Dvadsaťsedem vyrobených dlhometrážnych slovenských filmov pre kiná, najvyššie tržby tunajších kín v ére samostatnosti a návštevnosť presahujúca 4,6 milióna divákov. To je len zopár informácií zo Správy o stave slovenskej audiovízie, ktorá vyšla už po trinásty raz a jej anglickú verziu prezentovala kancelária Creative Europe Desk Slovensko na májovom MFF v Cannes. Vo Film.sk ju publikujeme v skrátenej verzii, v kompletnej podobe ju nájdete na webovej stránke www.cedslovakia.eu.

V roku 2015 bol prijatý zákon č. 40/2015 Z. z. o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2015. Upravuje okrem iného povinnosti fyzických a právnických osôb pôsobiacich v oblasti audiovízie, evidenciu slovenských audiovizuálnych diel, evidenciu osôb pôsobiacich v audiovízii a evidenciu nezávislých producentov, jednotný systém označovania, postavenie a pôsobnosť Slovenského filmového ústavu a podmienky na odborné uchovávanie originálnych nosičov audiovizuálnych diel a zvukovo-obrazových záznamov tvoriacich audiovizuálne dedičstvo Slovenskej republiky.

Zásadnou zmenou prešlo v roku 2015 slovenské autorské právo, keďže bol prijatý úplne nový autorský zákon, zákon č. 185/2015 Z. z., účinný od 1. januára 2016. Zákon č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia a o zmene a doplnení zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení zákona č. 79/2013 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2015. Fond ako verejnoprávna inštitúcia zabezpečujúca podporu umeleckých aktivít, kultúry a kreatívneho priemyslu nahradil podstatnú časť dotačného systému ministerstva kultúry. Fond na podporu umenia nepodporuje aktivity v oblasti audiovizuálnej kultúry a priemyslu, ktoré spadajú do pôsobnosti Audiovizuálneho fondu.

Od 1. januára 2016 je účinný zákon č. 278/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Audiovizuálny fond. AVF vykonáva podpornú činnosť od roku 2010. Vlani rozdelil na podpornú činnosť o 57 840 eur viac než v predchádzajúcom roku (6 542 900 eur v roku 2015 a 6 485 060 eur v roku 2014). Minulý rok bolo podaných 548 žiadostí s celkovými nákladmi 85 312 821 eur a objemom požadovaných prostriedkov 28 763 870 eur. Počet podporených žiadostí bol rovnaký ako v roku 2014 (334). Ich podiel v pomere k celkovému počtu doručených žiadostí vzrástol (60,90 % v roku 2015, 55,48 % v roku 2014). Uvádzaná štatistika za rok 2015 mapuje stav k 2. máju 2016.

Vďaka novelizácii zákona č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a Vyhláške Ministerstva kultúry Slovenskej republiky o filmovom projekte vznikli podmienky na fungovanie ďalšieho systémového opatrenia, ktorým je podpora audiovizuálneho priemyslu v Slovenskej republike, a AVF mohol od roku 2015 poskytovať finančné prostriedky určené na túto podporu z osobitného príspevku zo štátneho rozpočtu. Finančné zabezpečenie nového programu tak nebude mať žiaden negatívny vplyv na doterajšiu činnosť fondu v jej dominantnom zameraní na podporu audiovizuálnej kultúry. Prvým úspešným filmovým projektom, ktorý sa ako zahraničná produkcia sčasti zrealizoval aj na Slovensku, bol televízny seriál Marco Polo 2.

Rada Audiovizuálneho fondu na svojom zasadnutí 30. júna 2015 schválila návrh rozšírenia štruktúry podpornej činnosti na rok 2015 o nový podprogram 2.3 – podpora návštevnosti slovenských kinematografických diel. Následne preň vznikla aj výzva č. 8/2015, ktorá bola otvorená od 11. januára do 29. februára 2016.

Literárny fond: Výbor sekcie pre tvorivú činnosť v oblasti televízie, filmu a videotvorby podporil v roku 2015 prostredníctvom programu ALFA vznik nových pôvodných literárnych predlôh pre hrané, dokumentárne a animované filmy. Výbor sekcie pracoval aj na vyhodnotení filmovej a televíznej produkcie za rok 2014 a prostredníctvom cien Igric a prémií Literárneho fondu ocenil úspešných tvorcov. Výbor sekcie mal vlani rozpočet v celkovej sume 121 000 eur, z toho poskytol na starostlivosť o tvorivých pracovníkov a umelcov 120 843 eur. Takmer polovica tejto sumy (51 000 eur) bola vyplatená 55 tvorcom vo forme tvorivého štipendia.

Podprogram MEDIA: Od 1. januára 2014 je MEDIA súčasťou programu Kreatívna Európa (s programom Kultúra) a to isté platí aj pre kanceláriu MEDIA Desk Slovensko, ktorá sa v roku 2014 transformovala na kanceláriu Creative Europe Desk Slovensko. Z podprogramu MEDIA vlani získali slovenské subjekty finančnú podporu v celkovej výške 571 537 eur, z toho v jednotlivých schémach: Podpora vývoja jednotlivých projektov – 25 000 eur, Výberová podpora kinodistribúcie – 88 700 eur, Podpora filmových festivalov – 25 000 eur, Automatická podpora kinodistribúcie – 282 837 eur a Podpora práce s publikom (slovenská spoločnosť bola jedným z partnerov podporeného projektu) – 150 000 eur. Nepriama podpora v rámci siete Europa Cinemas pre 19 slovenských kín, ktoré sú jej členmi, bola 119 421 eur, čiže celková suma podpory za rok 2015 pre slovenské subjekty predstavovala 690 958 eur. Ak k tomu ešte prirátame podporu v podprograme Kultúra – 461 101 eur, predstavuje podpora pre slovenské spoločnosti v roku 2015 v rámci programu Kreatívna Európa 1 015 059 eur.

Fond EURIMAGES: Kinematografický fond Rady Európy je jediný európsky fond podporujúci nadnárodné koprodukcie celovečerných filmových diel. V roku 2015 fond podporil počas štyroch zasadnutí 77 hraných, 10 dokumentárnych a 5 animovaných filmov celkovou sumou 22 619 895 eur. Vlani sa uchádzali o podporu EURIMAGES dva slovenské projekty a oba ju získali. Hraný film Piata loď (SK/HU/CZ) slovenskej režisérky Ivety Grófovej, ktorý je podľa účasti Slovenska majoritný, získal podporu vo výške 150 000 eur. Hraný film Bába z ledu (CZ/FR/SK) českého režiséra Bohdana Slámu, ktorý je podľa účasti Slovenska minoritný, získal podporu vo výške 200 000 eur. Vklad Slovenska do fondu bol 119 274 eur.

Hoci je v súčasnosti na Slovensku niekoľko vysokých škôl umeleckého smeru, výučba na nich sa audiovizuálnemu umeniu venuje stále len okrajovo – napríklad Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Katedra intermédií Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave či Katedra výtvarných umení a intermédií Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach. V septembri 2014 bol založený vzdelávací program pod názvom Akadémia filmovej tvorby a multimédií v Bratislave. Tento neakreditovaný a certifikovaný vzdelávací program nenahrádza bakalárske štúdium, nekončí sa akademickým titulom, ale jeho absolventi sú schopní riešiť praktické animačné, graficko-výtvarné úlohy v oblasti filmového, reklamného a dizajnérskeho priemyslu.

Na Akadémii umení v Banskej Bystrici je možné študovať na dvoch fakultách. Na Fakulte výtvarných umení je katedra intermédií a digitálnych médií. Na Fakulte dramatických umení sa študujú odbory divadelné umenie a filmové umenie a multimédiá. Filmovú dokumentárnu tvorbu študovalo v školskom roku 2014/2015 v bakalárskom a magisterskom stupni štúdia 43 poslucháčov a filmovú dramaturgiu a scenáristiku v bakalárskom stupni štúdia 20 poslucháčov. Študenti katedry dokumentárnej tvorby vytvorili vlani 64 filmov a získali 13 ocenení.

Hlavná časť prípravy nových tvorcov a producentov však i naďalej spočíva na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave. FTF VŠMU je členom medzinárodnej organizácie vysokých filmových škôl celého sveta CILECT aj jej európskej odnože GEECT. Od 1. 10. 2014 je jej dekanom prof. Ondrej Šulaj.

V súčasnosti prebieha výučba v šiestich študijných programoch na všetkých stupňoch štúdia: scenáristika a réžia hraného a dokumentárneho filmu (zabezpečuje ateliér scenáristickej tvorby, ateliér filmovej a televíznej réžie, ateliér dokumentárnej tvorby), kameramanská tvorba a vizuálne efekty (ateliér kameramanskej tvorby, ateliér vizuálnych efektov), animovaná tvorba (ateliér animovanej tvorby), strihová a zvuková skladba (ateliér strihovej skladby, ateliér zvukovej skladby), produkcia audiovizuálneho umenia (katedra produkcie a distribúcie), audiovizuálne štúdiá (katedra audiovizuálnych štúdií). K 31. 10. 2015 študovalo na FTF VŠMU 308 študentov – z toho 10 zahraničných –, 189 študentov na bakalárskom, 98 na magisterskom a 21 na doktorandskom stupni. V školskom roku 2014/2015 skončilo štúdium na FTF VŠMU 112 absolventov (47 bakalárov, 60 magistrov a 5 doktorov umenia) a bolo dokončených 294 filmových projektov a cvičení – z toho 22 bakalárskych a 17 magisterských absolventských filmov. Filmy študentov FTF VŠMU získali v roku 2015 dovedna 46 ocenení – 24 v zahraničí a 22 na domácich festivaloch. K najúspešnejším patril s 9 cenami krátky animovaný film Rosso papavero (r. Martin Smatana).

FTF VŠMU sa aj v roku 2015 podieľala na organizovaní viacerých workshopov, masterclassov a sérií prednášok. Poslucháči audiovizuálnych štúdií FTF VŠMU pripravujú časopis Frame, ktorý je súčasťou časopisu Kino-Ikon. Od konca novembra 2015 sídli v kinosále FTF VŠMU kino Klap. V roku 2015 sa uskutočnil 19. ročník festivalu študentských filmov Áčko. Všetky hlavné ocenenia si odniesli snímky študentov FTF VŠMU. Cenu za najlepší film, za najlepší dokumentárny film a Cenu LITA za najlepšiu réžiu získal titul Ahoj láska (r. Lena Kušnieriková), Cenu za najlepší hraný film a Cenu LITA za najlepší scenár si odniesol Strach (r. Michal Blaško). Najlepším animovaným filmom bolo Kovbojsko (r. Dávid Štumpf).

Od roku 2012 vzniká na Slovensku každoročne vyše 20 dlhometrážnych filmov pre kiná. Po rekordných 27 slovenských a koprodukčných filmoch v roku 2014 sa situácia vlani zopakovala: z 27 snímok vzniklo 11 so 100-percentným slovenským podielom, tie doplnilo 5 majoritných a 8 minoritných koprodukcií a v troch prípadoch bol podiel nákladov 50/50. Až pre 11 režisérov boli nakrútené filmy ich samostatným dlhometrážnym debutom.

Z 12 hraných filmov pre kiná patrili k najúspešnejším Koza a Eva Nová. Hraný debut Ivana Ostrochovského Koza o návrate bývalého olympijského boxera do ringu mal svetovú premiéru na MFF Berlín a následne získal viac než tucet festivalových cien po celom svete, bol slovenskou národnou nomináciou na Oscara a jediným slovenským filmom, ktorý sa dostal do výberu na Európske filmové ceny. Hraný debut úspešného dokumentaristu Marka Škopa Eva Nová, príbeh bývalej herečky a alkoholičky, ktorá hľadá cestu k svojmu synovi, získal Cenu FIPRESCI na 40. MFF v Toronte. Festivaly mali záujem aj o komorný dramatický príbeh z mestského prostredia Čistič (r. Peter Bebjak). Domácich divákov prilákal do kín detský muzikál Spievankovo 5: O povolaniach (r. Diana Novotná) či mestská komédia o štyridsiatnikovi v kríze stredného veku Vojtech (r. Viktor Csudai). Pár dní pred vianočnou televíznou premiérou sa do kín dostala aj rozprávka Johankino tajomstvo (r. Juraj Nvota). Road movie Stanko, debut režiséra Rasťa Boroša, sa po svetovej premiére v októbri 2015 na MFF Varšava dostal v apríli 2016 aj do slovenských kín. Výpravná komédia Wilsonov (r. Tomáš Mašín) o plánoch z roku 1919 pripojiť Bratislavu k USA a premenovať ju na Wilsonov aj rozprávka Alice Nellis Sedem zhavranelých bratov vznikli ako paritné slovensko-české koprodukcie. Tri hrané filmy (päť v roku 2014) vznikli v minoritnej koprodukcii.

V roku 2015 vzniklo i 12 dlhometrážnych dokumentov pre kiná (15 v roku 2014). Životunebezpečný prechod na lyžiach cez 23 dolín a 18 sediel Vysokých Tatier zaznamenáva Akceptácia (r. Jaroslav Matoušek), slovenského rímskokatolíckeho kňaza a saleziána, spisovateľa a charitatívneho pracovníka portrétuje film Anton Srholec (r. Alena Čermáková), cez rôzne možnosti čakania zachytáva kolobeh jedného života Čakáreň (r. Palo Korec), život v Líbyi za vlády Muammara al-Kaddáfího, v čase občianskej vojny a po nej zobrazujú prostredníctvom osudov slovenskej zdravotnej sestry Farby piesku (r. Ladislav Kaboš). Ďalej sa nakrútil časozberný dokument o slovenskom raperovi Rytmus: Sídliskový sen (r. Miro Drobný), dobrodružná cesta po neznámej africkej rieke k unikátnemu prírodnému kmeňu Suri (r. Pavol Barabáš), pohľad do života niekoľkých dôchodcov Žalmy staroby (r. Marek Kuboš), a film Očami fotografky (r. Matej Mináč), ktorý zobrazuje životný príbeh fotografky filmových hviezd Zuzany Mináčovej, ktorý je poznačený zásadnými zvratmi 20. storočia. Domácu dokumentárnu tvorbu roku 2015 dopĺňajú 4 minoritné koprodukcie.

Rok 2015 bol rekordný v oblasti animovaného filmu. Veď posledným slovenským dlhometrážnym filmom bola Krvavá pani Viktora Kubala (1980). V roku 2015 vznikli až tri dlhometrážne filmy: minoritné koprodukcie Malá z rybárne (CZ/SK/DE, r. Jan Balej), Malý pán (CZ/SK, r. Radek Beran), ale najmä domáca novinka Lokalfilmis (SK, r. Jakub Kroner). (Kompletný zoznam slovenských dlhometrážnych filmov vyrobených v roku 2015 a určených pre kiná uvádzame v tabuľke na nasledujúcej strane.)

V roku 2015 vznikol i dlhometrážny hraný film Osudový okamih (r. Gabriel Hoštaj) a dlhometrážne dokumenty Exkurzia – História súčasnosti (r. Jan Gogola), Garda (r. Ivan Ostrochovský) a Krasňanský zelovoc (r. Miroslav Hájek). Na výrobe 7 hraných a 5 dokumentárnych dlhometrážnych filmov pre kiná sa podieľala aj verejnoprávna televízia, ktorá je naďalej najväčším producentom v oblasti dokumentárnej tvorby, či už vlastnej, alebo v spolupráci s nezávislými producentmi.

V roku 2015 prišlo do slovenských kín 4 614 507 divákov. Je to o 11,77 % viac než v roku 2014 (4 128 584 divákov) a druhá najvyššia návštevnosť od roku 1996. Hrubé tržby medziročne vzrástli o 13,70 %. Diváci zaplatili za vstupenky spolu 23 727 092,05 eura (20 868 783,32 eura v roku 2014), čo je najvyššia suma v ére samostatného Slovenska. V roku 2015 stúpol na Slovensku aj počet predstavení o 16,77 % zo 135 553 v roku 2014 na 158 280 – čo je historicky najvyšší počet v ére samostatnosti – a priemerná cena vstupenky vzrástla z 5,05 eura na 5,14. Klesla však priemerná návštevnosť na jedno predstavenie o 4,28 % z 30,46 diváka v roku 2014 na 29,15.

Vlani malo v slovenských kinách premiéru 244 noviniek, teda o tri menej ako rok predtým. Tieto snímky uviedlo do kín 12 spoločností a 5 slovenských filmov – Johankino tajomstvo (r. Juraj Nvota), Návrat do horiaceho domu (r. Anna Grusková), Zmenil tvár Šanghaja (r. Ladislav Kaboš), Farby piesku (r. Ladislav Kaboš) a Spievankovo 5: O povolaniach (r. Diana Novotná) – si distribuovali producenti sami. Podľa krajiny pôvodu bolo najviac noviniek z USA (106), na druhej priečke bolo Francúzsko (26) a na tretej Česko (19). Najúspešnejšou distribučnou spoločnosťou roku 2015 na Slovensku sa stala spoločnosť Barracuda Movie (od 1. 1. 2016 CinemArt SK), ktorá mala 35,24-percentný podiel na počte divákov a 36,07-percentný podiel na hrubých tržbách. Druhá priečka patrila spoločnosti Continental film (15,94 %/16,27 %), tretia spoločnosti Saturn Entertainment (12,77 %/13,45 %).

Už tretí rok za sebou bol divácky najúspešnejší animovaný film – tentoraz Mimoni s 365 184 divákmi. Do prvej desiatky v rebríčku návštevnosti sa nedostal ani jeden domáci film, Rytmus: Sídliskový sen (r. Miro Drobný) skončil jedenásty. V roku 2015 sa dostalo do kín rekordných 25 slovenských a koprodukčných filmov. Dokument debutujúceho režiséra Mira Drobného videlo 81 597 divákov a stal sa tak deviatym divácky najúspešnejším domácim filmom a druhým najnavštevovanejším dokumentom v ére slovenskej samostatnosti. Všetky slovenské filmy vrátane minoritných koprodukcií videlo vlani 309 886 divákov, čo je 6,72-percentný podiel na celkovej návštevnosti. Na porovnanie, v roku 2014 bol tento podiel 5,71 %. Podiel 100-percentných slovenských filmov a majoritných koprodukcií bol 6,51 %, keď na tieto filmy prišlo 300 224 divákov.

Vo výsledkoch za rok 2015 nie je zarátaná napríklad návštevnosť projektu Bažant Kinematograf (ktorý prilákal na projekcie v 33 slovenských mestách, na filmových a hudobných festivaloch a bratislavskej Magio pláži 46 000 divákov), festivalových projekcií nedistribučných titulov (s výnimkou Febiofestu), projektu KineDok a rovnako ani návštevnosť čoraz populárnejšieho alternatívneho obsahu (záznamy divadelných, operných či baletných predstavení, koncertov, športové prenosy...).

Bohužiaľ, ani za rok 2015 nie sú k dispozícii údaje o celkovom počte vydaných a predaných DVD a blu-ray (BD) nosičov ani o jeho medziročnom vývoji.

Vydaných bolo 48 DVD alebo BD so slovenskými a koprodukčnými audiovizuálnymi dielami, z toho bolo 30 DVD s dlhometrážnymi filmami pre kiná (v roku 2014 bolo vydaných 46 DVD alebo BD so slovenskými a koprodukčnými dielami, z toho s 28 dlhometrážnymi filmami pre kiná).

V polovici júla 2014 začal svoju činnosť internetový VoD portál Kinocola (www.kinocola.sk), za ktorým stojí produkčná spoločnosť Filmpark. Špecializuje sa na slovenské a české snímky. Filmy je možné zapožičať si aj prostredníctvom digitálnych televízií – napríklad Magio od T-Comu a Fiber TV od Orangeu. Obe majú v ponuke i archív odvysielaných programov. Spoločnosť CME spustila v roku 2011 na Slovensku portál Voyo, video-on-demand platformu dostupnú nielen v PC, ale aj na vybraných televíziách, tabletoch, BD prehrávačoch či smartfónoch. Od roku 2013 je k dispozícii služba HBO GO, ktorá poskytuje predplatiteľom HBO neobmedzený prístup k filmom, seriálom a dokumentom najmä z pôvodnej produkcie HBO, ale aj k najnovším filmovým hitom hollywoodskych štúdií na počítači, mobile, tablete či v televízii s pripojením na internet.

K 31. decembru 2015 bolo na Slovensku v prevádzke 140 kín s 235 plátnami (123 kín so 197 plátnami v roku 2014). Z toho bolo 88 jednosálových kín, 20 miniplexov (kiná s 2 až 7 sálami) s dovedna 79 sálami a 12 395 sedadlami a 4 multiplexy (kiná s 8 a viac sálami) so 40 kinosálami a 6 989 sedadlami. Ďalej to bolo 17 letných kín, 1 autokino a 10 alternatívnych priestorov.

Digitalizovaných bolo 175 kinosál v 82 kinách a 2 letné kiná (139 kinosál v 67 kinách a 3 letné kiná v roku 2014). V 102 digitalizovaných kinosálach – z toho 33 v jednosálových kinách – bolo možné premietať aj v 3D formáte. Digitalizáciu kín technológiou D-cinema od roku 2010 finančne podporuje Audiovizuálny fond, vlani bolo podporených 9 žiadostí celkovou sumou 247 000 eur. V roku 2013 AVF otvoril aj nový podprogram, v ktorom žiadatelia môžu získať dotáciu na modernizáciu kina finančne menej náročnou digitálnou technológiou E-cinema HD. Vďaka tomu bolo v rokoch 2013 a 2014 podporených ďalších 21 žiadostí na digitalizáciu sumou 251 500 eur. Vlani nebola podaná ani jedna žiadosť, kino Film Europe bolo digitalizované technológiou E-cinema bez podpory AVF. Keďže žiadosti väčšiny kín, ktoré mali záujem aj finančné prostriedky na digitalizáciu, už boli podporené v roku 2014, pribudol do programu AVF Rozvoj audiovizuálnych technológií v Slovenskej republike podprogram 4.3 Modernizácia vybavenia digitalizovaných jednosálových kín. V rokoch 2014 až 2015 bolo podporených 12 žiadostí celkovou sumou 200 000 eur.

K 31. 12. 2015 bolo v prevádzke autokino Shopping Palace v Bratislave a 17 letných kín. Dňa 26. 10. 2015 bolo pri nákupnom stredisku Bory Mall v Bratislave otvorené kino IMAX s kapacitou 476 divákov, technológiou IMAX 3D a plátnom 23 x 13 metrov. Je jediné svojho druhu na Slovensku.

Súčasťou siete európskych kín Europa Cinemas (2 350 kinosál v 977 kinách 596 miest a 42 krajín) bolo na Slovensku ku koncu minulého roku 23 kín v 19 mestách (19 kín v 17 mestách v roku 2014).

Filmové kluby sú na Slovensku združené v Asociácii slovenských filmových klubov (ASFK). K 31. 12. 2015 pôsobilo na Slovensku celkovo 54 filmových klubov s 5 569 členmi (v roku 2014 to bolo 48 filmových klubov so 6 102 členmi). Väčšina filmových klubov funguje v priestoroch klasických kín, 34 z nich, teda 62,96 %, je v digitalizovaných kinách.

Po 20-percentnom medziročnom náraste počtu divákov v roku 2014 prišlo vlani na predstavenia klubových filmov vo všetkých kinách na Slovensku (nielen vo FK) 136 616 divákov, čo znamená medziročný nárast 11 %. Klubové tituly sa v roku 2015 podieľali na celkovej návštevnosti kín 2,92 % (3,02 % v roku 2014). Priemerné vstupné na predstavenie klubového filmu vo všetkých kinách bolo 2,58 eura (2,99 eura v roku 2014).

ASFK vlani uviedla do kín 34 noviniek, z toho 3 obnovené premiéry digitalizovaných filmov, ktoré predtým uviedli v kinách iné spoločnosti. Najnavštevovanejším klubovým titulom roku 2015 sa stali Divoké historky (AR/ES, r. Damián Szifron) s 13 227 divákmi.

Dvadsiaty tretí ročník medzinárodného filmového festivalu Art Film Fest v Trenčianskych Tepliciach a Trenčíne sa konal v dňoch 19. až 26. júna 2015. V programe bolo 126 filmov z 50 krajín. Hlavnú cenu, Modrého anjela za najlepší film, získala Sopka Ixcanul (Ixcanul, GT/FR) guatemalského režiséra Jayra Bustamanteho. V medzinárodnej súťaži krátkych filmov zvíťazil hraný film Umenie (Arta, RO, r. Adrian Sitaru). Udelené boli i tradičné ocenenia Hercova misia (Anna Geislerová, Juraj Kukura) a Zlatá kamera (Ján Ďuriš, Peter Hledík).

V dňoch 10. až 15. septembra 2015 sa v Piešťanoch konal 10. MFF Cinematik. V programe bolo 97 filmov. Hlavnú cenu festivalu Meeting Point Europe Award, určenú pre najlepší európsky film vyrobený v rokoch 2014 a 2015, získali Motýle (The Duke of Burgundy, GB, r. Peter Strickland). V súťažnej sekcii Cinematik.doc, ktorá je určená celovečerným slovenským dokumentom, získal Cinematik.doc – Cenu Literárneho fondu film Vlna vs. breh (SK/CZ, r. Martin Štrba).

Sedemnásty Medzinárodný filmový festival Bratislava sa uskutočnil v dňoch 12. až 17. novembra 2015. Zo súťaže prvých a druhých hraných filmov si Grand Prix a Cenu FIPRESCI odniesol film Pôda a tieň (La tierra y la sombra, CO, r. César Augusto Acevedo). Cena za najlepší dokument patrí snímke Nemecká mládež (Une Jeunesse Allemande, FR/CH/DE, r. Jean-Gabriel Périot) a v súťaži krátkych filmov zvíťazila Washingtonia (GR, r. Konstantina Kotzamani). Laureátkou ocenenia a držiteľkou pamätnej dlaždice na Filmovom chodníku slávy sa za dlhoročnú umeleckú tvorbu stala významná slovenská herečka Emília Vášáryová.

Dvadsiaty druhý medzinárodný filmový festival Febiofest sa konal od 20. marca do 16. apríla 2015 v 10 mestách (Bratislava, Banská Bystrica, Kežmarok, Košice, Levice, Martin, Prešov, Prievidza, Trenčín, Trnava). V programe bolo 126 filmov. Hlavnú cenu v Súťaži krátkych filmov krajín V4 získal hraný film Mliečny brat (Mleczny brat, PL/AM, r. Vahram Mchitarjan).

Na 8. medzinárodnom festivale animovaného filmu Fest Anča v Žiline (24. – 28. júna 2015) získal Hlavnú cenu Anča Award film Nemôžeme žiť bez kozmu (Mi ne možem žiť bez kosmosa, RU, r. Konstantin Bronzit). Anča Slovak Award získal film Half Bábka (SK/BE, r. Jasmine Elsen) a Anča Slovak Special Mention Nina (SK, r. Veronika Obertová, Michaela Čopíková). Dávid Štumpf bol za Kovbojsko (SK) odmenený distribučnou cenou Anča D Award.

Vlani sa po prvý raz uskutočnila bilančná prehliadka Týždeň slovenského filmu (od 13. do 19. 4.).

< Text prešiel dodatočnými redakčnými úpravami >
Miroslav Ulman