Michaela Pašteková a Martin Kaňuch (eds.)
Texty, obrazy: žánre a narácie
(Slovenská asociácia pre estetiku, Bratislava, 2021, 168 s.)

Piaty zborník z konferencií, ktoré každoročne usporadúva Slovenská asociácia pre estetiku, vyšiel pri príležitosti jubilea slovenského estetika a filozofa Petra Michaloviča. Tematicky sa zameriava na teórie znaku a od nich sa odráža k estetike a k reflexii výtvarného umenia, literatúry, divadla, filmu, ale aj k filozofii a dokonca aj k viachlasným úvahám o dialógu v/o umení. Zborník otvára Michalovičov text sumarizujúci jeho základné – avšak nanovo nasvietené – teoretické referencie. Ondřej Sládek sa zamýšľa nad teritorializáciou teórie a charakteristikami českej a slovenskej semiotiky a Marián Zouhar poukazuje na rozdiely v používaní estetických predikátov odborníkmi a laikmi. Bohumil Fořt zase nastoľuje otázku, či sú naratívy estetické. Esteticko-filozoficky sú zamerané texty Miroslava Petříčka a Miroslava Marcelliho. Viaceré príspevky sú koncipované ako prípadové štúdie alebo analýzy konkrétnych umeleckých diel – také sú texty Ondřeja Dadejíka, Annalisy Cosentino, Josefa Fulku, Juraja Oniščenka, Fedora Matejova či Josefa Rauvolfa. Zborník dopĺňajú Monika Mitášová a Marian Zervan, Zora Rusinová, Miloš Ševčík a Michal Babiak. Uzatvára ho opäť Peter Michalovič s textom napísaným vo dvojici s Vlastimilom Zuskom.


Dušan Trančík
Poznámky o filmovej reči
(Vysoká škola múzických umení, Bratislava, 2021, 120 strán)

Knihu režiséra Dušana Trančíka tvorí dvanásť prednášok či úvah, vzťahujúcich sa rôznym spôsobom k filmovej reči – kľúčovému predmetu, ktorý Trančík učí na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU. Od semiologického hľadiska postupne prechádza k intuitívne kognitívno-psychologickej perspektíve a úvahám o morálno-etických aspektoch umeleckej tvorby. Nevynecháva ani úvahy nad praktickejšími tvorivými rozhodnutiami filmárov (voľba žánru, kasting). Texty majú voľnejšiu, niekedy až esejistickú formu i štruktúru, v ktorej sa Dušan Trančík rýchlo odráža od teoretických východísk k rozoberaniu konkrétnych filmov, používaných pri jeho úvahách ako estetické referencie i názorné príklady. V množstve odkazov na zásadné filmy európskej a svetovej kinematografie nájdeme vždy aj príklady z autorovej vlastnej filmografie, na ktorých ukazuje, ako sa s rozoberanou témou pokúsil vyrovnať sám. Väčšmi ako klasickým učebným textom sú Poznámky o filmovej reči predstavením autorovho vlastného uvažovania o filmovom umení v širokých kultúrno-spoločenských súvislostiach.


Michaela Malíčková a kol.
Iniciačné kapitoly z populárnej kultúry
(Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Nitra, 2021, 128 strán)

Kolektívna monografia Iniciačné kapitoly z populárnej kultúry sa zameriava na recepčný aspekt popkultúrnych obsahov prevažne audiovizuálneho charakteru. Knihu venovanú „žitej skúsenosti populárnej kultúry“ tvoria štúdie piatich autorov. Prvou je Popkultúrne umelecké dielo ako existenciálna výpoveď Martina Boszoráda, ktorý interpretuje televízny seriál Sons of Anarchy a poukazuje okrem iného na jeho predobrazy z vysokého umenia i na jeho didaktický rozmer. Juraj Malíček sa v štúdii Popkultúra ako generačná pamäť venuje predovšetkým románom amerického spisovateľa Ernesta Clina a popkultúrnym referenciám, ktorými komunikuje s čitateľmi, ale aj ich filmovým adaptáciám či adaptáciám iných populárnych kníh. Peter Brezňan v texte Populárna kultúra ako pole formovania (možných) sociálnych identít rozoberá (akčné) žánrové filmy ako potenciálne zásobnice mužských identifikačných vzorov pre chlapcov a monografiu uzatvára štúdia Michaely Malíčkovej Videoklip ako skratka k popkultúrnej skúsenosti, kde autorka prináša generačne ukotvenú socio-kultúrnu interpretáciu videoklipu DJ Rock Robbieho Williamsa.


Matej Laš
Dejiny britského televízneho humoru v historicko-kultúrnej perspektíve. Od impéria k brexitu
(Belianum, Banská Bystrica 2020, 228 strán)

Publikácia prináša stručný náčrt evolúcie humoristických foriem aj žánrov teritoriálne ukotvených vo Veľkej Británii a rámcovaných rokmi 1819 a 2019. Autor v nej sleduje vývoj humoristických foriem, ale aj kultúrnych platforiem, ktoré tieto kultúrne podujatia prichýlili či s ktorými sa zrástli. Ukazuje, ako jedna časť tradície hudobných salónov vyúsťuje do varieté, ako sa humoristických formátov zhostili masmédiá – rozhlas, televízia a najnovšie aj nová televízia šírená cez streamovacie platformy. Venuje sa trendom a žánrom od skečových šou cez rodinné televízne programy, sitcomy, až po naratívnejšiu seriálovú tvorbu. Rozoberá ich konkrétnych predstaviteľov, prináša ukážky gagov a ich čiastkové analýzy. Nevynecháva fenomény ako Monty Python’s Flying Circus, Little Britain či Red Dwarf a sleduje aj čoraz väčší vzostup tvorby humoristiek-žien. Okrajovo sa sporadicky dotýka aj posúvania hraníc humorného, najmä pri diachrónnom pohľade. Kniha je písaná odľahčenou formou a objavuje sa v nej viacero pokusov o čosi, čo možno nazvať akademickými gagmi.

mf