SOŇA VALENTOVÁ

Jedna z najvýraznejších slovenských hereckých osobností, ktorá je známa aj na českej scéne, oslavuje tento mesiac okrúhle, sedemdesiate narodeniny.

Už od detstva ju to ťahalo k umeniu. Venovala sa baletu, hrala na klavíri a nakoniec si ju získalo herectvo, ktoré vyštudovala na Vysokej škole múzických umení v Bratislave (1967). Od začiatku mala šťastie na úlohy, či už filmové, televízne, alebo divadelné. Režiséri jej zverovali zložité psychologické postavy, účinkovala v drámach, tragédiách, no vďaka svojmu pohybovému talentu aj v muzikáloch.

Medzi jej prvé kontakty s (netelevíznym) filmom patrilo nahovorenie postavy stvárnenej Magdou Vášáryovou v Jakubiskovej snímke Vtáčkovia, siroty a blázni. Svoj plnohodnotný a veľmi náročný herecký debut pred filmovou kamerou absolvovala pod vedením českého režiséra Otakara Vávru v temnej historickej dráme Kladivo na čarodějnice (1969), v ktorej sa dajú vystopovať analógie s politickými procesmi 50. rokov. Za zmienku určite stoja aj jej filmové úlohy v Palete lásky (1976) režiséra Josefa Macha, v Nočných jazdcoch (1981) Martina Hollého, v Jakubiskovej Perinbabe (1985) alebo v debutovej snímke Filipa Renča Requiem pro panenku (1991), kde stvárnila sadistickú vychovávateľku Volfovú. Čiastočne podobnú rolu vrchnej sestry si neskôr zahrala aj na divadelných doskách v hre Dala Wassermana Prelet nad kukučkiným hniezdom.

Do Slovenského národného divadla nastúpila hneď po skončení školy, takže v ňom pôsobí už takmer päťdesiat rokov. Medzi jej nezabudnuteľné úlohy patrí napríklad Salomé vo Hviezdoslavovej hre Herodes a Herodias alebo Smrť v muzikáli Na skle maľované. Rovnakú úlohu si zahrala aj v jeho televíznej verzii, takisto v réžii Karola L. Zachara.

Popri divadelných inscenáciách sa veľmi často objavovala aj v televíznych. Frekventovane ju obsadzoval manžel Pavol Haspra – okrem iných Tma (1969), Katarína (1970), Sulamit (1971), Mizantrop (1981), Chrobák v hlave (1983) –, ale zahrala si aj v televíznych projektoch Stanislava Párnického (Americká tragédia), Franeka Chmiela (Útek zo zlatej krajiny), Miloslava Luthera (Nebezpečné známosti) a ďalších tvorcov. Sama dokonca postgraduálne vyštudovala réžiu a natočila televíznu inscenáciu Plánka (1986). Je aj autorkou knižnej autobiografie Prelet nad životom, ktorú napísala po manželovej smrti.

Všestranná umelkyňa získala mnoho ocenení vrátane vyznamenania Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za výnimočný prínos v oblasti kultúry, ktoré jej udelili v roku 2006.

„Ja si myslím, že neviem nič lepšie ako herectvo. A možno práve divadlo má byť odrazom života. Navyše, keď sa okrem rozumu robí aj srdcom, dopadne to tam, kam má, a pohne to človekom. Slovo je zbraň, rovnako ako hudba. A ten Najvyšší nám tie zbrane dal, aby sme dobýjali ľudské srdcia,“ povedala herečka pre denník Košický večer v roku 1999.

Petra Macháliková ( scenáristka a dramaturgička )
S. Valentová vo filme Perinbaba. FOTO: archív SFÚ/Václav Polák