Neviditeľné profesie Slovenského filmového ústavu: technická kontrola filmov

Pri príležitosti 60. výročia Slovenského filmového ústavu sa v tejto rubrike chceme pozrieť na jeho zamestnancov, o ktorých práci sa verejnosť dozvedá málokedy a už vôbec nie z ich vlastného rozprávania.

Na prízemí SFÚ na Grösslingovej 32 sa nachádza pracovisko technickej kontroly filmových kópií. Filmové kópie uložené v Národnom filmovom archíve SFÚ sú síce uskladnené v optimálnych podmienkach, no občas sa niektoré premietajú v kinosálach na Slovensku či v zahraničí, prípadne sa posielajú na prepis – či už preto, lebo filmové dielo má byť digitalizované, uvedené v televízii, vydané na digitálnom nosiči, alebo sa má fragment z neho objaviť v pripravovanom filme. Pred každým „výjazdom“ z archívu, ako aj po ňom treba kópie skontrolovať.  Všetky kópie okrem toho treba kontrolovať pravidelne raz za niekoľko rokov. Každý materiál podlieha času – lepidlá a lepiace pásky, ktorými boli filmové pásy opravované, po čase tuhnú a praskajú. Acetátových kópií sa týka aj tzv. octový syndróm – degradácia acetátového filmového materiálu, ktorú sprevádza charakteristický pach octu. 

„Okrem pravidelnej kontroly archívnych filmových kópií a kontroly pred odoslaním na prepis alebo pri návrate z externého prostredia sa kontrolujú aj nové akvizície,“ hovorí zástupkyňa vedúcej oddelenia filmového archívu, ktorá má na starosti okrem iného aj externé prepisy filmových kópií. „Môžu to byť napríklad zbierky filmových zberateľov, amatérske 8 mm alebo 16 mm filmové pásy, ktoré niekto našiel v pozostalosti príbuzného, či kotúče objavené niekde na povale. Tieto materiály sa kontrolujú oddelene od kópií z archívu, pretože môžu byť nielen poškodené, ale napríklad aj napadnuté plesňami. V takom prípade sa posielajú na odborné ošetrenie a odplesnenie do Filmových laboratórií v Zlíne. Záchrana a obnova archívnych filmových kópií prebieha pod dohľadom odborníka Štefana Komorného.“

Oddelenie filmového archívu sa všetky filmové kópie pokúša ošetriť a zachovať pre budúcnosť. Okrem slovenských hraných a non-fiction filmov sa oddelenie stará aj o vybrané filmové kópie zahraničných filmov – napríklad tých, ktoré po zániku štátnej požičovne filmov prešli do fondov Národného filmového archívu.

Samotnú technickú kontrolu filmových kópií realizujú Viera Tehlárová, Mária Kubincová, Jana Staštíková, Zdenka Hercegová a Eva Leštachová. Všetky kedysi pracovali ako strihačky v laboratóriách na Kolibe, kde podľa negatívov pripravovali napríklad servisné kópie alebo prvé kombinované kópie. S ukončením činnosti laboratórií našli útočisko v SFÚ. Pri technickej kontrole občas narazia aj na filmy, ktoré kedysi v laboratóriách samy skladali. „Vtedy sa ešte nepoužívala lepiaca páska, pás sme museli zdrsňovať škrabkaním a naniesť naň lepidlo. Každý záber sme ručne označovali tušom. Pri kontrole filmov veľakrát vidím svoje vlastné písmo,“ hovorí Viera Tehlárová.

 „Keď k nám príde filmová kópia, skontrolujeme, či nie sú nejaké časti rozlepené alebo poškodené. Ak áno, podlepíme ich. Páska, s ktorou dnes pracujeme je ,scotchka´ z Ameriky. Vydrží vlhko aj teplo, nerozpadne sa. Acetátové filmy sa čistia liehom. Novšie polyesterové čistíme nasucho od prachu. Pracujeme v rukavičkách – nielen preto, aby sa filmové kópie nepoškodili, ale aj preto, aby sme sa o ich hrany neporezali,“ vysvetľuje Tehlárová.

Okrem opravovania kópií vedú zamestnankyne o filmoch podrobné záznamy. „Zisťujeme, či sú na kópii titulky a aké, a podľa miery poškodenia ju ohodnotíme známkou od 1 do 4. Skontrolujeme metráž a vypočítame z nej minutáž. Vyčistenú kópiu previnieme. Ak ju posielame do kina, previnieme ju emulziou dovnútra a od konca. K prvému kotúču pridáme záznam, z ktorého premietač vidí stav kópie, mieru ošúchania aj počet zlepov. Ak kópiu posielame na prepis, previnieme ju naopak, emulziou von,“ hovorí Tehlárová. V závislosti od miery poškodenia kópie denne skontroluje jeden-dva celovečerné filmy.

Zahraničné filmy z filmotéky, ktoré sa už mnohokrát premietali, sú opotrebovanejšie. Slovenské filmy sú spravidla vo veľmi dobrom stave. Záznamy o kópiách od pracovníčok technickej kontroly ďalej spracúva Michal Seman, ktorý má v oddelení filmového archívu na starosti slovenské fondy. Kontrole slovenských filmov, najmä krátkometrážnych, týždenníkov či mesačníkov, sa venuje Jana Staštíková. „Ak je film ohodnotený známkou 1, dokážem ich skontrolovať aj šesť denne,“ hovorí. „To, koľko filmov denne spracujem, však býva rôzne, lebo krátky film môže mať tri aj štyri diely, stredometrážny niekedy aj šesť. Ak treba napríklad pripraviť viac filmov na prepis, človek tu zostáva aj dlhšie a vtedy ich urobím aj viac,“ dodáva Staštíková.

Technická kontrola filmov je skutočne takmer neviditeľná, no o to zásadnejšia práca. Rukami zamestnankýň denne prechádzajú kilometre filmových pásov. Niektoré potom vo voľnom čase napriek únave prstov relaxujú ručnými prácami. Iné si ruky uvoľnia a idú… do kina.

mf, bar
foto: archív Jany Staštíkovej, Barbora Nemčeková