Osudová osamělost. Obrysy filmové a literární tvorby Václava Kršky
Milan Hain, Milan Cyroň a kol.
(Casablanca, Praha, 2016, edícia Filmová mozaika, 272 strán, flexi, 12,70 €/279 Kč)

Podobne ako Vláčil býva označovaný za básnika filmového plátna aj ďalší český filmársky solitér, senzitívny lyrik Václav Krška (1900 – 1969). Po dávno vydanej útlej esejistickej knihe Jana Dvořáka (ČSFÚ 1989) sa Krškovým dielom zaoberá výborná mozaikovitá monografia, súbor štúdií ôsmich mladých filmových vedcov z Univerzity Palackého v Olomouci. Profilované obdobia jeho režisérskej tvorby prinášali filmy najskôr v lyrickom, potom v expresívnejšom ladení, na prelome 40. a 50. rokov oživovali životopisne orientovanú tvorbu, potom kongeniálne štýlovo iskrili pri adaptáciách Šrámkových románov, prechádzali územím orientálnych rozprávok a vyústili k drámam zo súčasnosti a ku komédiám. Krška sa tu skúma aj v pozícii románopisca a dramatika, ako objekt vplyvu ideologických požiadaviek 50. rokov i z hľadiska podoby ženských postáv v jeho dielach. Výskumu otvorené ostalo finálne obdobie, odmietnutie filmu Zde jsou lvi, operné a televízne réžie. Kniha má vzorne spracovaný podrobný filmografický a bibliografický súpis. 


Živý film. Digitalizace filmu Metodou DRA
Marek Jícha, Jaromír Šofr a kolektív
(Lepton studio, Praha, 2016, 496 strán, viaz., 20,50 €/450 Kč)

Cieľom výskumného projektu, ktorý v Česku financuje ministerstvo kultúry v rámci programu na podporu výskumu národnej kultúrnej identity, je vytvorenie certifikovanej metodiky na digitálne reštaurovanie národného filmového fondu, ktorú by mohol tamojší Státní fond kinematografie (SFK) používať ako kvalifikačné kritériá na vyhlasovanie verejných zákaziek. Zborník obsahujúci príspevky o počiatočných digitalizačných skúsenostiach najmä z pohľadu kameramanov a režisérov pôsobiacich na FAMU, rozhovory s archivármi a filmármi a rôznorodé textové dokumenty je prezentovaný ako výsledok päťročného výskumu. Vyvolal ráznu oponentúru zo strany SFK, ktorá jeho podobu vníma ako komunikačne konfliktnú, dogmaticky normatívnu a odborne nedostatočnú. Situáciu vyostrili kontroverzné výsledky niektorých digitalizácií a subjektívne vnášané spory. NFA neprijal zvolenú metódu reštaurovania a z projektu vystúpil, FAMU sa ako ďalší z jeho riešiteľov cítila diskreditovaná. SFK v digitalizácii pokračuje bez metodiky, podľa vlastného etického kódexu.


Střihová skladba ve filmu a v televizi
Jan Kučera
(Akademie múzických umění, Praha, 2016, 214 strán, brož., 10 €/219 Kč)

Viac ako polstoročie od prvého vydania a po niekoľkých nasledujúcich vydaniach sa potvrdzuje pretrvávajúca platnosť tejto študijnej publikácie, predstavujúcej fundamentálny prehľad teórie a praktických postupov filmovej montáže. Rozoberá funkcie a základné pravidlá strihovej skladby, záber, jeho vlastnosti a podmienky skladobného snímania, syntax a väzbu zložiek a prvkov v záberovom rade. Univerzálne rozhľadený Jan Kučera (1908 – 1977) sa pred vojnou i po nej presadil predovšetkým ako filmový teoretik, kritik a publicista. A takisto ako pedagóg, spoluzakladateľ FAMU. V rokoch 1937 až 1944, teda aj v protektorátnom režime, bol šéfredaktorom, kameramanom a režisérom filmového týždenníku Aktualita. Okrem tejto stále živej knihy mu najmä v 40. a 50. rokoch vyšiel celý rad ďalších – o filmovej interpunkcii, filmovej estetike, amatérskej tvorbe, Hollywoode, kreslenom filme, televízii i pár politicky poplatných publikácií. Obsiahlu monografiu o Kučerovi s názvom Skladba a řád (Jan Svoboda) vydal NFA v roku 2007. 

Peter Ulman