Vážení čitatelia, už pri letmom listovaní aktuálnym číslom Film.sk zistíte, že mu dominuje slovenský animovaný film. Rozsiahlu pozornosť mu venujeme v rubrike Téma, ale stretnete sa s ním aj v ústrednom rozhovore, ktorým si pripomíname významné životné jubileum poprednej osobnosti slovenského dokumentárneho a animovaného filmu Rudolfa Urca. A potom je tu ešte avízo na blížiace sa žilinské podujatie Fest Anča, recenzia novinky v slovenských kinách s názvom Tvojazem či krátke zamyslenie nad nedávno digitalizovaným animovaným filmom Prvá trieda. Musím povedať, že som tomuto zaostreniu pozornosti na domácu animovanú tvorbu nesmierne rád. A to hneď z dvoch dôvodov. Jednak preto, lebo ja sám – k čomu sa teraz otvorene priznávam – som ju v minulosti sledoval skôr okrajovo, a až vďaka spomínaným textom, ktoré mi počas prípravy časopisu prešli rukami, som si uvedomil, akou to bolo chybou a že je najvyšší čas takýto prístup radikálne prehodnotiť. Tým druhým, možno ešte podstatnejším dôvodom je nadobudnuté presvedčenie, že slovenské animované filmy a ich tvorcovia si pozornosť tohto druhu i rozsahu právom zaslúžia. Nielen jednorazovo, ale pravidelne. A nielen pozornosť, ale aj podporu – morálnu, no ešte viac tú finančnú. Podstatne masívnejšiu, než akej sa im dostáva napriek všetkým oceneniam a prejavom uznania v zahraničí, aj napriek dlhému radu evidentných a nespochybniteľných dôkazov o mimoriadnej koncentrácii talentu, invencie a kreativity, čím jednoznačne zatieňujú veľkú časť hranej produkcie ostatných dvoch desaťročí. A tak by bolo celkom namieste, aby k podobnému zisteniu dospeli aj viacerí. 

Maroš Brázda, zastupujúci šéfredaktor