Slovenská kinematografia v roku 2022

Stúpajúci počet vyrobených slovenských celovečerných filmov pre kiná kulminoval v roku 2019 na čísle 44. Počas pandémie poklesol – 28 v roku 2020 a 26 v roku 2021 –, no v roku 2022 sa dostal na rekordných 50. Bolo medzi nimi 28 hraných, 20 dokumentárnych a 2 animované filmy.

LEGISLATÍVA

V súvislosti s treťou vlnou pandémie schválila NR SR 24. 11. 2021 novelu zákona č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch. Touto novelou predĺžila už schválenú zmenu aj na rok 2022, a tak autori diel ani v roku 2022  nemuseli odvádzať 2 % do príslušných fondov. Táto povinnosť sa obnovila 1. januára 2023.

Koncom roka 2021 a začiatkom roka 2022 NR SR prerokovala a prijala vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2015 Z. z. (autorský zákon) v znení neskorších predpisov. Zákon vyšiel v Zbierke zákonov ako zákon č. 71/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2015 Z. z. (autorský zákon) v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 25. marca 2022. Dňa 1. februára 2023 nadobudla účinnosť aj krátka novela zákona č. 185/2015 Z. z. (autorský zákon) v znení neskorších predpisov (zákon č. 455/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2015 Z. z. /autorský zákon/ v znení neskorších predpisov), ktorá upravuje predovšetkým kolektívnu správu práv.

Dňa 1. augusta 2022 nadobudol účinnosť zákon o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách). Zákon  o mediálnych službách predstavuje novú komplexnú právnu úpravu v oblasti audiovizuálnych mediálnych služieb, ktorá nahradila zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysielaní a retransmisii“) a zákon č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní) v znení neskorších predpisov. Zároveň sa ním transponuje do slovenského právneho poriadku smernica Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2018/1808 zo 14. 11. 2018, ktorou sa mení smernica 2010/13/EÚ o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch, týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) s ohľadom na meniace sa podmienky na trhu.

Zákon o mediálnych službách upravuje

a) práva a povinnosti poskytovateľa obsahovej služby, ktorým je

1. vysielateľ, 2. poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, 3. prevádzkovateľ retransmisie, 4. poskytovateľ multiplexu, 5. poskytovateľ platformy na zdieľanie videí, 6. poskytovateľ obsahovej služby, ktorý nie je uvedený v prvom bode až piatom bode,

b) práva a povinnosti distributéra signálu, c) postavenie a pôsobnosť Rady pre mediálne služby, d) pôsobnosť orgánov štátnej správy pri regulácii činností vykonávaných podľa tohto zákona a e) samoregulačné mechanizmy a koreguláciu pri poskytovaní obsahových služieb podľa tohto zákona.

Zákonom o mediálnych službách sa novelizuje viacero zákonov, medzi inými aj zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V zmysle uvedenej novely bola zrušená podmienka, že člen rady a člen dozornej komisie musí mať trvalý pobyt v SR a štátne občianstvo SR. Novelou zákona bolo do zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov na podporu audiovizuálnej kultúry doplnené vyhlásenie žiadateľa, že bude spravodlivo odmeňovať autorov, spoluautorov a výkonných umelcov zúčastnených na projekte a rešpektovať zásady spravodlivého odmeňovania podľa autorského zákona. Rovnaká právna úprava týkajúca sa spravodlivého odmeňovania sa prijala aj vo vzťahu k ďalším  verejnoprávnym fondom – Fondu na podporu umenia a Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.

V súvislosti s povinnými príspevkami, ktoré platia do Audiovizuálneho fondu povinné osoby, sa v nadväznosti na zmeny v zákone o mediálnych službách stanovujú príspevky ako príspevky televízneho vysielateľa oprávneného vysielať na základe autorizácie.

Zákonom o mediálnych službách bol novelizovaný aj zákon č. 40/2015 Z. z. o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Novela sa týka predovšetkým úpravy ochrany maloletých pred nevhodnými audiovizuálnymi obsahmi.

Zavádza sa definícia audiovizuálneho diela pre deti, ktorá nahrádza pojem „audiovizuálne dielo určené maloletým“.

Účinným spôsobom ochrany maloletých je najmä uplatňovanie jednotného systému označovania, resp. iného akceptovaného systému označovania. Novelou zákona o audiovízii sa upravujú základné používané pojmy a zavádzajú sa nové pravidlá aj v oblasti označovania vekovej vhodnosti a určovania potenciálne škodlivého obsahu, ktoré okrem súčasného jednotného systému označovania pripúšťajú akceptovanie európskych systémov označovania. Upravujú a zjednocujú sa pravidlá vo vzťahu k určovaniu a uverejňovaniu vekovej vhodnosti a typu potenciálne škodlivého obsahu.

Zriaďuje sa Komisia na ochranu maloletých ako osobitný orgán koregulácie pre oblasť ochrany maloletých pri uplatňovaní jednotného systému označovania a iného akceptovaného systému označovania. Komisia má deväť členov nominovaných relevantnými subjektmi v oblasti ochrany maloletých tak, aby v nej boli zastúpení odborníci za príslušné štátne orgány, profesijné organizácie (po jednom členovi menuje napr. aj profesijná organizácia distribútorov audiovizuálnych diel reprezentujúcich väčšinu trhu kinodistribúcie a profesijná organizácia prevádzkovateľov audiovizuálneho technického zariadenia reprezentujúca väčšinu trhu) a odborníci v oblasti detskej psychológie alebo vzdelávania a sociálnoprávnej ochrany detí. Zákon upravuje pôsobnosť Komisie na ochranu maloletých, jej zloženie, funkčné obdobie jej členov a náležitosti spojené s členstvom v nej a jej rokovaním. Zákon upravuje aj pravidlá pri produkcii audiovizuálnych diel týkajúce sa umiestňovania produktov a sponzorovania.


FILMOVÉ ŠKOLSTVO

Na Akadémii umení v Banskej Bystrici je možné študovať audiovizuálnu tvorbu na dvoch fakultách. Na fakulte výtvarných umení je katedra intermédií, digitálnych médií a priestorovej tvorby. Na fakulte dramatických umení sa študujú odbory filmová a televízna réžia a scenáristika so zameraním na dokumentárnu tvorbu a so zameraním na scenáristiku a dramaturgiu a herectvo.

Hlavná časť prípravy nových tvorcov a producentov však i naďalej spočíva na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave, kde prebieha výučba v šiestich študijných programoch: scenáristika a réžia hraného a dokumentárneho filmu, animovaná tvorba, kameramanská tvorba a vizuálne efekty, strihová a zvuková skladba, produkcia audiovizuálneho umenia a filmové štúdiá. K 31. 12. 2022 študovalo na FTF VŠMU 315  študentov, 192 študovalo na bakalárskom a 101 na magisterskom stupni. V súčte je započítaných aj 10 interných a 12 externých doktorandov. V školskom roku 2021/2022 ukončilo štúdium FTF VŠMU 108 absolventov: 59 bakalárov a 46 magistrov. Okrem nich ukončili štúdium traja interní doktorandi.

Školské filmy minulý rok uviedli na 135 festivaloch, prehliadkach a premietaniach v 42 krajinách. Študentské filmy FTF VŠMU získali v roku 2022 dovedna 16 ocenení – 9 v zahraničí a 7 na domácich festivaloch. V prehľade nie je započítaný festival Áčko.


FILMOVÁ PRODUKCIA

Stúpajúci počet vyrobených slovenských celovečerných filmov pre kiná kulminoval v roku 2019 na čísle 44. Počas pandémie poklesol – 28 v roku 2020 a 26 v roku 2021 –, no v roku 2022 sa dostal na rekordných 50. Bolo medzi nimi 28 hraných, 20 dokumentárnych a 2 animované filmy. 42 % filmov (57 % v roku 2021) vzniklo v minoritnej koprodukcii. Štrnásť celovečerných filmov režírovali debutanti. Najdrahším projektom bol animovaný film Tvojazem (SK/BE/CZ, 2022, r. Peter Budinský) s rozpočtom 3 854 008 eur a najlacnejším hraný dokument OUCA – (NE)SKUTOčNí PRíBECH (SK, 2022, r. Peter Pavlík) s rozpočtom 2 000 eur.

Z 28 hraných filmov (14 v roku 2021) bolo pätnásť 100 % slovenských alebo majoritných koprodukcií. Až trinásť hraných filmov (10 v roku 2021) vzniklo v minoritnej koprodukcii. V roku 2022 vzniklo i dvadsať celovečerných dokumentov pre kiná (10 v roku 2021). Jedenásť z nich bolo 100 % slovenských alebo majoritných koprodukcií, deväť dokumentov (3 v roku 2021) vzniklo ako minoritné koprodukcie. Podobne ako v roku 2021 i v roku 2022 vznikli až dva celovečerné animované filmy. Po prvý raz v histórii Slovenska však boli oba z pohľadu Slovenska majoritné koprodukcie: Tvojazem a Websterovci vo filme (SK/CZ, 2022, r. Katarína Kerekesová), ktorí sú tretím celovečerným príbehom členov pavúčej rodiny. Okrem spomínaných titulov vzniklo i niekoľko desiatok krátkych filmov.

Na výrobe 25 celovečerných filmov pre kiná, teda presnej polovice produkcie v roku 2022 – 10 hraných, 13 dokumentárnych a oboch animovaných – sa podieľal Rozhlas a televízia Slovenska, ktorý je i naďalej najväčším producentom v oblasti dokumentárnej tvorby, či už vlastnej, alebo v spolupráci s nezávislými producentmi.

Celovečerné slovenské filmy pre kiná vyrobené v roku 2022

 

100 % slovenský podiel

slovenská majorita

parita (50/50)

slovenská minorita

SPOLU

Hrané

5

10

0

13

28

Dokumentárne

7

4

0

9

20

Animované

0

2

0

0

2

SPOLU

12

16

0

22

50

 

AUDIOVIZUÁLNY FOND

Podporná činnosť AVF je podľa zákona rozdelená na dve samostatné oblasti – podpora audiovizuálnej kultúry (dotácie, štipendiá a pôžičky) a podpora audiovizuálneho priemyslu. Po mimoriadnej podpore určenej prevádzkovateľom kín (2020 a 2021) fond v uplynulom roku zabezpečil výrazne zvýšenú podporu distribúcie audiovizuálnych diel. V podprograme 2.1, určenom na podporu distribúcie a prezentácie audiovizuálnych diel, fond rozdelil v roku 2022 historicky najvyššiu celkovú sumu 1 045 900 eur, ktorou podporil spolu 122 žiadostí (z toho mimoriadna podpora distribútorov tvorila sumu 198 000 eur). Opätovný nárast v roku 2022 zaznamenala aj podpora audiovizuálneho priemyslu v programe 5. V ňom fond vlani vyplatil podporu celkovo 39 projektom v sume 7 577 872 eur, čo je historicky najvyššia suma od začiatku existencie tohto programu (2016). Fond v roku 2022 zaregistroval 91 nových filmových projektov, ktoré sa realizujú alebo sa budú realizovať v rokoch 2022 až 2025.

Audiovizuálny fond v roku 2022 poskytoval finančné prostriedky vo všetkých oblastiach svojej podpornej činnosti. Osobitnú finančnú podporu v krízovom období pandémie COVID-19 fond orientoval na oblasť prevádzkovania kín a filmovej distribúcie. Zvýšenú pozornosť v tomto období venoval fond aj poskytovaniu tvorivých štipendií a producentskému vývoju audiovizuálnych diel. Najväčší z hľadiska objemu finančných prostriedkov aj počtu doručených žiadostí a podporených projektov je program 1.

Od roku 2018 je osobitnou organizačnou zložkou AVF Slovenská filmová agentúra (SFA). Na webovom sídle SFA funguje databáza lokácií a produkčná databáza, ktorá slúži ako základný informačný portál pri komunikácii so záujemcami o nakrúcanie na Slovensku. Zároveň bol vytvorený zoznam Made in Slovakia – sumár zahraničných filmov, ktoré sa realizovali na Slovensku. Slovenská republika sa prostredníctvom SFA stala jednou z partnerských krajín medzinárodného projektu Green Screen, zameraného na ekologizáciu filmového priemyslu.


LITERÁRNY FOND

Výbor sekcie pre tvorivú činnosť v oblasti televízie, filmu a videotvorby LF podporil v roku 2022 prostredníctvom programu ALFA vznik nových pôvodných literárnych predlôh pre hrané, dokumentárne a animované filmy a  prostredníctvom programu ALFA PLUS kameramanskú a režisérsku prácu sumou 24 760 eur. Pracoval aj na vyhodnotení filmovej a televíznej produkcie za rok 2022 a v rámci cien Igric, cien Jána Fajnora a prémií Literárneho fondu ocenil 14 úspešných tvorcov sumou 6 300 eur a 5 slovenských tvorcov sumou 2 100 eur na medzinárodných festivaloch. V rámci cien Igric udelil ceny a prémie v sume 2 950 eur aj výbor sekcie pre rozhlas, divadlo a zábavné umenie. Výbor sekcie pre tvorivú činnosť v oblasti televízie, filmu a videotvorby Literárneho fondu pracoval aj v roku 2022 s výrazne nižším rozpočtom ako v rokoch pred pandémiou. Na starostlivosť o tvorivých pracovníkov a umelcov poskytol sumu 39 760 eur; vyše polovice tejto sumy, 24 760 eur, bolo vyplatenej 34 tvorcom vo forme tvorivého štipendia.


MEDIA

Čo sa týka výsledkov slovenských spoločností v rámci programu Kreatívna Európa,  rok 2022 bol pre slovenské spoločnosti mimoriadne úspešný. Získali celkovo podporu vo výške 2 595 885,28  eura, čo predstavuje najvyššiu sumu, odkedy je Slovensko členským štátom programu. Z toho v rámci podprogramu MEDIA získali slovenské spoločnosti podporu vo výške 1 830 472,38 eura a veľmi úspešné boli aj slovenské spoločnosti v rámci podprogramu Kultúra, trinásť spoločností získalo v rámci výzvy Projekty európskej spolupráce podporu vo výške 765 412,90 eura.


EURIMAGES

V roku 2022 sa uchádzalo o podporu Eurimages 14 slovenských projektov, 5 z nich ju získalo: Koniec sveta (CZ/SK, r. Ivan Zachariáš) – 276 000 eur, Prameň (SK/CZ/HU, r. Ivan Ostrochovský) – 260 000 eur, Keď život chutí (CZ/SK/BE/FR, r. Kristína Duflková) – 393 000 eur, Krištáľová planéta (SK/CZ/HR, r. Arsen Anton Ostojič – 149 000 eur), Na bicykli so Zolim Turkom (SRB/SK, r. Szabolcs Tolnai) – 175 000 eur. Vklad Slovenska do fondu v roku 2022 bol 246 564,57 eura. V roku 2022 získali slovenské koprodukčné projekty spolu 1 253 000 eur.


KINODISTRIBÚCIA

Vlani malo Slovensko štvrtý najvyšší medziročný nárast počtu divákov v Európskej únii (EÚ). Výsledky, ktoré zverejňuje Európske audiovizuálne observatórium, ukázali, že v roku 2022 prišlo do kín v EÚ a v Spojenom kráľovstve 648,4 milióna divákov (medziročný nárast o 65 % a 254,32 miliónov vstupeniek v porovnaní s rokom 2021). V roku 2021 však boli kiná mnoho týždňov zatvorené. Najväčší medziročný nárast zaznamenali v Lotyšsku (+241 %, + 1,2 milióna divákov), Slovinsku (+143 %, +1 milión), Litve (+124 %, +1,7 milióna) a na Slovensku (+112 %, +2,3 milióna). Darilo sa aj domácim filmom. Ich podiel na celkovej návštevnosti vzrástol v polovici z 24 krajín EÚ, za ktoré boli dostupné predbežné výsledky.

Vlani prišlo do slovenských kín 4 335 250 návštevníkov, o 112,73 % viac než v roku 2021. Prvých desať divácky najúspešnejších filmov sa podieľalo na celkovej návštevnosti 39,3 percenta a prvých 20 až 58,50 percenta. Celkové hrubé tržby vzrástli medziročne o 116,57 % na 27 985 001 eur. Počet predstavení vzrástol o 94,22 % na 190 261, čo je štvrtý najvyšší v ére samostatnosti. Priemerná návštevnosť na predstavenie síce stúpla z 20,80 diváka v roku 2021 na 22,79, ale aj tak je druhá najnižšia od roku 1993. Vzrástla aj priemerná cena vstupenky (o 6,51 %) na 6,46 eura.

Slovenské kiná vlani uviedli 861 filmov (648 v roku 2021), z toho 291 premiér (171 v roku 2021) z ponuky 17 distribučných spoločností. Divácky najúspešnejším titulom roku 2022 sa stal animovaný Mimoni 2: Zloduch prichádza, ktorý videlo 293 466 divákov. Druhá priečka patrila filmu Avatar: Cesta vody s 220 783 divákmi a tretia domácemu titulu, romantickej komédii Šťastný nový rok 2: Dobro došli so 190 516 divákmi. Do Top 10 sa dostala i ďalšia slovenská romantická komédia V lete ti poviem, ako sa mám. So 125 478 divákmi obsadila deviatu priečku. Najúspešnejším európskym titulom bola animovaná Princezná rebelka so 77 715 divákmi. Najúspešnejším dokumentom roku 2022 v slovenských kinách boli Slobodní (r. Slavomír Zrebný) – 4 222 divákov.

Podobne ako v roku 2021 i vlani dominovali v slovenských kinách americké filmy. Prišlo na ne 71,19 % všetkých divákov. Podiel európskych filmov bez slovenských klesol z 19,49 % v roku 2021 na 17,50 % v roku 2022. Podiel domácich filmov na návštevnosti (vrátane nepremiérových titulov a minoritných koprodukcií) však stúpol z 9,98 % v roku 2021 na 12,74 % v roku 2022. Všetky slovenské filmy vrátane minoritných koprodukcií si vlani pozrelo v kine 552 409 divákov (203 452 divákov v roku 2021). Záujem divákov o domácu tvorbu tak medziročne vzrástol 2,7-násobne. Medzi premiérami bolo 48 slovenských celovečerných filmov a pásiem, čo je o 62,5 % viac než v roku 2021.

V roku 2021 bol priemer na domáce predstavenie 25,86 diváka. Vlani klesla priemerná návštevnosť na domáci film na 22,16 diváka a najvyššiu priemernú návštevnosť na predstavenie mal Šťastný nový rok 2: Dobro došli (48,29 diváka). Popri takmer piatich desiatkach dlhometrážnych filmov sa v roku 2022 dostali do kín ako predfilmy aj štyri krátke slovenské tituly: experimentálny Strigov (SK, 2022, r. Barbora Berezňáková) a animované Zuza v záhradách (CZ/SK, 2022, r. Lucie Sunková), Aj kameň tečie (SK, 2022. r. Ové Pictures /Veronika Obertová, Michaela Čopíková/) a Milosť (SK, 2022, r. Ivana Laučíková).

Dlhometrážne slovenské filmy distribuovalo v kinách celkovo jedenásť spoločností. Najaktívnejšie boli CinemArt SK a Continental film s desiatimi premiérami.

Z hľadiska počtu divákov bol podľa Únie filmových distribútorov SR (ÚFD) najúspešnejšou distribučnou spoločnosťou opäť CinemArt SK. Počet divákov na jeho filmoch, 2 348 426, tvorí až 54,2 % celkovej návštevnosti. V Top 10 mal až sedem filmov. Spoločnosti CinemArt SK patrí prvenstvo i podľa hrubých tržieb, ktoré tvorili 55 %. Druhé miesto podľa návštevnosti (19,3 %) i podľa hrubých tržieb (19,9 %) patrí distribučnej spoločnosti Continental film. V Top 10 mala vlani dva domáce filmy. Na tretej priečke podľa oboch ukazovateľov skončil Itafilm (8,7 % divákov a 9,0 % hrubých tržieb).


VIDEODISTRIBÚCIA

Pandémia zasiahla v rokoch 2020 a 2021 aj oblasť výroby, distribúcie a predaja fyzických nosičov s audiovizuálnymi dielami. Postupne klesal nielen počet vydaných nosičov, ale aj ich vydavateľov. V súčasnosti má dominantné postavenie na trhu spoločnosť Magic Box Slovakia, ktorá dováža na slovenský trh tituly z produkcie štyroch z piatich amerických „majors“ (Warner, Disney, Universal, Paramount) a vydáva i svoje vlastné, najmä domáce tituly. Podobne ako ďalší vydavatelia i Magic Box Slovakia sa v roku 2022 orientoval najmä na komerčne úspešné filmy a reedície úspešných starších a dnes už vypredaných titulov.


Slovenské filmy na DVD

Aj v roku 2022 bol najväčším vydavateľom domácej tvorby na DVD a BD Slovenský filmový ústav. Vydal štyri tituly – jeden na DVD a tri na BD. Na DVD to bol titul Jaroslava Havettová – Výber z tvorby. Disk obsahoval digitálne reštaurované filmy Pieseň (1969), Socha (1969), Kým sa ucho neodbije (1971), Kontakty (1980), Posledný kameň (1982), Pomóóóc! (1985), Prečo máme radi sliepky (1986) a Údel (1988).

Tri DVD so slovenskými filmami vydala spoločnosť Magic Box Slovakia. Ale voľné pokračovanie úspešného filmu Šťastný nový rok (SK, 2019, r. Jakub Kroner) s názvom Šťastný nový rok 2: Dobro došli (SK, 2021, r. Jakub Kroner) vyšlo samostatne aj ako súčasť 2-DVD kolekcie s už predtým vydaným filmom. Spoločnosť vydala aj nosič s detskou komédiou Letní rebeli (DE/SK, 2020, r. Martina Saková). Po jednom titule vydali K2 Studio – Horský vodca (SK, 2022, r. Pavol Barabáš) – a MEDIA Film – Cesta do nemožna (režisérsky zostrih s  vylepšenými trikmi).

Mimoriadne bohatá bola opäť i produkcia DVD s pesničkami a reláciami pre deti. V roku 2022 vyšli na DVD Smejko a Tanculienka – Zaber a makaj!, Smejko a Tanculienka – Všetko najlepšie! – Naživo, Podhradská/Čanaky – Spievankovo 8 – Angličanina 2, Smejko a Tanculienka – Šťastné a veselé (slim), Paci Pac – To najlepšie deťom (slim) a Podhradská/Čanaky – Spievankovo – Angličanina 1 a 2 (2-DVD).


Slovenské filmy na blu-rayoch

V roku 2022 sa počet slovenských filmov vydaných na domácich blu-rayoch zvýšil na tri nosiče. Všetky vydal Slovenský filmový ústav. Prvým bolo Slnko v sieti (CS, 1962, r. Štefan Uher). Na nosiči boli ako bonusy aj tri krátke a stredometrážne filmy: Poznačení tmou (r. Štefan Uher, 1959), Rozhovor (r. Otakar Krivánek, 1963) a Film o filme Slnko v sieti (r. Maroš Brázda, 2022). Vyšiel aj divácky i festivalovo najúspešnejší film Martina Šulíka Záhrada (SK/FR/CZ, 1995) a dokument Dežo Hoffmann – fotograf Beatles (SK/CZ, 2022, r. Patrik Lančarič). Blu-ray nosič so slovenským filmom Noční jazdci (1981) režiséra Martina Hollého, ktorý v roku 2021 vydal SFÚ, sa prebojoval do finále súťaže o cenu DVD Awards prestížneho festivalu klasického filmu Il Cinema Ritrovato v Bologni. Organizátori ho vybrali medzi 33 najlepších nosičov so zameraním na klasickú kinematografiu spomedzi viac ako sto prihlásených blu-ray a DVD vydaní z celého sveta.


Slovenské filmy na DVD a BD vydané v roku 2022 v zahraničí

V USA vyšli v spoločnosti Film Movement Služobníci (SK/RO/CZ/IE, 2020, r. Ivan Ostrochovský). V renomovanom britskom vydavateľstve Second Run vyšiel na blu-rayi film Drak sa vracia (CS, 1967, r. Eduard Grečner). Ako bonusy sú na nosiči Film o filme Drak sa vracia (SK, 2022, r. Maroš Brázda), videoúvody Rastislava Steranku (2022) a filmového publicistu, kritika a historika Petra Hamesa (2015). Súčasťou nosiča je aj 20-stranový booklet s esejou o filme a s rozhovorom s Eduardom Grečnerom od Jonathana Owena, britského filmového historika a kritika, orientujúceho sa na stredoeurópske kinematografie.


Slovenské filmy na VOD

V databáze LUMIERE VOD, ktorú 16. apríla 2019 spustilo Európske audiovizuálne observatórium a ktorá umožňuje vyhľadávanie vo viac než 1 294 rôznych VOD katalógoch v 46 európskych krajinách s viac než 65 503 európskymi filmami a 28 290 TV sériami, sa uvádzalo, že v roku 2022 v nich bolo dostupných 610 slovenských filmov a TV sérií v 32 krajinách u 109 poskytovateľov. K najväčším poskytovateľom slovenských audiovizuálnych diel patrili Netflix s 85 celovečernými filmami a dvoma animovanými seriálmi a HBO GO so 45 celovečernými filmami.


KINÁ

V roku 2022 mohli byť kiná s výnimkou prvých deviatich dní roka konečne otvorené. Podľa našich informácií ani jedno kino neukončilo v dôsledku pandémie prevádzku. V roku 2022 bolo v prevádzke 158 komerčných kín (teda takých, v ktorých sa vyberalo vstupné) s 271 plátnami (rovnaký počet bol v roku 2021). Z toho bolo 89 jednosálových kín s 24 135 sedadlami, 23 miniplexov (kiná s 2 až 7 sálami) s 92 sálami a 13 920 sedadlami a 5 multiplexov (kiná s 8 a viac sálami) so 48 kinosálami a 7 753 sedadlami, 31 letných kín s 22 627 sedadlami, 6 alternatívnych priestorov so 7 sálami a 355 sedadlami, tri putovné kiná a jedno autokino. V Bratislave je navyše od roku 2015 v prevádzke i kino IMAX s technológiou IMAX 3D s kapacitou 468 divákov, ktoré sa však nezapočítava do oficiálnych európskych štatistík.

Zatiaľ čo v roku 2021 boli otvorené dve nové viacsálové kiná, v roku 2022 k nim nepribudlo ani jedno. Počet jednosálových kín sa zvýšil o dve. Namiesto štyroch kín, ktoré v roku 2022 nepremietali alebo nevyberali vstupné (Rožňava, Smolenice, Smrdáky a Zálesie), začali premietať kiná Úsvit v Betliari, Lúky v Bratislave, Napred v Drahovciach, Malá scéna v Piešťanoch, kino Kultúrka v Stupave a kino Mier v Závode. Návštevníci 5 kinosál v 4 kinách si mohli vychutnať 3D zvuk Dolby Atmos – v 2 sálach CINEMAX Bratislava a po jednej v Cinema City Aupark Bratislava, CINEMAX Arena Trnava a Mlyny Cinemas Nitra. Imerzný zvuk má i kino IMAX. Dolby Atmos je aj v kine Klap na FTF VŠMU, ktoré sa však nevyužívalo na komerčné projekcie.

V roku 2022 podporil AVF 2 žiadosti na digitalizáciu technológiou D-cinema –  Artkino Metro v Trenčíne získalo 26 000 eur na nahradenie dosluhujúceho projektora z roku 2013 premietacou digitálnou technológiou D-cinema podľa štandardov DCI a Mestské kultúrne stredisko Senec získalo 35 000  eur na redigitalizáciu kina Mier.

K 31. decembru 2022 bolo na Slovensku v prevádzke 209 kinosál v 92 kinách a 6 letných kín (208 kinosál v 91 kinách a 6 letných kín v roku 2021) digitalizovaných technológiou D-cinema. V 105 digitalizovaných kinosálach – z toho 36 v jednosálových kinách – bolo možné premietať i v 3D formáte. Dvadsaťosem viacsálových kín na Slovensku malo k 31. decembru 2022 digitalizovaných technológiou D-Cinema 99,29 % kinosál. Digitalizovaná nebola len 30-miestna kinosála v košickom kine Úsmev. Z 89 jednosálových kín, ktoré boli v roku 2022 v prevádzke, bolo digitalizovaných technológiou D-Cinema 71,91 %. Kiná, ktoré využívajú digitálnu technológiu najdlhšie, sa už stretávajú s technickými problémami a nutnosťou redigitalizácie.

Keďže žiadosti väčšiny kín, ktoré mali záujem o finančné prostriedky na digitalizáciu, boli už podporené, v roku 2014 pribudol do programu AVF Rozvoj audiovizuálnych technológií v SR podprogram 4.3 Modernizácia vybavenia digitalizovaných jednosálových kín. V roku 2022 bolo podporených 6 žiadostí – výmena sedadiel v kine Tatra Vráble, výmena úložiska GDC na audiovizuálny obsah v multikine Golden Apple Cinema Liptovský Mikuláš, výmena sedadiel v bratislavskom kine Lúky, modernizácia plátna a zvukového systému kina v Senci, ktoré bolo digitalizované v roku 2012, modernizácia kina v Pezinku a výmena diskovej kapacity v kine Mostár v Brezne – celkovou sumou 63 100 eur.

V podprograme 4.4 Rozvoj technológií určených na realizáciu audiovizuálnych diel v SR boli podporené DAFilms.sk – slovenská online platforma pre dokumentárne, hrané, animované filmy a programy pre deti,  detský portál DAFilms Junior Slovensko, portál DAFilms.sk – Slovenské online kino a vývoj softvéru Vision spoločnosťou Filmpark production s. r. o. Celkovo 5 žiadostí získalo sumu 84 500 eur (priemer 16 900 eur na žiadosť).

Jediným kinom, ktoré na Slovensku i v časoch digitalizácie pravidelne premieta prevažne z 35 mm kópií, je kinosála K3 Kina Lumière v Bratislave s 36 sedadlami. Má názov Filmotéka – študijná sála SFÚ. Jej dramaturgia sa riadi pravidlami Medzinárodnej federácie filmových archívov, ktorej je SFÚ členom od roku 2001. Od septembra je kino zatvorené v dôsledku požiaru a po odstránení škôd prechádza Lumière plánovanou rekonštrukciou. Z letných kín pravidelne premieta z 35 mm kópií Amfiteáter Paľa Bielika v Banskej Bystrici, kde v roku 2016 uviedli do prevádzky i pôvodné 70 mm premietačky.

Súčasťou siete európskych kín Europa Cinemas (2 784 kinosál v 33 krajinách) bolo na Slovensku k 31. decembru minulého roka 26 kín.


FILMOVÉ KLUBY

Filmové kluby (FK) sú na Slovensku združené v Asociácii slovenských filmových klubov (ASFK), k 31. decembru 2022 pôsobilo na Slovensku celkovo 50 filmových klubov s 1 525 členmi (v roku 2021 to bolo 55 filmových klubov s 3 300 členmi). Väčšina filmových klubov funguje v priestoroch klasických kín, 23 z nich, teda 46 %, je v digitalizovaných kinách.

V programoch kín sa objavilo až 158 filmov z katalógu ASFK.

V roku 2022 prišlo na predstavenia klubových filmov vo všetkých kinách na Slovensku (nielen vo FK) 45 563 divákov (medziročný vzostup 176 %). Klubové tituly sa v roku 2022 podieľali na celkovej návštevnosti v slovenských kinách 1 % (1 % v roku 2021). Priemerné vstupné na klubový film vo všetkých kinách bolo 2,79 eura (1,82 eura v roku 2021). Na porovnanie: priemerné vstupné na predstavenie vo všetkých kinách v roku 2022 bolo 6,46 eura. ASFK uviedla v roku 2022 do kín 22 noviniek, z toho 2 obnovené premiéry a 2 krátkometrážne animované filmy ako predfilmy. Najnavštevovanejším klubovým titulom roku 2022 sa stal Trojuholník smútku s 9 710 divákmi.


DOMÁCE FESTIVALY A PREHLIADKY

Uvoľnenie pandemických obmedzení sa odrazilo na zvýšenom počte podujatí a ich presune z online priestoru do kín. Napriek tomu sa jeden z najväčších domácich medzinárodných filmových festivalov neuskutočnil – 29. MFF Art Film Fest sa nekonal pre nedostatok financií. V dňoch 13. – 18. septembra 2022 sa v Piešťanoch konal 17. MFF Cinematik. Po dvoch pandemických rokoch sa MFF FEBIOFEST Bratislava konečne vrátil do kinosál. Divákom predviedol 7 overených sekcií a jednu špeciálnu, venovanú Ukrajine. Festival prebiehal od 16. do 22. marca v Bratislave a výber filmov z jeho programu bolo možné vidieť aj v regiónoch.

Súčasťou festivalu boli už po siedmy raz aj Bratislava Industry Days.

Miro Ulman (Správa o stave slovenskej audiovízie v roku 2022, vydavateľ: Creative Europe Desk Slovensko – Slovenský filmový ústav)

Text bol krátený a redakčne upravený, nekrátenú verziu nájdete na www.cedslovakia.eu.