Art Film Fest pokračuje s novým nádychom

Pandémia, finančné limity, vynechaný ročník a napokon zmena riaditeľa. Medzinárodný filmový festival Art Film Fest Košice má za sebou náročné obdobie, no tento rok sa vracia v podobe, na akú boli diváci zvyknutí. Od 16. do 23. júna prinesie 150 projekcií filmov, privíta viacerých hostí, ako napríklad maďarského režiséra Bélu Tarra, a spomínať bude aj na zosnulého prezidenta festivalu Milana Lasicu.

„Pandémia ovplyvnila všetky aspekty spoločnosti vrátane kultúry. V tomto náročnom období čelil celý kultúrny sektor bezprecedentným ťažkostiam. Podujatia a predstavenia boli zrušené alebo odložené na neurčito a mnohé kultúrne inštitúcie, organizátori kultúrnych podujatí, ako aj umelci sami sa ocitli vo finančnej neistote. Vojna, energetická kríza, inflácia mali a stále majú dosah na celú spoločnosť, na podnikanie a, samozrejme, aj na schopnosť a ochotu v ťažkých časoch investovať do kultúry,“ menuje problémy, ktoré ovplyvnili festival, jeho nový umelecký riaditeľ Martin Palúch. Na tomto poste vystriedal Petra Nágela. „Situácia v kultúre sa, samozrejme, úplne nezlepšila, a preto i napriek tomu, že aj dnes Art Film Fest čelí výzvam, snažíme sa prispôsobiť novej realite a pokračovať v práci. Keď prechádzame týmito ťažkými časmi, je nevyhnutné uvedomiť si životne dôležitú úlohu, ktorú kultúra zohráva v našich životoch, a podporovať kultúrny sektor všetkými možnými spôsobmi.“ Pandémiu a následný zápas o zabezpečenie financovania podujatia však Palúch vníma aj ako príležitosť, aby sa postavili na nohy a posunuli ďalej. „A neskôr krok za krokom sa sústredili na budúcnosť. K určitej prestavbe v spôsobe výberu filmov a nastavenia sekcií pravdepodobne dôjde. Naším zámerom v najbližšom období bude posilniť identitu Art Film Festu tak, aby bol silnou, rešpektovanou a ľahko identifikovateľnou značkou v širšom stredoeurópskom priestore filmových podujatí. Na tom musíme zapracovať, ale v tejto chvíli sa sústredíme najmä na aktuálny ročník,“ menuje priority nový riaditeľ.

Práve tento, 29. ročník by mal byť návratom k tomu, čo návštevníci, diváci a filmoví profesionáli poznali. Zachovaná ostala väčšina programových sekcií, ktoré vyberajú overení zostavovatelia. Okrem dvoch hlavných súťaží prinesie AFF prierezové výberové sekcie Panoráma (zlúčili sa v nej pôvodné sekcie Európske zákutia a Okolo sveta), Láska & anarchia, K susedom, Slovenská sezóna či Filmy pre deti. „Pridali sme aj novú sekciu 60 rokov Slovenského filmového ústavu a dve spomienkové pocty – bývalému prezidentovi Milanovi Lasicovi a režisérovi Jurajovi Jakubiskovi. Filmový program je, samozrejme, veľmi bohatý a rozsiahly,“ prezrádza Martin Palúch a pokračuje: „Medzi moje tipy patria obidve súťažné sekcie. V dlhometrážnej dominujú debuty žien režisérok, pričom prvé filmy sa vyznačujú formálnou a obsahovou odvahou. Finálny výber tvorí naozaj vysoko medzinárodne ocenená kvalita. Sám som zvedavý, ktoré filmy naša medzinárodná porota vyberie ako víťazné. Spomeňme tituly ako Dalva (r. E. Nicot), Blaze (r. D. K. Barton), Bežec (r. M. Mathias), Domingo a hmla (r. A. E. Meza), Stredomorská horúčka (r. M. Haj) alebo Tiché dievčatko (r. C. Bairéad). Prierezová sekcia svetového filmu Panoráma je, naopak, plná filmov od rešpektovaných súčasných tvorcov, ako sú bratia Dardennovci, Lav Diaz, Sergej Loznica, Wes Anderson, Ari Aster alebo Emily Atef. Láska & anarchia vo výbere Martina Ciela prináša umelecké a experimentálnejšie orientované počiny posledného obdobia, sekcia K susedom najzaujímavejšie tituly z okolitých krajín.“

Vo výbere nebudú chýbať ani slovenské filmy. Do medzinárodnej súťaže dlhometrážnych hraných filmov vybrali paradoxne animovanú snímku Umelohmotné nebo, ktorá vznikla v slovenskej koprodukcii. „Film vo výrobnej fáze pred animáciou vznikal na základe snímania živej hereckej akcie. Z týchto dôvodov môže smelo zabojovať vo všetkých súťažných kategóriách. Ide o dystopické sci-fi, ktoré sa odohráva v blízkej budúcnosti roku 2123 v maďarskom meste Budapešť a jeho okolí. Po premiére na Berlinale v súťažnej sekcii Encounters som tento režijný debut dvojice Tibor Bánóczki a Sarolta Szabó zaradil do našej súťaže medzi ďalších osem kvalitných filmov z Európy a zo zámoria. Medzinárodná súťaž krátkych filmov bola obnovená po trojročnej pauze – do výberu sme teda zaradili aj starší Strigov Barbory Berezňákovej, ako aj Chlieb náš každodenný Alice Bednárikovej, ktorý tohto roku vyvolal pozitívny ohlas po uvedení v hlavnej súťaži najväčšieho medzinárodného festivalu krátkych filmov v Clermonte-Ferrande,“ približuje Palúch.

Uvedené budú aj klasické snímky, napríklad v už spomínanej sekcii venovanej výročiu SFÚ. Tá ponúkne národopisný dokument Karola Plicku Po horách, po dolách (1929), hraný debut Eduarda Grečnera Každý týždeň sedem dní (1964), satiru Petra Solana Prípad Barnabáš Kos (1964), krimi Martina Hollého Prípad pre obhajcu (1964), Ľalie poľné  (1972) Ela Havettu a animovaného Zbojníka Jurka (1976) Viktora Kubala. „Do programu MFF Art Film Fest jeho nový umelecký riaditeľ Martin Palúch zaradil prierezovú sekciu venovanú 60. výročiu SFÚ. Každý deň bude uvedený jeden klasický digitálne reštaurovaný film s úvodom a s diskusiou po projekcii,“ povedal generálny riaditeľ SFÚ Peter Dubecký. „Zároveň tu pokrstíme knižku Rodinné filmové striebro, ktorú zostavil Peter Michalovič. V tejto publikácii má príspevky 60 domácich, ale aj zahraničných autorov, ktorí ponúkajú 60 zaujímavých pohľadov na slovenskú kinematografiu. Kniha nadväzuje na aktivity Olega Pastiera, ktorý bol v minulosti vydavateľom Rodinného striebra a sme veľmi radi, že sme sa k tomuto odkazu prihlásili,“ dodal.

Art Film Fest uvedie aj Sladké hry minulého leta (1969) Juraja Herza, kde stvárnil ikonickú postavu bonvivána Milan Lasica. „Stratu na poste dlhoročného prezidenta v osobe Milana Lasicu, významnej osobnosti kultúrneho života a tváre festivalu, vnímame veľmi citlivo. Bol nenahraditeľnou súčasťou Art Film Festu a jeho pozícia nateraz ostáva neobsadená. Tento rok sme sa preto rozhodli venovať mu niekoľko spomienkových akcií v podobe sprievodných podujatí a takisto by sme ho radi ocenili in memoriam. Chystáme napríklad výstavu fotografií v kurátorskom výbere ich autora, fotografa Ctibora Bachratého, ďalej pripravujeme špeciálny koncert v podaní populárnych hercov a v spolupráci s hudobníkom Martinom Valihorom. A uvedieme aj film Woodyho Allena Annie Hall, ktorý mal Milan Lasica rád,“ prezrádza Martin Palúch.

Súčasťou festivalu bývajú aj ocenenia pre herecké a filmové osobnosti Hercova misia a Zlatá kamera. Tento rok si ocenenie Zlatá kamera osobne prevezme uznávaný maďarský režisér Béla Tarr, ktorý festivalovým divákom odprezentuje aj masterclass. Mená ďalších laureátov a hostí bude festival priebežne zverejňovať. 

V rámci festivalu bude pokračovať aj už zabehnuté podujatie pre profesionálov Industry program. „Okrem už avizovaného Bélu Tarra môžem spomenúť napríklad aj masterclass Petra Bebjaka o seriálovej tvorbe, prezentáciu Laca Dedíka zo Štúdia 727 o VFX efektoch, názornú SFX prezentáciu Mareka Petríka a Igora Kovácsa či kameramanský workshop. V spolupráci so Slovenskou filmovou agentúrou organizujeme špecializované diskusie na tému greenfilmingu, ale aj prezentácie vysokých filmových škôl FAMU, FTF VŠMU a Akadémie umení v Banskej Bystrici a ďalšie podujatia,“ dodáva Palúch.

Zuzana Sotáková
foto: AFF/Ctibor Bachratý

Fest Anča 2023: vízie inkluzívnej utópie

Témou 16. ročníka Festivalu animovaného filmu Fest Anča sú utópie. Anča sa tento rok uskutoční od 29. 6 do 2. 7., tradične v kultúrnom centre Stanica Žilina-Záriečie a v Novej synagóge. Na festival tento rok prihlásili takmer 1 400 filmov zo 73 krajín sveta. Predvýberová komisia z nich vybrala kolekciu 230 snímok. Do hlavnej súťaže komisia nominovala 33 diel, z nich je až jedna tretina študentských.

Festival každoročne zahŕňa aj medzinárodnú súťaž animovaných krátkych filmov a hudobných videí, ale aj tematické a špeciálne zamerané filmové sekcie. Filmy budú súťažiť v piatich kategóriách: krátky animovaný film, študentský krátky animovaný film, animovaný videoklip, slovenský krátky animovaný film a krátky animovaný film pre deti. Medzinárodnú súťaž filmov pre deti bude hodnotiť detská porota.

Slovenskí filmári a filmárky tento rok prihlásili okolo 30 filmov, z ktorých vybrala predvýberová komisia deväť do súťažnej a dvanásť do nesúťažnej sekcie. V slovenskej súťažnej sekcii krátkych animovaných filmov sa predstaví napríklad film Volám sa Edgar a mám kravu Filipa Diviaka o Edgarovi, ktorého život sa obráti naruby po návšteve bitúnku, dvojminútová česká snímka Existencia o filozofovaní počas umývania zubov (r. Niko Mlynarčík), film Zadig/Človek (r. Andrea Pátková, Adam Čurko, Viktoria Voržáčková) z produkcie súkromnej strednej školy UPAT v Petržalke, ale aj Milosť skúsenej animátorky Ivany Laučíkovej. V sekcii bude súťažiť aj film Krížom Krážom tvorivej dvojice Nina Rybárová a Tomáš Rybár, prvý slovenský film vyšívaný tupou ihlou. 

„V súťaži krátkych slovenských animovaných filmov sa tento rok objavia aj tri rôznorodé a mimoriadne originálne videoklipy, ktoré u nás majú tradíciu a ich ponuka býva pestrá. Diváci sa môžu tešiť na vtipný klip o Kamilke (Kamilka! Feat. Hudobné teleso Praktikábel, r. Slavo Turanec), ale aj na klip odkazujúci na vojnu na Ukrajine,“ dopĺňa člen predvýberovej komisie Peter Gašparík. Ďalší z filmov, Neobyčajné príbehy z mesta Mindcery (r. Veronika Trokšiarová, Zlata Golecová), hovorí o vnútornom prežívaní strachu a duševnom zdraví. Medzi slovenskými filmami na Fest Anči sa predstavia aj snímky Čas vypršal (r. Jan Juhaniak) a Pochyby (r. Andrea Križovenská).

„Je skvelé, že aj tento ročník Fest Anče ponúkne v domácej sekcii pestrú paletu animačných techník a jedinečných prístupov k látke, ako napríklad bábkový film, stop motion, výšivková animácia, či pixilácia,“ opisuje rôznorodosť súčasnej slovenskej animovanej tvorby programový riaditeľ festivalu Jakub Spevák.

V nesúťažnej sekcii festival prinesie film Slovenčina na slovíčko – Za chrbtom pravidelného účastníka festivalu Mariána Vredíka, ako aj bohatý a zaujímavý výber študentských filmov, medzi ktorými sa nachádzajú aj snímky z Katedry animovanej tvorby VŠMU v Bratislave.

Šestnásty ročník prehliadky sa zameriava na utópie. „Medzi utópiou a dystópiou je len veľmi tenká hranica, čomu nasvedčuje nielen naša história, ale aj súčasnosť. Naším úmyslom je pozrieť sa na fenomén utópií viac ako na proces než na konečnú stanicu. Viac ako na otvorenú možnosť než na limitáciu. Preto bude dramaturgický výber smerovať k diverzite a pestrofarebnosti – či už žánrovej, rodovej, ale aj tematickej. Rovnako nahliadneme aj na samotné umenie ako na jednu z možných ciest utópií. V kurátorsky pripravenej kolekcii krátkych animovaných filmov rozoberieme utópie z pohľadu klimatickej krízy a kapitalizmu, ale aj z queer pohľadu a z hľadiska rodovej rovnosti. Postavíme proti sebe dystópiu s utópiou a pokúsime sa ich dekonštruovať. Bude nás zaujímať, čo znamená v dnešnej dobe raj, zasľúbená krajina a prečo sme vôbec tu a aký to má všetko zmysel,“ hovorí Jakub Spevák, ktorý je aj kurátorom sekcie. Tvorí ju šesť tematických filmových blokov, napríklad Záhrada pozemských rozkoší či Tam niekde za dúhou. Projekcie jednotlivých blokov doplnia diskusie s rôznymi osobnosťami ako napríklad s aktivistom Romanom Samotným, vizuálnym a konceptuálnym umelcom Jozefom Pilátom, či tanečníčkou Monikou Prikkelovou.

Vlani Anča prvýkrát organizovala Študentské fórum a jej súčasťou bude aj tento rok. Ide o priestor pre ľudí z rôznych krajín študujúcich animáciu na vzájomné spoznávanie regionálnych rozdielov v prístupoch k animácii a networking. Tento rok Fest Anča privíta študentov z Nórska, Chorvátska, Slovinska, Českej republiky a Estónska.

Okrem projekcií a Študentského fóra ponúka Fest Anča bohatý sprievodný program – diskusie, workshopy a prednášky. O utópiách v animácii bude hovoriť členka tohtoročnej poroty, filmová vedkyňa pôsobiaca v oblasti animácie, teórie kultúry, aktivistka a kurátorka Olga Bobrowska. Súčasťou večerného programu sú koncerty alebo DJ sety. Prvým ohláseným vystupujúcim je Vojtik – mladý rómsky queer umelec, ktorý na seba v posledných týždňoch strhol pozornosť vďaka singlu Detviansky sen. Spieva v ňom o dospievaní queer človeka v malom slovenskom meste.

bar
foto: Fest Anča/Juraj Starovecký

Brány, tunely, chodby, mosty, javiská

Trend obnovených premiér i uvádzania starších svetových filmov pokračuje a dovoľuje spoznať filmy mimo hlavných prúdov, ktoré však patria do zlatého fondu kinematografie. V januári sa na platforme Edisonline objavila trilógia Nicolasa Windinga Refna Dealer I – III, vo februári ASFK priniesla diela Larsa von Triera a koncom mája spoločnosť Film Europe uviedla do slovenských kín aj tri staršie filmy čílsko-francúzskeho umelca Alejandra Jodorowského; dva z nich po prvýkrát.

Utrpenie prúdi svätými nezastaviteľnými vláknami. Ako nerozlučná príbuzná je do tých istých vláken vpletená i eufória. Spolu vyvierajú z krutých papúľ prastarých svetelných bytostí. Povšimnúť si ich uzly a letmé záchvevy znamená aspoň jemne sa blížiť k práci a obrazom pripojeným k menu Alejandro Jodorowsky. Ten ešte celkom mladý v snahe uniknúť z limitujúcich poriadkov vytvoril zo svojho tela sériu dverí. Objavil astrálny labyrint a vstúpil. Vedomie sú plasticky sa predlžujúce nohy afektívneho pseudopavúka. Každá z nôh predstavuje po-toky bez konca. Hlboké mláky-moria krvi a poézie. Čosi z týchto ciest zrkadlia tri prvé filmy: Fando a Lis, Krtko a Svätá hora.

Popri živelnom hľadaní úľavy, očisty, zmierenia, uzdravenia či poznania prežil Alejandro Jodorowsky mnoho iniciačných otrasov. Vyrastal v Čile, kde naňho výrazne pôsobila poézia – zásadný vplyv mal antibásnik Nicanor Parra – aj prostredie cirkusu: klauni a zvieratá, divadelné umenie. Divadlo ho priviedlo do Paríža (osobné stretnutie s André Bretonom bolo lákavé, udialo sa však až neskôr). Na popud míma Marcela Marceaua nakoniec vyrazil do Mexika, do krajiny sa zamiloval a zotrval v nej. Založil si vlastné divadlo, pokračoval v experimentovaní.

Zvieraný pocitom, že svet je zdeformovaný a poskladaný svojvoľne, mizol v meditáciách či lucidných snoch. Pomáhali mu vidieť na lúky, púšte, komory, siene či predmestia, kde bytie prestávalo existovať ako kostnatý ostneň a konvenčný koncept zviazaný s očakávaniami rodiny, spoločnosti a štátu. Skutočnú bránu do a zo sveta môže poskytnúť (iba) poézia, tá totiž pretvára pozitívne.

Jodorowsky rozlíšil medzi písanou formou poézie a poeticko-terapeutickým aktom. Akt musí byť krásny a ako sám píše v autobiografii Tanec reality: „naplnený určitou snovosťou, zbavený akéhokoľvek dokazovania“. Mal by „vytvárať inú realitu v rovnakom priestore ako bežná realita“. Dotknutým, chorým, zohaveným umožniť prechod z jednej úrovne vedomia na inú, menej osobnú, menej bolestivú. Magickejšiu. Cieľom aktov je učenie, ktoré by subjekt malo viesť k schopnosti postaviť sa strachu, prekonať potlačené, premeniť prežité na spojenca tela-mysle a napokon: preladiť postup terapie na liečivé umenie.

A to sa ďalej mení – vythrnuté z efemérnej podstaty – a prehovára ako film-prechod. Ako na nepredvídateľne sa mihajúce obrazy transformované spomienky, vízie, surrealisticko-magické fragmenty či celé terapeuticko-posvätné akty alebo zážitky. Obrazy nepravdepodobných: na filmové vyšetrenie čakajúce kolapsy, simultánne reality, zázraky, zrady, obsesie, ľudské šťavy, číslice, čarodejníctvo, alchymické taxonómie, symboly.

Postavy zotrvávajú v mode návštevy. Sú to pasívni, udivení pozorovatelia, takmer holí pred-ľudia. Hereckými gestami sa ešte raz privtelujúce, často delirické stvorenia. Bábky s odstrihnutými (podpálenými) šnúrkami. Často mimovoľné, nekontrolovateľné interakcie a cesty sa zjavujú akoby v pokazených, rozštiepených štruktúrach alebo ako polárne dyády. Práve ony tvoria základné magnetické siločiary – rozhodne nie jediné – a môžu prevádzať prezentujúcimi sa záhrobnými svetmi.

Fando tlačí na vozíku ochrnutú partnerku Lis, bubon a gramofón. Putujú do mýtického mesta. Ego je rozvírený prach a láska neskrotený, násilný upír. Kroky sa zapletajú okolo skrytého stredu. Cieľ je síce stále opretý o onen postup vpred, no príchod do mýtického sa postupne premieňa na oslobodzovanie sa od akéhokoľvek spoločného príchodu. Fando i Lis sa držia poriadku, ktorý vládne v nevedomí: aby spolu už nikam nemuseli prísť, pokračujú bok po boku ďalej.

Istá žena zatiaľ nahovára kovboja, aby porazil štyroch pištoľníkov, majstrov púšte. Jedine tým si ju vraj môže skutočne získať. Koná, no žena sa stráca. Bezmenní a odsúdení na smrť trpia, dav sa (im) hystericky smeje a kovboj sa nečakane ocitá v opatere jaskynno-incestného kolektívu. Od štádia koňa prechádza k štádiu krtka. Rozpúšťa sa a splýva s ne- či nad-osobným. S vnútorným Bohom. Pohyby vytúženého znovuzrodenia však nemôže oddeliť od tých, čo vedomia (a nevedomia) zbavujú.

Odrazu deväť priepustných tiel stúpa ako jediné k svätej hore v snahe prerobiť stavy snenia a ilúzií na novú realitu. Predtým je však potrebné, aby žiak-zlodej stretol učiteľa. (Páva, tigra plus sedem pánov planét.) Ten, Jodorowsky sám, ho pomocou alchýmie, tarotu a halucinogénnych látok učí nanovo stvoriť dušu. Ďalšou úrovňou je dosiahnutie osvietenia a nesmrteľnosti, no o skoro všetkom na záver rozhodujú čarokruhy a (ne)vedomie o ich (ne)prekročiteľných obrysoch.

Prichádzanie z kruhového ničoho. Neprestajné navracanie sa do kruhového ničoho.

Fando a Lis (Fando y Lis, Mexiko, 1968), Krtko (El topo, Mexiko, 1970), Svätá hora (La montaña sagrada, Mexiko, USA, 1973) RÉŽIA Alejandro Jodorowsky SCENÁR A. J. KAMERA Antonio Reynoso, Rafael Corkidi / R.C. / R.C. HUDBA Hector Morely, Pepe Ávila / A.J. / A.J., Don Cherry, Ronald Frangipane HRAJÚ Sergio Klainer, Diana Mariscal / A.J., Brontis Jodorowsky, Alfonso Arau, Berta Lomeli / A.J., Horácio Salinas MINUTÁŽ 93 min. / 125 min. / 114 min.

Jakub Lenčéš, filmový publicista
foto: Film Europe

V Annecy súťažia aj slovenské koprodukcie

Na najväčšej medzinárodnej udalosti vo svete filmovej animácie, festivale v Annecy vo Francúzsku, ktorý sa koná od 11. do 17. júna, bude zastúpené aj Slovensko. Do súťažného výberu celovečerných filmov sa dostali aj dva slovenské koprodukčné projekty Tonko, Slávka a kúzelné svetlo a Umelohmotné nebo. Na festivale súťažia aj dve krátke koprodukčné snímky Electra a Peniaze a šťastie.

„Verím, že tvoríme film, ktorý môže byť zábavou pre celú rodinu, ale môže aj motivovať nadchádzajúcu generáciu divákov, aby bola viac otvorená rôznym umeleckým žánrom. A čo je najdôležitejšie, aby bola otvorená rôznorodosti a tolerancii v našej spoločnosti,“ citoval portál Variety v texte o rozprávke Tonko, Slávka a kúzelné svetlo slovenského producenta snímky Jakuba Viktorína. Film v réžii Filipa Pošivača vzniká v česko-slovensko-maďarskej koprodukcii. Podieľajú sa na nej spoločnosti nutprodukce a nutprodukcia, ale aj RTVS a Česká televízia. „Film o Tonkovi a Slávke je vlastne obyčajný príbeh, aký môže postretnúť každého z nás (...). Nezabúdajme, že každý z nás v sebe nosí aspoň malé svetielko, ktoré môže zahorieť, kedykoľvek prejavíme empatiu, toleranciu či pomôžeme niekomu druhému. Ktokoľvek z nás sa môže stať hrdinom veľkého príbehu,“ povedal režisér snímky Filip Pošivač. Všetko, čo diváci vo filme uvidia, je ručná výroba. „Na testovacích projekciách sme mali od detí úžasnú spätnú väzbu. Pýtali sa, ako vznikla všetka tá ,3D animácia‘ a aký softvér sme použili. Keď som im vysvetlil, že je to čisto ručná práca, zaujalo ich to. A nabudilo ich, že si takéto filmy môžu vyrobiť doma,“ povedal Pošivač pre Variety.

V Annecy film uvedú v celovečernej súťaži Contrechamp rovnako ako Umelohmotné nebo režisérskej dvojice Tibor Bánóczki a Sarolta Szabó. Film mal premiéru na Berlinale a vznikol v maďarsko-slovenskej koprodukcii. Jeho slovenským koproducentom je Juraj Krasnohorský zo spoločnosti Artichoke.  „Je to príbeh o láske dvoch ľudí vo svete, v ktorom príroda celkom vymizla a zostal len človek. Je to moderné aj aktuálne, pretože nám to kladie jasnú otázku, čo spravíme, keď klimatická kríza dopadne zle, ako tomu všetko nasvedčuje. V niečom to pripomína príbeh Adama a Evy, v niečom je to ako antická tragédia Orfeus a Eurydika, má to až mytologický rozmer. Navyše, myšlienka zobraziť náš stredoeurópsky región, Budapešť a Vysoké Tatry v 22. storočí sa mi zdala ako výborný nápad. Filmy všeobecne veľmi málo zobrazujú budúcnosť situovanú v tejto časti sveta,“ povedal o snímke Krasnohorský pre newsletter What’s Slovak in Berlin?

Krasnohorhorský vysvetlil, že Umelohmotné nebo sa realizovalo kombináciou technológií. „Postavy sú v 2D, zatiaľ čo priestory a všetky predmety boli vyrobené v 3D a v 3D sa pohybovali aj kamery. To nám umožnilo rozdeliť prácu do dvoch tímov. Všetko týkajúce sa 2D sa realizovalo v Maďarsku a 3D zase na Slovensku. Na tomto filme vyrástol celý tím mladých slovenských animátorov v štúdiu Ekran pod supervíziou Petra Košťála. A to bol aj zámer, prečo priniesť tento film na Slovensko – aby naši profesionáli získali skúsenosti a aby sa vybudovalo zázemie, ktoré bude vedieť uplatniť získané know-how a kapacity pri ďalších slovenských projektoch,“ dodal Krasnohorský.

Krátky česko-francúzsko-slovenský film Electra, ktorý nakrútila režisérka Daria Kashcheeva vybrali do oficiálnej súťaže krátkych filmov, srbsko-slovinsko-slovenský titul Peniaze a šťastie (r. Ana Nedeljković, Nikola Majdak Jr.) sa o cenu uchádza v krátkometrážnej súťaži Perspectives.

mak
foto: nutprodukcia