Zost.: Václav Macek, Zuzana Goleinová
Pišta. O diele Petra Pišťanka
Občianske združenie FOTOFO/Stredoeurópsky dom fotografie, Slovenský filmový ústav, 184 strán, Bratislava 2023

Seminár nazvaný PIŠTA sa konal vlani v rámci Týždňa slovenského filmu a venoval sa životu a dielu spisovateľa Petra Pišťanka. Výstupom z neho je zborník, ktorý zostavili Václav Macek so Zuzanou Goleinovou z desiatky príspevkov. Publikáciu otvára príspevok Mariána Jaslovského, ktorý je nielen osobnou spomienkou na Pišťanka, ale načrtáva aj šírku jeho záberu v rôznych disciplínach. S ňou korešponduje pestrosť príspevkov, pričom sympatická a atraktívna je snaha konfrontovať pohľad Pišťankových rovesníkov s pohľadom generácie Z. Prispieva nielen k pestrosti mozaiky, ale prospieva aj komplexnosti a výpovednej hodnote celku reprezentatívneho zborníka.

Zasvätený text Petra Darovca Jazyk umenia, umenie jazyka pripomína, že Pišťanek svojimi dielami v 90. rokoch priniesol do slovenskej literatúry nový spôsob umeleckého stvárňovania sveta, čím zásadne rozšíril hranice domácej umeleckej prózy. Predstavuje ho ako jediného porevolučného prozaika, ktorého námety boli realizované minimálne v troch celovečerných filmoch, zároveň kriticky konštatuje, že na rozdiel od jeho prínosu slovenskej literatúre sa žiadna z filmových či divadelných adaptácií do dejín svojho druhu umenia nezapísala tak výrazne, ako to podarilo jeho literárnej tvorbe. Darovec sa venuje Pišťankovmu jedinečnému prozaickému jazyku a štýlu, ťažko prenosnému na plátno či javisko. „Pišťanek tak vo svojom diele skôr používa filmovú reč v prospech literatúry, než naopak,“ konštatuje s dôvetkom, že Pišťanek rozdielu medzi literatúrou a filmom rozumel.

Vzťahu Pišťankových diel a komiksu sa vo svojej analýze podrobne venuje Peter Karpinský, pričom reálny vplyv komiksu na spisovateľovu tvorbu nachádza iba v kolektívnom diele Roger Krowiak – Vlastnou zbraňou zblízka. Matej Ambroš píše o filmovej adaptácii románu Rivers of Babylon, pričom zaznamenáva dobový kontext a peripetie vzniku a financovania snímky, ohlasy na ňu aj to, ako ju vnímal samotný Pišťanek. Na tento komplexný historiografický exkurz nadväzuje analýza samotného románu a filmu z pera Petra Michaloviča. Adam Gazdič reflektuje snímku Muzika v kontexte fenoménu ostalgie, filmovú i literárnu Muziku potom reflektuje Martin Šmatlák. Text Zuzany Goleinovej sa zameriava na Rukojemníka a nadväzuje naň Václav Macek, ktorý v snímke nachádza aj paralely s filmami Stanislava Barabáša Pieseň o sivom holubovi a Tango pre medveďa zo 60. rokov. Zborník uzatvára príspevok Petra Ulmana, ktorý je najobsiahlejší a podrobne skúma  charakteristiku Pišťankovho filmovo publicistického účinkovania.

Matúš Kvasnička