Experiment s gravitáciou

Medzinárodný festival krátkeho filmu v Oberhausene, ktorého 69. ročník sa aktuálne konal od 26. apríla do 1. mája, aj tohto roku určovalo prelínanie sofistikovanej archívnej sebareflexie a stopovania nekonformného filmového myslenia v rôznych programových sekciách.

Napriek úctyhodnému veku sa festival predstavil na živo po pandémii v tej najlepšej forme. Desaťročia sa orientuje na to najprogresívnejšie v krátkometrážnej filmovej tvorbe, na premyslené mapovanie bohatých tradícií i súčasných podôb dokumentárnej i experimentálnej kinematografie v celosvetovom meradle. Od pôvodnej, predovšetkým európskej orientácie, ktorú vyjadrovalo motto „cesta k susedom“, začal v sedemdesiatych rokoch rozširovať svoje programové zameranie a rozvíjať vlastnú globálnu perspektívu pri výbere filmov. Prejavuje sa to v celkovej štruktúre programu a hlavne v originálnej zostave súťažných sekcií, kde okrem najsledovanejšej medzinárodnej a domácej stále figurujú aj obľúbené súťažné výbery videoklipov (MuVi) alebo filmov pre deti a mládež, medzi ktorými malo Slovensko tohto roku dvojnásobnú účasť (Zuzu v záhradách Lucie Sunkovej a Orchester z krajiny ticha Lucie Kašovej). Zámer vidieť ďalej ako za susedské ploty, viesť dialóg so svetom pritom festival napĺňa aj snahou dať v sprievodných diskusných fórach hlas každému režisérovi súťažnej snímky (len pri medzinárodnej súťaži išlo potenciálne o zástupcov z 37 krajín k 48 filmom).

V takejto rozšírenej programovej perspektíve na seba nevyhnutne sťahujú pozornosť hlavne nové trendy filmárskeho spracovania a myslenia – tohto roku najmä experimenty s generovaním obrazov prostredníctvom umelej inteligencie, napr. v dokumente o protestoch v Kazachstane AI Realism. Qantar 2022 (hoci to bolo trochu na spôsob nedávnej kontroverznej správy Amnesty International o Kolumbii). Avšak spoločenskú i politickú angažovanosť (pandémia, klimatické zmeny) alebo premeny sebareflexivity (status, ohrozenie filmára) ešte stále výstižnejšie reprezentovali bežnejšie formy výpovedí (Apostles of Cinema, A Medic, Blueprint, History, Shanghai in the Spring). Víťazom festivalu, držiteľom Veľkej ceny mesta Oberhausen sa celkom pochopiteľne stal ukrajinský vojnový dokument Chornobyl 22 Oleksiya Radynského o obsadení zničenej jadrovej elektrárne ruskými vojakmi. Máločo vyjadruje lepšie nepochopiteľnosť vojny a povedzme aj ruského mira ako svedectvo o ich danse macabre v „zakázanej zóne“, kde sa zakopávali v najviac kontaminovanej pôde tzv. Červeného lesa alebo lovili a jedli tamojšiu zver. Po krátkom čase ich ožiarených autobusmi odvážali domov. O neustálej hrozbe bombardovania elektrárne a opakovaní katastrofy, ktorá sa neriadi výložkami, nehovoriac.

Divácky veľmi príťažlivá bola určite hlavná tematická sekcia Proti gravitácii: umenie machinima (odkaz na stroj, animáciu i film), prvé rozsiahlejšie predstavenie tejto relatívne mladej žánrovej formy na veľkom filmovom festivale. Pojem machinima zastrešuje typ filmovej tvorby, ktorá využíva videohry alebo herné enginy na tvorbu animovaných filmov, resp. všeobecne pohyblivých obrazov na rôzne umelecké účely. Vzišiel z hráčskeho prostredia koncom 90. rokov a po roku 2000 ho ako produktívny vizuálny nástroj začalo využívať stále viac vizuálnych umelcov i filmárov. Experimentujú s novými estetickými možnosťami, skúmajú i podvracajú konvencie herných svetov. Machinima, ktorá kombinuje prvky filmu, videohry, performancie i bábkového divadla, sa dnes používa v reklamách, hudobných videoklipoch a dokonca aj v dlhometrážnych filmoch či televíznych seriáloch. Na Oberhausene je vždy sympatické, ako sa nebojí riskovať akýkoľvek návrat do budúcnosti, podobne ako hľadá vždy nové príležitosti aktivácie pamäti festivalu prostredníctvom práce s vlastným archívom (podľa štatútu v ňom uchováva kópie víťazných filmov). Rôzne doterajšie „archívne“ sekcie (Positions, Archives) alebo aktuálne výskumné projekty (Re-selected – edícia prvého dossier sa týka slovenských krátkych filmov zo 60. rokov) umožňujú festivalu premyslený networking s produkčnými a distribučnými spoločnosťami, so súkromnými i štátnymi archívmi, ktorý následne otvára cestu k zaujímavým programom nielen pre Oberhausen (plný zástupcov iných festivalov), ako to tohto roku ilustrovala prezentácia švédskeho archívu a distribútora experimentálnych filmov Filmform. Nejde teda len o častejšie zastúpenie v súťažiach, spomenuté archívne prepojenia otvárajú aj nám možnosti aktívnejších prieskumov menej známych ponorných riek kinematografie.

Martin Kaňuch
foto: Kurzfilmtage Oberhausen 

Ties That Bind – tréningový program, ktorý spája svetadiely

Ties That Bind je tréningový program s cieľom podporiť koprodukciu a distribúciu filmov medzi ázijskými a európskymi krajinami. Ponúka bezpečný priestor na výmenu skúseností ohľadom vývoja filmu a jeho prezentácie a marketability z hľadiska produkcie, ako aj osobného profesionálneho rozvoja. Ponúka aj aktívny hlas profesionálom z ázijských krajín, ktorých prax je pre Európu v mnohom prínosná.

Prvý ročník programu sa konal v roku 2011 a na workshopoch v Udine v Taliansku a v Pusane v Južnej Kórei sa zúčastnilo 5 a 5 producentov z Európy a Ázie s projektmi celovečerných filmov. V roku 2015 sa program otvoril tzv. kariérnym účastníkom – producentom bez projektu, ale aj filmovým profesionálom s rôznym zázemím: festivalovým programerom, zástupcom filmových a koprodukčných trhov, fondov, distribútorom a sales agentom či profesionálom z prostredia televízií atď.

Ročník 2022 sa konal s novým ázijským partnerom, Taiwanskou agentúrou pre tvorivý obsah (Taiwan Creative Content Agency – TAICCA) a otvoril ho 5-dňový workshop v  Taipei (7. – 11. novembra), s druhým, rovnako 5-dňovým workshopom v Udine (24. – 29. apríla), kde bol prepojený s filmovým festivalom Udine Far East Film Festival (FEFF Udine) a jeho industry podujatiami – koprodukčným trhom Focus Asia a Far East in Progress.

Ako festivalová programerka pre Medzinárodný filmový festival Rotterdam a Filmový festival inakosti, projektová manažérka Pop Up Film Residency a bývalá členka tímu Národného kinematografického centra SFÚ som sa ho zúčastnila ako prvá účastníčka zo Slovenska vôbec.

Ústrednou ideou je spolupráca a peer-to peer výmena, ktorá sa v praxi preklápa do skupinových debát venovaných jednotlivým projektom, ako aj povolaniam a plánom kariérnych účastníkov. Na základe vopred doručených materiálov (treatment, scenár, prezentačný dossier) účastníci reflektujú silné a slabé stránky projektu, kladú otázky o jeho smerovaní, poukazujú na momenty, ktoré zvyšujú náklady projektu, môžu byť fakticky problematické, ale aj na (škodlivé) stereotypy v zobrazovaní postáv a vzťahov.

Osobitný priestor je venovaný funkčnosti prezentačného dossier, marketingovej stratégii, nastaveniu a reálnosti rozpočtu či už z hľadiska nákladov, alebo požiadaviek verejných fondov, možnosti ich vzájomného kombinovania, ako aj kombinovania s financovaním zo súkromných zdrojov (equity investments) a súkromných investícií navzájom, teda aj vzájomnej kombinovateľnosti koproducentských krajín.

Súčasťou diskusií moderovaných Janim Thiltgesom (producent, Samsa Film, Luxembursko) a Biancou Balbuena (producentka, Kroma Ent. – Anima Studios, Filipíny) bolo popri výmene praktických skúseností s produkciou a financovaním celovečerných filmov a TV seriálov, ich marketingom už od štádia vývoja či medzinárodnou distribúciou aj zdieľanie problémov ohľadom profesionálnych a pracovných modelov. Vznikol tak priestor, v ktorom sa profesionáli mohli dozvedieť o režimoch (ne)uzatvárania písomných zmlúv, zapájania externých právnych poradcov, existencii minimálnych štandardov odmeňovania, pracovnom čase, praxi pri prenajímaní techniky, a obvyklej dĺžke nakrúcania, ktorá s tým súvisí, či o povinnostiach produkcie pri práci s detskými a mladými hercami osobitne pri násilných scénach alebo hororoch. Porovnávajú sa výhody a nevýhody zvažovaných koprodukcií – ktoré krajiny a prečo zapojiť a aké riziká to so sebou prináša.

Podobne sa pristupovalo aj k profesionálnym plánom a dilemám kariérnych účastníkov, keď však hlavnou otázkou bolo, kde sa pracovne nachádzajú teraz, aké možnosti vidia a aký vplyv bude mať ich rozhodnutie na ich vlastný život, profesionálny i osobný. Mali aj príležitosť bližšie predstaviť svoju rolu v rámci filmového priemyslu.

Program zahŕňal aj prednášky venované právnym a ekonomickým aspektom koprodukcií (Jean-Baptiste Babin, Backup Media, Francúzsko; Patrick Mao Huang, Flash Forward Entertainment, Taiwan), perspektívam a trendom v stratégiách sales agentov (Nicolas Brigaud-Robert, Playtime, Francúzsko) či súkromným investorom (Emilie Georges, Paradise City & Memento International, Francúzsko; Winnie Lau, SK Global Entertainment, Spojené štáty) a prípadové štúdie európsko-ázijských koprodukcií Moneyboys, r. C. B. Yi (AT – FR – TW), a Plan 75, r. Chie Hayakawa (JP – FR – PHL) v Taipei, In My Mother’s Skin, r. Kenneth Dagathan (PHL – SG – TW) a Last Shadow at Fist Light, r. Nicole Midori Woodford (JP – SG – SI).

Súčasťou oboch workshopov boli individuálne stretnutia so sales agentmi, producentmi, festivalovými programermi, konzultantmi pre vývoj filmov, script konzultantmi, pitchingovými a komunikačnými poradcami z oboch svetadielov ako Clare Downs, Sibylle Kurz, Riina Saldos, Keiko Funato, Eiko Mizumi, Fran Borgia, Kuo Ming-Jung, Bradley Liew, Roger Garcia. Kariérni účastníci mali v Udine vlastné konzultácie a na oboch workshopoch sa pripájali ako partneri projektu (shadows). V Udine mali účastníci s projektom možnosť pitchovať ho distribútorom z „opačných“ teritórií, ako aj aktívne sa zúčastniť na stretnutiach v rámci koprodukčného trhu Focus Asia.

Ties That Bind je organizovaný Audiovizuálnym fondom Friuli Venezia Giulia, EAVE, FEFF Udine a TAICCA. Uzávierka na prihlasovanie je koncom augusta.

Viac informácií: www.tiesthatbind.eu.

Kristína Aschenbrennerová