Júnové číslo Film.sk kladie dôraz na dokumentárnu tvorbu. Prvý dôvod je úplne bežný a vyplýva z aktuálnej situácie v kinodistribúcii. V júni sa zo slovenskej produkcie dostáva do kín dokument Mareka Mackoviča Okhwan na ceste za slobodou, takže mu venujeme rubriku Novinky. Od mája sa zase premieta Para nad riekou Roberta Kirchhoffa a Filipa Remundu, takže tú recenzujeme. (Z dokumentov sa okrem nej nachádza v rubrike Recenzia aj česká Zkáza krásou.)

Impulzom na vznik Témy čísla bol film, ktorý sa akosi nevie dostať k divákom, hoci sa už ohlasoval. To dokumentarista Miro Remo má problémy s Nespoznaným, ale aj (a predovšetkým) s Cooltúrou. No a vychádzajúc z jeho situácie sme si položili otázku, ktorá sa zákonite rozvetvuje: Aký je vzťah medzi protagonistami dokumentárneho filmu a jeho režisérom?

Autorský dokumentárny film na Slovensku po roku 1989, to je názov novej publikácie Martina Palúcha a ďalší motív v dokuskladačke júnového Film.sk.

Dokumentárnu tvorbu reflektujú i dve časopisové prílohy, jedna o slovenskej kinematografii v roku 2015 a druhá o českej.

No a s ústredným motívom čísla súvisí aj rozhovor s Barbarou Harumovou Hessovou, ktorá produkovala nielen road movie Stanko, ale aj niekoľko dokumentov. Alebo inak – produkovala aj dva z trojice titulov, ktoré boli tento rok nominované na Slnko v sieti za najlepší dokument: Remov Comeback a víťazný Vojtekov film Tak ďaleko, tak blízko.

Keď už sme pri oceneniach, Slovenská filmová a televízna akadémia oznámila koncom mája našich národných nominantov na Európsku filmovú cenu. Z dokumentov vybrala Farby piesku. A druhým kandidátom je Eva Nová, ďalší hraný debut dokumentaristu.

P. S.: Otázka mesiaca s dokumentárnou tvorbou nesúvisí. Znie: Ako dopadnú dve festivalové záhady – MFF Art Film Fest Košice a MFF Trenčianske Teplice?

Daniel Bernát