Alchýmia filmovej distribúcie II

V májovom čísle Film.sk sme sa pozreli na to, ako sa zahraničné filmy dostávajú do slovenskej distribúcie a aké okolnosti rozhodujú o ich jazykovej úprave. Dnes sa zameriame na úskalia práce pri prekladaní filmových dialógov a nástrahy, ktoré čakajú na ľudí, čo rozhodujú o úprave slovenských distribučných názvov týchto filmov.

Medzi skúsených prekladateľov filmových dialógov, o akých hovorila v minulom čísle Film.sk Lucia Muráriková z Bontonfilmu, patria aj Miro Kováčik a Lucia Halová. Kováčik prekladal titulky pre filmové festivaly už od roku 1997 a v roku 2015 začal s prekladmi filmov určených do kinodistribúcie – dnes ich má na konte vyše sto. Podobne aj Halová najprv sporadicky prekladala filmy z portugalčiny pre filmové festivaly, podieľala sa aj na preklade niekoľkých epizód televíznych seriálov; teraz už ôsmy rok prekladá titulky k filmom určeným do kín, ale spočítané ich nemá. Za základný problém pri preklade filmových dialógov považuje obmedzenú dĺžku titulkov, na ktorú upozorňuje aj Muráriková, a zároveň považuje za dôležité „správne odhadnúť cieľové publikum, pre ktoré sa titulky prekladajú, teda zvoliť vhodný register, hoci titulky ako priama reč sú zo svojej podstaty hovorovejšie než napríklad preklad beletrie. Svojskú kategóriu predstavujú odborné termíny či odborný žargón, ktoré sa občas objavia aj v diele pre širokú verejnosť. Tu sa vyžaduje schopnosť preložiť ich tak, aby im slovenský divák rozumel aj bez poznámky pod čiarou, a zároveň nie je možné preložiť ich opisne, čo znemožňuje práve obmedzená dĺžka titulku (kým knihy, naopak, oba tieto prístupy umožňujú). Nájsť riešenie vyžaduje niekedy obrovské úsilie a občas si poviem, že aj v origináli rozumie tomuto termínu či problematike iba úzky okruh odborníkov, a podľa toho sa zariadim pri preklade.“

Tak ako preklad beletrie aj preklad filmových dialógov si vyžaduje dokonalú znalosť jazyka, trpezlivosť a schopnosť hľadať optimálne riešenia. „Každý film ma niečím prekvapí,“ dodáva Halová. „Vážne, ešte sa nestalo, že by som niečo preložila len tak ľavou zadnou, že by tam na mňa nečakala nejaká nášľapná mína – najčastejšie v podobe vtipu, slovnej hračky alebo kultúrnych odkazov. Naposledy som sa potrápila s filmom Tár, pri ktorom som musela konzultovať s hudobníkmi, a môžem jedine dúfať, že som odkonzultovala všetko, čo bolo treba.“ Bohaté skúsenosti s tým má aj Kováčik: „Ťažkosti s prekladom sa môžu vyskytnúť pri každom filme v závislosti od žánru i od prostredia či doby, v ktorých sa odohráva. Aj krátke a ,ľahké‘ titulky v akčnom filme môžu byť náročné, ak napríklad členovia pouličných gangov používajú špecifický slang či geograficky odlišné výrazy, nehovoriac o nutnosti dešifrovať rôzne reálie a v titulku ich v skratke priblížiť tak, aby slovenský divák mal aspoň predstavu, o čo ide – to sa týka napríklad názvov inštitúcií či rôznych skratiek. V historických filmoch treba ustriehnuť archaické výrazy a nesnažiť sa ich za každú cenu aktualizovať. Náročné zasa iným spôsobom je pokúsiť sa preložiť ,nepreložiteľný‘ vtip tak, aby zostal vtipom. Jedným z tých náročnejších prekladov bol pre mňa film Najtemnejšia hodina (The Darkest Hour), kde som sa musel popasovať s prekladom vojenských výrazov, názvov leteckých oddielov aj hodností v britskej armáde, ktoré sa navyše práve počas vojny menili.“

Keď neprekladá prekladateľ

Pre človeka zvonka bude možno prekvapujúce, že profesionál, ktorý odvedie perfektnú prácu, pokiaľ ide o filmové dialógy, sa takmer nikdy nepodieľa na preklade, resp. vytvorení slovenského názvu filmu. „Názov filmu absolútne nie je v mojej kompetencii,“ hovorí Lucia Halová. „Možno dvakrát sa mi za tie roky stalo, že distribútor so mnou konzultoval názov, keď hľadal najvhodnejšie riešenie.“ Jej skúsenosť potvrdzuje Miro Kováčik: „Slovenský distribútor pozná film skôr ako prekladateľ a určí názov filmu interným rozhodnutím.“ Je to jav, ktorý pravdepodobne nemá obdobu v iných prekladateľských oblastiach, napríklad pri preklade beletrie – iste, posledné slovo má vždy vydavateľstvo, ale nestáva sa, aby neprijalo alebo aspoň nezvážilo riešenie prekladateľa. Pritom problematika prekladu názvov filmov by vydala na samostatnú odbornú štúdiu. Dôvod, prečo idú bokom translatologické princípy a presné riešenia, bude jednoduchý – do hry vstupuje marketing a komerčné záujmy distribučných spoločností, čo je na jednej strane pochopiteľné, na druhej strane to môže deformovať zámer tvorcov. Ako k tomu pristupujú jednotliví distribútori?

O situácii v Continental filme Peter Gašparík hovorí: „O slovenskom názve filmu rozhoduje distribučná spoločnosť. Tá zohľadňuje nastavenie domáceho trhu, ktorý sa môže líšiť od trhu v krajine vzniku filmu, preto môžu byť aj nároky na optimálny názov filmu iné. Príkladom môžu byť filmové adaptácie komiksov vydavateľstva DC Comics. Tie nadväzujú na istú literárnu tradíciu, a preto by názvy filmov mali zohľadňovať požiadavky adaptujúceho hollywoodskeho štúdia aj znalosti slovenských čitateľov, ale zároveň by mali byť pútavé a zapamätateľné aj pre publikum, ktoré sa s látkou stretáva prvýkrát. Niekedy je tvorba slovenského distribučného názvu naozaj drobnou alchýmiou.“ Ako dodáva, konečná podoba názvu podlieha schváleniu zo strany pôvodného majiteľa práv, čo potvrdzujú aj zástupkyne ďalších spoločností. Lucia Muráriková z Bontonfilmu navyše hovorí: „O distribučnom názve u nás rozhoduje individuálne slovenská aj česká pobočka. Najmä pri zahraničných filmoch sa teda nezriedka stáva, že český a slovenský distribučný názov sú úplne rozdielne. Príčinou je prehlbujúca sa odlišnosť trhu, ale niekedy aj distribučná história jednotlivých filmov v českých a slovenských kinách, napríklad pri pokračovaniach určitej filmovej série. Do rozhodovania o lokalizovanom názve vstupujú najmä marketingové a jazykové aspekty – nie vždy znie doslovný preklad v slovenčine dobre a príťažlivo. Vo všeobecnosti však platí, že v prípade českých filmov volíme doslovný slovenský preklad, kým pri zahraničných snímkach býva slovenský preklad názvu voľnejší s ohľadom na divácku atraktívnosť a údernosť.“

Svoje skúsenosti s tým majú aj v ASFK. „Nebránime sa inšpirácii českými názvami,“ vysvetľuje Tatevik Čiháková Avnikjan. „Čo sa týka schvaľovania – nielen názvov –, prísni sú napríklad v Japonsku, kde sme museli dať schváliť aj dabingových hercov, aj plagát – a nepáčilo sa im, že je meno režiséra vyskloňované. Potrápil nás aj názov filmu La Belle Époque režiséra Nicolasa Bedosa, ktorý sme napokon preložili z kontextu samotného deja ako Zažiť to znovu (pre zaujímavosť: v Česku ako Tenkrát podruhé – pozn. aut.). Pri filme Lamb (Jahňa – anglický názov filmu, originálny islandský názov Dýrið znamená v preklade Zviera – pozn. red.) sme sa rozhodli použiť rovnaký postup ako Česi a dať filmu názov podľa mena hlavnej ženskej postavy, teda Ada. Doslovnému prekladu názvu sa nebránime, ak nie je príliš kalkový a nepôsobí kostrbato: príkladom je film Triangle of Sadness, u nás Trojuholník smútku. Nevideli sme dôvod dlho sa nad tým zamýšľať; tu má doslovný preklad opodstatnenie, je to označenie vrásky hnevu, čo má kontextovú súvislosť.“

Od idiotov k snežnému pluhu

Finálne slovo pri rozhodovaní o distribučnom titule si ponechávajú aj v spoločnosti Film Europe. „Proces prebieha v kolektíve mojich kolegov a často sa radíme s našimi prekladateľmi v pražskej spoločnosti Filmprint, ktorá nám titulky zabezpečuje, alebo od nich dokonca dostávame podnety,“ hovorí Dominik Hronec. „Pokiaľ máme film podľa literárnej predlohy, ktorá vyšla v slovenskom, respektíve českom preklade, automaticky sa držíme názvu vydanej knihy – v poslednom čase sa to týkalo filmov Letné svetlo a potom príde noc a Nič. V niektorých prípadoch názov neprekladáme vôbec, ak ide o taký, ktorý považujeme za univerzálne zrozumiteľný aj pre slovenských divákov: Disco Boy alebo Casablanca Beats. Nevyhýbame sa ani slovenskému názvu úplne odlišnému od originálneho, ako to bolo v prípade nórskeho filmu Alle hater Johan, ktorého doslovný preklad by znel Všetci nenávidia Johana, ale slovenský jazyk je natoľko štedrý, že nám ponúkol slovo ,bombastický‘ a fungovalo to – Bombastický Johan. (Hlavná postava filmu má záľubu v odpaľovaní výbušných náloží – pozn. aut.) Asi najikonickejší názov z dielne nášho CEO Ivana Hronca je Boj snežného pluhu s mafiou. Tejto skvelej čiernej komédii by sme určite nepomohli prekladom pôvodného názvu In Order of Disappearance, teda V poradí miznutia. (Pozn. aut.: V skutočnosti ide o medzinárodný názov v angličtine, kým originálny nórsky názov znie Kraftidioten, teda Idioti moci. Aj toto je dobré svedectvo o tom, aká komplikovaná je problematika názvov filmov a ich prekladu.) Vo väčšine prípadov však prekladáme názov filmu, pokiaľ to je možné, doslovne. Licenzor a producent nám lokálny názov často iba formálne schvália, ale stáva sa, že im musíme vysvetľovať slovenskú a českú gramatiku na úrovní dĺžňov, mäkčeňov a skloňovania. Napríklad názov filmu Titán nám schvaľovala samotná režisérka Julia Ducournau, čo je v prípade známych francúzskych tvorcov pomerne bežné. Žiadala nás, aby sme ponechali francúzsky názov Titane, no po niekoľkých dňoch sme ju nakoniec presvedčili, aby to bol Titán.“

Juraj Brocko z Itafilmu k problematike dodáva, že niekedy pri tvorbe slovenského názvu zvažujú aj to, aký názov dostal film v okolitých krajinách, čiže v iných jazykoch.

Preklad názvu filmu – pekný alebo verný?

Čo je teda výsledkom všetkých týchto úvah, princípov a postupov? Pochopiteľne, nijako sa neprekladajú názvy filmov, ktoré sú zároveň vlastnými menami autentických osôb (Elvis, Tove, Benedetta; prezývka Il Boemo), menami či prezývkami fiktívnych osôb (Tár, Pamfir; polofiktívni The Fabelmans sú v slovenčine, pochopiteľne, Fabelmanovci), alebo geografickými názvami (Belfast, Broadway) vrátane historických (Babylon, tu však ide o prenesený význam). Pravda, občas to môže byť zradné – France ako názov francúzskeho filmu neznamená Francúzsko, je to meno hlavnej (titulnej) hrdinky. Problematické je v niektorých prípadoch (ne)prechyľovanie ženských mien: ak nemáme viac informácií, v názve filmu Spencer nijako nedešifrujeme princeznú Dianu (za slobodna Spencerovú), hoci aspoň vytušíme, že ide zrejme o meno, kým úplne nepriehľadný je názov filmu Tár, kde vôbec nemáme šancu zistiť, že je to (nezvyčajné) priezvisko protagonistky (s dávkou nadsádzky môžeme povedať, že by to pokojne mohol byť názov dediny v južnom Maďarsku). (Na porovnanie: americký film Silkwood z roku 1983 dostal kedysi v našej distribúcii názov Silkwoodová; pri ponechaní pôvodnej verzie názvu by išlo o nezrozumiteľné „hodvábne drevo“. Treba však dodať, že vtedy sa celkovo viac dbalo na prechyľovanie, bolo takpovediac povinné.) Neprekladanie pôvodného (anglického) názvu je v poriadku napríklad v prípade takej klasiky (v novom šate), ako je West Side Story; názov Moonage Daydream zasa prináleží nielen dokumentu o Davidovi Bowiem, ale aj jeho skladbe, podľa ktorej je film pomenovaný (a názvy skladieb sa spravidla neprekladajú). Aj ponechanie názvu Drive My Car v prípade japonského filmu je v poriadku, pretože angličtina je cudzí jazyk rovnako vo vzťahu k japončine ako k slovenčine, kým v prípade nórskeho filmu Ninjababy je síce anglické slovo takisto relatívne cudzím prvkom, ale dôvodom neprekladania bola pravdepodobne skôr jeho všeobecná zrozumiteľnosť a to, že pokus o slovenský preklad by zrejme vyznel smiešne.

Inokedy je však nepreloženie anglického názvu diskutabilné, akoby spôsobené „lenivosťou“, a niekedy sa anglický výraz či slovné spojenie jednoducho rozumne preložiť nedá – hranica medzi týmito dvoma prípadmi môže byť veľmi tenká. Dobrým príkladom je film The Woman King, pri ktorom sa slovenský distribútor rozhodol ponechať originálny názov (a akoby sa celkom nevedel rozhodnúť, takže v jeho materiáloch kolíše „slovenský“ distribučný názov s členom i bez člena), kým v susednom Česku zvolili distribučný titul Válečnice (z ktorého pre zmenu nie je jasné, či ide o jednotné, alebo množné číslo). Apropo určitý člen: niekedy spočíva rozdiel medzi originálnym a „slovenským“ názvom naozaj iba v jeho vypustení: (The) Matrix Resurrection, (The) Batman. Žiadne problémy nespôsobujú preklady názvov, ktoré sú jednoduché a jednoznačné: Scream → Vreskot, Marry Me → Vezmi si ma, Close → Blízko, Pagten → Dohoda, Occhiali neri → Čierne okuliare. Naopak, doslovný preklad názvu detektívky See How They Run by znel zvláštne, preto zvolil slovenský distribútor „náhradný“ titul Vražda v divadle, iste aj vzhľadom na to, že je to klasická detektívka. Niekedy sa prekladom stratí slovná hračka, napríklad rým: Mrs. Harris Goes to Paris → Pani Harrisová ide do Paríža, občas sa distribútor sekne v gramatických pravidlách slovenčiny: názov filmu Halloween Ends by mal u nás správne znieť Halloween sa končí, nie Hallowen končí. Ako hovorí aj Dominik Hronec, pri názvoch filmov natočených podľa literárnych predlôh sa zvyčajne preberajú názvy týchto predlôh v slovenčine – v ostatnom čase napríklad Stratené ilúzie (Honoré de Balzac) či Smrť na Níle (Agatha Christie). (Ale nebolo to tak vždy: v minulosti napríklad vyšla literárna predloha Johna Fowlesa pod názvom Milenka francúzskeho poručíka, kým film dostal titul Francúzova milenka. Extrémnym príkladom je slávny román Kena Keseyho, ktorý dostal v slovenskom preklade – v prvom vydaní – názov Bol som dlho preč, kým film sa v súlade s pôvodným titulom nazýval Prelet nad kukučím hniezdom, čo však zasa v slovenčine nie je odkaz na detskú riekanku ako v origináli.)

Prečo ostávajú nepreložené názvy niektorých filmov, ktoré by bolo možné preložiť bez problémov, zostáva záhadou (Bones and All). Niekedy nastane aj dosť absurdná situácia, keď sa jeden anglický názov nahradí iným: Pusher → Dealer; v minulosti názov Step Up nahradený „slovenským“ Letʼs Dance podľa aktuálne populárnej televíznej relácie. Distribútori názvy radi „rozširujú“, aby ich „zatraktívnili“, a tak sa z obyčajného Klamára (Menteur) stane Klamár na plný úväzok či do priestoru v uličkách medzi regálmi (In den Gängen) „pribudne“ láska: Láska medzi regálmi. Niekedy stačí malý posun, aby sa názov filmu úplne „zabil“: tak sa z „výpovedného“ názvu Good Luck to You, Leo Grande stane titul zaváňajúci obscénnosťou (Veľa šťastia, pán Veľký), ktorá je v rozpore s charakterom príbehu.

Jaroslav Hochel, filmový publicista
foto: CinemArt SK