Peter Dubecký: Minuloročný požiar bol dôvodom opäť kandidovať na pozíciu generálneho riaditeľa

V apríli tohto roka si Slovenský filmový ústav (SFÚ) pripomenul 60. výročie svojho vzniku. V rovnakom mesiaci sa konalo aj výberové konanie na pozíciu generálneho riaditeľa, v ktorom úspešne obstál doterajší riaditeľ ústavu Peter Dubecký. Obe udalosti ponúkajú priestor na množstvo otázok, ktoré sa v roku ekonomickej krízy a vysokej inflácie dotýkajú aj základného fungovania SFÚ. Zvlášť po minuloročnom požiari s devastačnými následkami na digitalizačnom pracovisku SFÚ v objekte Kina Lumière. Niekedy je preto dobré začať in medias res...

Ako sa SFÚ vyrovnáva s tohtoročným krátením rozpočtu a zdražovaním a ako saturuje finančné výpadky, ktoré mu v rozpočte chýbajú? Na ktorých činnostiach sa to odráža najviac a sú ohrozené aj základné činnosti ústavu?

– Ak hovoríme v reálnych číslach, v porovnaní s rokom 2020 má naša inštitúcia na činnosť o 38 percent menší objem finančných prostriedkov. Týka sa to základného rozpočtu, ale aj prioritných projektov, z ktorých nám zriaďovateľ neodsúhlasil ani jeden, podobne ako ostatným inštitúciám v rezorte kultúry. Je to dôsledok viacerých okolností, najmä pandémie a zvyšovania cien energií, tovarov a služieb v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Úprimne môžem povedať, že tento rok je asi najťažší v histórii inštitúcie, pretože na pozadí týchto udalostí riešime dôsledky požiaru na digitalizačnom pracovisku z 20. septembra minulého roka, ktorý spôsobil aj zadymenie všetkých priestorov Kina Lumière. Tieto kľúčové veci determinujú aktuálne postavenie inštitúcie a možnosti jej ďalšieho pôsobenia, dosah majú aj na základné činnosti SFÚ, definované v zákone č. 40/2015 Z. z., ktoré sú pre nás určujúce. Za kľúčovú úlohu SFÚ na nadchádzajúcu, finančne veľmi ťažkú etapu považujem manažovanie všetkých procesov tak, aby bola inštitúcia naďalej schopná hospodáriť s kladným hospodárskym výsledkom pri plnení úloh stanovených v zákone o audiovízii, v kontrakte s MK SR a v jej dlhodobých plánoch, čo je možné iba za predpokladu úspešného pokračovania obchodného zhodnocovania práv a dôsledného dodržiavania úsporných opatrení.

Táto situácia sa však asi najviac odrazila na chode Kina Lumière a digitalizačného pracoviska, ktorých činnosti sú úplne pozastavené.

– Kino Lumière z pochopiteľných dôvodov nefunguje štandardne a cítime výpadok tržbovej činnosti, aj keď premietame v dvoch alternatívnych priestoroch, v Slovenskej národnej galérii a na Vysokej škole múzických umení. Ale došlo napríklad aj k výrazným škrtom v oblasti prezentačnej činnosti, pretože priemerne 100 000 eur, ktoré sme každoročne dostali od zriaďovateľa na projekt prezentácie slovenskej kinematografie a audiovízie v zahraničí, tento rok nemáme. Tieto činnosti financujeme sčasti z prostriedkov SFÚ a sčasti z dotačných programov Audiovizuálneho fondu, prípadne ešte z ďalších zdrojov. Situácia teda nie je jednoduchá a status, v ktorom sa SFÚ koncom minulého roka nachádzal, bol pre mňa dôvodom, na základe ktorého som sa rozhodol uchádzať o pozíciu generálneho riaditeľa na ďalšie funkčné obdobie so snahou vrátiť inštitúciu do stavu pred požiarom. Projekt, ktorý som do výberového konania predkladal, je postavený na troch pilieroch, a to obnova – kontinuita – rozvoj, čo znamená, že sa teraz nechystáme robiť v inštitúcii revolučné zmeny. Predovšetkým chceme obnoviť kľúčové činnosti týkajúce sa oddelenia digitálnej audiovízie, ktoré v ostatných desiatich rokoch nielen umožnili našej inštitúcii v digitálnom veku šírenie audiovizuálneho dedičstva, ale aj prinášali uznanie. Veľmi pozitívne hodnotí našu digitalizáciu a reštaurovanie filmov domáca audiovizuálna obec a s rešpektom sa na naše digitalizačné pracovisko pozerá aj zahraničie, čo potvrdzuje skutočnosť, že sa každý rok a úspešne uchádzame o ceny na významných festivaloch klasických filmov, napríklad v Lyone alebo v Bologni, ktoré sa venujú reštaurovaným dielam. Ťažiskové veci sú teda teraz jasné – je to obnova digitalizačného pracoviska a Kina Lumière, v ktorom síce bola naplánovaná rekonštrukcia, ale po požiari bol rozsah zadymenia a poškodenia taký veľký, že sa musí vymeniť celá technologická základňa aj interiér.

Aký je v tejto chvíli, po polroku od požiaru, stav v procese obnovenia činnosti digitalizačného pracoviska? Kedy odhadujete, že môže naplno fungovať?

– Obnova pracoviska digitálnej audiovízie do stavu, v akom sa nachádzalo pred 20. septembrom 2022, je prioritou inštitúcie, je to alfa a omega pre archívne činnosti SFÚ. K dnešnému dňu prebieha verejná  súťaž na dodávateľa prác na stavebné činnosti, pretože vzhľadom na poškodenie po požiari sú v týchto priestoroch dnes holé omietky, doslova je to hrubá stavba. Musíme to zároveň celé technologicky zariadiť už s updatom na nové technologické postupy, ktorých vývoj napreduje veľmi rýchlo. Treba zabezpečiť celý technologický reťazec – skenery, úložiská, páskovú knižnicu a jednotlivé pracovné stanice, kde sa realizujú retuše a ďalšie činnosti. Veľmi ma však teší, že finančná čiastka, ktorú sme spoločne s poisťovňou na toto technologické vybavenie v rámci škodovej udalosti po požiari pôvodne rozpočtovali, bude nižšia. Ide o objem prostriedkov okolo 2 až 2,5 milióna eur, ktorý bude predmetom nadlimitnej verejnej súťaže.

To nasvedčuje, že plnohodnotné sfunkčnenie digitalizačného pracoviska ešte nejaký čas potrvá.

– Našou ambíciou je v roku 2024 naplno digitalizovať. Priestory digitálnej audiovízie budú k dispozícii už v závere tohto roka, ale dodávka technológií v niektorých prípadoch trvá aj viac ako pol roka. Sú to špecifické technologické zariadenia, ktoré vyrába len pár výrobcov na svete, čo znamená, že v rukách to budú mať skôr dodávatelia technológií než my. Ale tento rok by sme radi mali dokončené práce súvisiace s Kinom Lumière. Máme už vydané stavebné povolenie, podpísanú zmluvu s dodávateľom služieb na rekonštrukčné práce, ktorého sme vysúťažili v zmysle zákona o verejnom obstarávaní, a všetko smeruje k tomu, že naplánovaný októbrový termín by sme mali stihnúť. Tohtoročné 60. výročie vzniku SFÚ by sme tak radi oslávili aj otvorením zrekonštruovaného kina.

Čo všetko bude v kine nové a ako bude rekonštrukcia vyzerať vo výsledku?

– Čaká nás toho naozaj dosť. Meníme technológie aj projektory vo všetkých sálach, pripravujeme kinosálu K1 na zvuk ATMOS, čo je najvyšší rad, k dispozícii bude laserový projektor, čo je zasa najvyšší rad v rámci digitálnych projektorov. Uskutoční sa kompletná repasácia sedadiel vo všetkých štyroch sálach a v kinosálach K1 a K2 sa zrealizujú nové akustické opatrenia, ktoré zabránia prenikaniu zvuku medzi sálami, aby bol zvuk kvalitnejší. Našou ambíciou je urobiť z kinosály K1 referenčné kino pre potreby nezávislého producentského prostredia, ktoré často naše kino využívalo na kontrolné projekcie alebo na overovanie zvuku a obrazu pripravovaných filmov. Robíme všetko pre to, aby K1 patrila z tohto hľadiska k najlepším sálam na Slovensku. S tým súvisí nová elektrika, úpravy v premietacej kabíne, nové interiérové vybavenie. Radi by sme mali aj novú oponu, aká bola v pôvodnom Filmovom klube, keď sa v roku 1974 otváral. Aj celý foyer dostane nový šat. Vznikne výstavná časť s možnosťou realizovať malé výstavy prevažne užitej grafiky, plagátov a tvorby animátorskej obce. Meníme aj pozíciu vstupného pultu, ktorého súčasťou bude predajňa Klapka.sk, a kaviareň bude od kina deliť presklenie, aby bola viac prístupná divákom. Takisto pripravujeme výťah pre imobilných návštevníkov, aby sme zvýšili bezbariérovosť kina a aby aj títo diváci mohli navštíviť projekcie v kinosálach K3 a K4 v suterénnych priestoroch. Chceme zabezpečiť väčší komfort a v nadväznosti na minuloročný požiar sa našou absolútnou prioritou stali bezpečnostné opatrenia vo všetkých sálach, pretože oproti roku 2013, keď sa otvárali priestory digitálnej audiovízie a následne aj kina, sa významným spôsobom zmenili požiarne normy.

Keď sa vrátime pred obdobie pandémie, bola návštevnosť v kinách celkovo veľmi dobrá, Kino Lumière v roku 2019 dosiahlo rekordné čísla. Pandémia všetko zmenila. Ľudí môže prilákať vynovené kino, ale to dnes možno nestačí. Čo všetko chcete urobiť pre to, aby ste sa priblížili k číslam podobným roku 2019?

– Pokiaľ ide o návštevnosť, rok 2019 bol vynikajúci. Mali sme vyše 120 000 divákov, čo je na artové klubové kino výborné číslo, zvlášť ak berieme do úvahy, že jeho dramaturgia je orientovaná na domácu tvorbu a európsky film. Dnes do kina chodí podstatne menej ľudí ako pred pandémiou, viac si vyberajú a návšteva kina už nie je takou bežnou súčasťou trávenia voľného času ako v minulosti. Stále si však myslím, že Kino Lumière má svoje benefity – je to kino bez pukancov a ďalších rušivých  vnemov, ktoré sú štandardné v komerčných kinách. Naším zámerom je vytvoriť pre návštevníkov spoločný zážitok z kina bez vedľajších vplyvov a pokračovať v dramaturgii repertoárového kina, aby si divák našiel obľúbené filmy. Kino Lumière je stále lákadlom aj pre rôzne prehliadky a festivaly, mnohé majú u nás trvalé miesto, nezávislí producenti u nás radi organizujú premiéry slovenských filmov. Budeme pokračovať aj v edukatívnych aktivitách, ako sú napríklad Filmový kabinet a Filmový kabinet deťom,  a v cykloch Music & Film alebo Reštaurovaná klasika, ktoré mali svojich stálych divákov. V súčasnosti riešime nových kurátorov kina Filmotéka – študijného kina Slovenského filmového ústavu, ktoré ako jediné premieta diela zo zbierkových fondov na 35 mm filmoch; de facto sme jediné kino, ktoré takúto činnosť robí. V súvislosti s premietaním v našich alternatívnych priestoroch v kinosále Slovenskej národnej galérie a v kine Klap na VŠMU sa ukazuje, že diváci prejavujú podstatne väčší záujem o eventové premietania s nejakou pridanou hodnotou, či už ide o prednášku, besedu, alebo stretnutia s tvorcami. Takejto dramaturgickej stratégii chceme ostať verní aj po znovuotvorení Kina Lumière.

Hovoríte o zmene diváckych návykov vo vzťahu ku kinám. Mnohí si počas pandémie zvykli sledovať filmy online prostredníctvom streamovacích alebo VoD platforiem. Potvrdzuje to aj fakt, že výrazne narástol aj záujem o uvádzanie filmov zo zbierok SFÚ v televíziách, inštitúcia dnes licenciuje oveľa viac titulov. Aká časť slovenského audiovizuálneho dedičstva je aktuálne zdigitalizovaná a v adekvátnej technickej kvalite?

– Poskytovanie licencií na filmy z našich zbierkových fondov streamovacím platformám, prípadne mediálnym službám, ktoré vlastnia vysielatelia, v poslednom období narástlo. Filmy zo SFÚ sú dostupné napríklad na platformách Voyo, JOJ Play, DAFilms, Netflix, Google Play, Apple TV, Starmax, lepsi.tv, RIK Plus, čo znamená, že SFÚ má zastúpenie na všetkých kľúčových platformách na našom teritóriu. Šesť klasických filmov máme aj na prestížnej francúzskej platforme LaCinetek. Len v roku 2022 sa pre rozličné VoD platformy licenciovalo spolu 108 kinematografických diel zo SFÚ. Na bežné televízne vysielanie licenciujeme ročne okolo 160 až 180 filmov. Tento pomer sa podľa mňa časom vyrovná a predpokladám, že aj otočí. Na licenciovanie filmov je bezpodmienečne nutné mať ich zdigitalizované a vo vysokej kvalite, aby uspeli. Veľmi ma napríklad potešilo, že na verejnoprávnej Jednotke RTVS sme v nedeľnon hlavnom vysielacom čase uviedli z našich zbierok film Dáždnik sv. Petra (1958), ktorý dosiahol také dobré čísla, že dramaturgovia v RTVS zvažujú, že by sa v programe vrátili k filmom z 50. a 60. rokov, ktoré sú excelentne zdigitalizované, a uvádzali by ich v prime time. Toto je možno cesta, ako do budúcna významnejším spôsobom poskytnúť divákovi naše audiovizuálne dedičstvo v špičkovej kvalite – divák si to rád pozrie a neprepína, ostane vybranému televíznemu kanálu verný.

Pokiaľ viem, zdigitalizovaná je celá tvorba Dušana Hanáka, prevažná časť Jakubiskovej tvorby a viaceré kľúčové diela slovenskej kinematografie. Je možné vyjadriť počet zdigitalizovaných  filmov?

– Jedna vec je objem zdigitalizovaných filmov a archivovanie dát v úložiskách v páskovej knižnici SFÚ a v Univerzitnej knižnici Bratislava, druhou vecou je, ktoré filmy majú za sebou aj celý postprodukčný reťazec vrátane retuší obrazu a zvuku. Ak však hovoríme v číslach, tak v digitalizovanej podobe máme približne 1 500 titulov, celú tvorbu Dušana Hanáka, všetky filmy od Juraja Jakubiska okrem dvoch titulov Zbehovia a pútnici (1968) a Dovidenia v pekle, priatelia (1990), ako aj diela Petra Solana, Štefana Uhra, Stanislava Barabáša, Eduarda Grečnera, Dušana Trančíka a ďalších kľúčových slovenských tvorcov. Nedávno sme napríklad na blu-ray nosiči v prestížnom britskom vydavateľstve Second Run s dosahom na celý anglo-americký trh vydali film Eduarda Grečnera Drak sa vracia (1967). Záujem zo zahraničia svedčí o tom, že klasické filmy, ktoré prešli kompletným digitalizačným reťazcom na našom pracovisku, sú kvalitne spracované. Digitálne reštaurovaný film Drak sa vracia bude mať svetovú premiéru na MFF v Karlových Varoch, podobne sme tam vlani uviedli digitálne reštaurovaný film Dušana Hanáka Obrazy starého sveta za jeho osobnej účasti a s veľkým standig ovation vo veľkej sále Thermalu o 14.00 popoludní. Vo Varoch bude uvedený aj nový dokumentárny film o Edovi Grečnerovi, ktorého je SFÚ koproducentom v spolupráci so spoločnosťou Artileria, a mňa veľmi teší, že jeho režisérom je náš kolega Maroš Brázda. Nadväzuje to na rozbehnutú stratégiu, že v SFÚ sa ku klasickým filmom, ktoré vychádzajú v reedíciách už nie na DVD, ale na blu-ray nosičoch, snažíme dávať pridanú hodnotu tým, že nakrúcame tzv. making of (filmy o filme).

Digitalizácia audiovizuálneho dedičstva je prioritou, no okrem filmov sú súčasťou nášho dedičstva aj nefilmové materiály. Myslím tým obrovské počty listinných a fotografických materiálov, ktoré má ústav v archíve delimitáciou z Koliby. Ich zdigitalizovanie je takisto predpokladom, aby bol SFÚ modernou inštitúciou 21. storočia. V akom stave je digitalizácia iných ako filmových materiálov a koľko si to bude vyžadovať času pri aktuálnych personálnych kapacitách?

– Dôležité je digitalizovať nielen audiovizuálny obsah, teda filmy, ktoré copyrightovo spadajú pod SFÚ, rovnako dôležité je digitalizovať kompletný listinný archív, ktorý sme celý prevzali z Koliby. V tejto chvíli sa stále spracúva a katalogizuje. Bohužiaľ, ten archív je obrovský – súčasťou SFÚ sa po privatizácii Slovenskej filmovej tvorby stalo všetko, čo sa v kinematografii udialo do roku 1996. Tieto listinné materiály sa nachádzajú v priestoroch, ktoré majú požadovanú vlhkosť a teplotu, staráme sa o ne, ale chýbajú nám ľudské zdroje a financie na urýchlenie ich katalogizácie a digitalizácie. Niečo z toho je už spracované a nachádza sa v informačnom systéme SK CINEMA, kde v súčasnosti máme vyše 90 000 digitálnych objektov. No ide o proces na dlhšie trate, aj keď vďaka špičkovej práci našich kolegov archivárov vieme vyhľadať informácie, ktoré potrebujeme na naše činnosti i pre externé prostredie. V tejto súvislosti je dôležité povedať, že SFÚ má už vyrovnané všetky koprodukčné vzťahy s Českou republikou v novom právnom systéme. Všetky filmy, ktoré vznikali na Barrandove alebo v Zlíne ako československé, sú upravené novými zmluvami uzatvorenými s českým Štátnym fondom kinematografie. Zmluvy presne definujú delenie tržieb, riešia otázku negatívov a ďalších materiálov. Mojou ambíciou je urobiť podobné kroky aj voči RTVS a zahraničným koprodukciám s nemeckými, talianskymi alebo francúzskymi spoločnosťami. Novým zmluvným dodatkom je už napríklad potvrdený právny vzťah s koproducentmi filmu Perinbaba (1985), ktorý presne pomenúva, ako sa delia výnosy a akým spôsobom sa riešia negatívy a ďalšie materiály.

Pred SFÚ je stále mnoho úloh, no keď sa obzrieme, v jeho šesťdesiatročnej histórii sú určite míľniky určujúce súčasné postavenie a status inštitúcie. Ústav vediete už niekoľko rokov a aktuálne ste znovuzvolený na pozíciu generálneho riaditeľa, ale v SFÚ ste pracovali aj predtým. Čo považujete za dôležité a čo sa SFÚ podarilo pod vaším vedením dosiahnuť?

– Slovenský filmový ústav je inštitúcia, ktorá začínala so štyrmi zamestnancami, dnes ich máme osemdesiatšesť. Košatosť činností, ktoré SFÚ vykonáva, nie je daná len tým, čo je napísané v zákone o audiovízii, ale vyplýva z každodenného audiovizuálneho života, ktorý v SFÚ žijeme. Za kľúčové míľniky, ktoré SFÚ v minulom období determinovali, považujem vyrovnanie sa s minulosťou vo vzťahu ku Kolibe, keď sme dostali do správy štátnej inštitúcie všetky zabezpečovacie a rozmnožovacie materiály. Možno je to pre mnohých ľudí dávno, ale keď bola počas Mečiarovej vlády politicky sprivatizovaná Koliba, prebiehali veľké spory o audiovizuálne dedičstvo. Bolo veľmi zložité ustáť sídelnú budovu ústavu na Grösslingovej ulici a dostať všetky zabezpečovacie materiály, negatívy, kombinované kópie a medzinárodné pásy pod našu ochranu, aby sme mohli byť za ne zodpovední a starať sa o ne spôsobom, ktorý sa dnes ukázal ako správny. To je alfa a omega pre túto inštitúciu. Dôležitým bodom pre SFÚ bolo aj to, že sa v roku 2007 stal inštitúciou zriadenou zo zákona, ktorý okrem iného jednoznačne definuje aj výkon práv k slovenským filmom vyrobeným štátom pred rokom 1997; dnes sa riadime novelizovaným zákonom o audiovízii č. 40/2015 Z. z. Zabudnúť by sme nemali ani na fakt, že SFÚ sa stal prevádzkovateľom Kina Lumière a v roku 2011 začal zabezpečovať jeho kompletný režim.


Do výberového konania na pozíciu generálneho riaditeľa ste sa hlásili s projektom riadenia nazvaným Obnova – kontinuita – rozvoj. Pod obnovou rozumieme návrat k činnostiam, ktoré pozastavil požiar v SFÚ, pod kontinuitou pokračovanie nastavených činností a procesov. Čo si máme predstaviť pod pojmom rozvoj? Plánujete nejaké činnosti, predovšetkým vo vzťahu k používateľom služieb SFÚ, modernizovať?

– Určite by sme chceli SFÚ nielen udržať, ale aj rozvíjať, chceli by sme byť nápomocní jeho používateľom a návštevníkom. Mám na mysli hlavne zbierkové fondy, knižnicu a dokumentáciu, kde v dohľadnom čase plánujeme poskytovanie a sprístupňovanie informácií online bez potreby navštíviť sídelnú  budovu SFÚ. Pripravujeme kompletnú prestavbu webových stránok inštitúcie s dôrazom na priateľskejší prístup pre používateľov. Nové stránky by mali byť spustené v druhom polroku 2023 a od roku 2024 by sa mal pridať aj redizajnovaný časopis Film.sk, ktorý z aktuálneho duálneho režimu vychádzania v printovej a online podobe postupne zostane len v online priestore, kde bude oveľa aktívnejšie komunikovať s čitateľmi.

SFÚ sa netají ani tým, že chce zriadiť Múzeum slovenského filmu. Ako vyzerá táto idea dnes a vidíte ju reálne?

– Táto téma rezonuje už dlhšie a o vznik filmového múzea sa budeme usilovať aj naďalej. SFÚ je súčasťou projektu Kultúrneho centra Hurban, ktorý zastrešujú viaceré inštitúcie. No keďže predpokladáme, že nasledujúce roky budú z hľadiska financovania nielen kultúry reštriktívne a finančné prostriedky sa budú získavať zložito, v súčasnosti uvažujeme o zriadení malého filmového múzea v priestoroch predajne Klapka.sk na Grösslingovej, ktorá sa po rekonštrukcii Kina Lumière presunie do objektu na Špitálskej. Toto múzeum by malo byť interaktívne, nachádzať by sa v ňom mali rôzne objekty súvisiace s filmom, ale aj vizualizácie našich fondov. Zámerom je vytvoriť edukatívne stredisko s možnosťou využívať aj kinosálu v sídelnej budove SFÚ pre 30 ľudí, kde by sme radi organizovali aktivity pre školy na zoznámenie sa s históriou aj súčasnosťou kinematografie. Nie je to úplne nedostupná méta a bol by som rád, keby sa nám ju v roku 2024 podarilo realizovať. Ale opakujem, že ťažisko činností SFÚ je v tejto chvíli jasné – obnova digitálnej audiovízie a Kina Lumière. Keď sa podarí dať tieto dve pracoviská do stavu, ktorý sme poznali pred 20. septembrom 2022, budeme môcť intenzívnejšie pristúpiť k rozvoju ostatných aktivít a k ďalším plánom.

Simona Nôtová
foto: Miro Nôta