Mikina Dimunová

grafická dizajnérka

Som fanúšičkou európskej kinematografie. Apriori ma vždy zaujímala francúzska, ale prišiel čas, odkedy sa oveľa viac identifikujem s tou našou. Inklinujem k psychologickým témam, imponuje mi psychologický profil typickej slovenskej postavy. Tak ako sú česká žoviálnosť a sebavedomie bravúrne v komediálnych polohách, Slovák má podľa mňa sugestívnejšie zvládnutý vnútorný konflikt. Naša kinematografia skvele vizualizuje a konzervuje tieto charakteristiky.

Na slovenskom filme mám úprimne rada to, čo by sa dalo nazvať svedectvom doby v kombinácii s hĺbkovou sondou do prostej slovenskej duše – to ostáva v slovenských filmoch prítomné, aj keď sa doba mení. V hlave mi dlhodobo rezonujú fragmenty intímnych príbehov popretkávané našou slovenskou náturou, takou, akú poznám aj ja z vlastných zážitkov. A práve to ma vždy vracia ku koreňom.

Vizuálne najsilnejšie sú pre mňa cez psychologickú, ale najmä estetickú perspektívu Dušana Hanáka Ružové sny, Ja milujem, ty miluješ, Tichá radosť, Súkromné životy: Nádherné dlhé zábery, vkusná nadčasová vizualita a jednoduché dialógy vytvárajú príjemné napätie bez zbytočného preháňania.

Na Hanáka v mojej perspektíve nadväzujú v súčasnosti Marko Škop, Zuzana Liová, ale aj Iveta Grófová. V ich dielach sú v harmónii námet so spracovaním, opäť bez preháňania a potreby konkurovať svetu agresívnym a dynamickým štýlom.

Z perspektívy rodiča, ktorý si v posledných rokoch prešiel aj animovanou ponukou, som spätne ocenila genialitu Viktora Kubala, ktorý sa prihovára deťom z môjho pohľadu najpriamejšie a cez brisknú skratku im dáva lekciu vizuálnej gramotnosti.