, Mechanický pomaranč, Čeľuste... Takže čo? Art? Komercia? Kult? Všetko dokopy? Jednoducho „krátka cesta k veľkým filmom“.

Divákov nešetrili ani tvorcovia traileru Týždňa slovenského filmu Andrej Kolenčík a Veronika Kocourková. Ich pôvabné dielko pripomína nieže béčkové, ale rovno „céčkové“ sci-fi: Peter Šimun a Eva Pavlíková v obtiahnutých kombinézach a s čudnými zbraňami v rukách v ňom bojujú s obrovským „drakodinosaurom“, ktorý je všetko, len nie „realistický“, podobne ako „krajina“, v ktorej sa to odohráva. Ani Ed Wood by sa nemusel hanbiť. Ale „nejde o život, ide o film“. Rád sa priznávam, že koľkokrát protagonisti po vecných informáciách o podujatí mizli v papuli netvora, toľkokrát som sa od srdca zasmial. Zakaždým znova.

„Si zabil,“ žiadalo by sa mi povedať Dávidovi Dorošovi, víťaznému autorovi vizuálu vlaňajšieho Art Film Festu, ktorý si za hlavný motív festivalu s „artom“ v názve zvolil pukanec (aka popcorn), symbol konzumného vnímania mainstreamovej kinematografie. „Chcel som, aby vizuál niesol v sebe prvok, ktorý u ľudí bude evokovať kino, ale nielen to a zároveň bude dostatočne ,rušivým’ na to, aby v dnešnej dobe plnej vizuálneho smogu dokázal upútať pozornosť,“ povedal autor. Bezpochyby sa mu to podarilo. Slogan je kontroverzný: „Pukanec je kino, ale kino nie je len pukanec!“ Ehm... Kino vôbec nie je pukanec, je to (azda ešte stále?) kultúrna inštitúcia. A pukanec nie je kino, je to „biele rozpukané zrno upečenej kukurice“. Na tom plagáte však pôsobí esteticky, výtvarne čisto. Je to Pukanec s veľkým P (ale zasa nie tá obec v okrese Levice ). Ak sa o umeleckom diele niekedy hovorí, že je vybrúsené ako diamant, možno niekomu artový film pripomína pekne rozpukaný pukanec?

Občas sa diskutuje o tom, či nie je filmových festivalov na Slovensku priveľa. Škála názorov je pestrá – od extrémneho, že by stačil jeden naozaj reprezentatívny, po fanúšikovský, že festivalov nie je nikdy dosť. Také špekulácie rád prenechám múdrym hlavám v príslušných inštitúciách. Ja sa budem radšej tešiť z toho, že neumelý dinosaurus či pukanec, ktorý sa fakt vydaril, dokáže prilákať divákov na nepukancové festivalové filmy.