Veľké filmy Cannes

Šesťdesiaty deviaty ročník MFF v Cannes (11. – 22. 5.) prebehol v znamení prísnych bezpečnostných opatrení, no umelecky išiel festival v tradičných stopách. Predovšetkým sa na ňom kombinovali filmy tvorcov slávnych mien s filmami začínajúcich režisérov, ktoré sa objavili najmä v štyroch mimosúťažných programových sekciách.

Vekové rozpätie režisérov medzinárodnej súťaže bolo pozoruhodné – od 77-ročného Paula Verhoevena po 27-ročného Xaviera Dolana. Väčšina súťažných filmov sa týkala všeobecných ľudských hodnôt. Niektoré z nich balansovali na pomedzí žánrov a rezignovali na klasickú rozprávaciu štruktúru a kresbu charakterov. Bol to napríklad provokatívny film Zostať vertikálny (Rester Vertical) francúzskeho režiséra Alaina Guiraudieho, ktorý ho zo začiatku štylizuje ako sociálnu sondu, aby prešiel k bizarnému tónu sodomie a eutanázie. Hrdinom príbehu je mladík Léo, ktorý v horskej oblasti južného Francúzska robí údajne štúdiu k scenáru a pritom privedie do druhého stavu pastierku oviec, žijúcu s otcom a dvomi deťmi. Podobne symbolický, hoci zďaleka nie taký provokatívny bol ďalší francúzsky súťažný film Lenivá zátoka (Ma Loute) majstra „vyprázdnenej narácie“ Bruna Dumonta. Odohráva sa v severnom Francúzsku v roku 1910, žánrovo zabieha do komédie, v skutočnosti ide o skeče zjednotené podivným policajným vyšetrovaním kanibalizmu a výletom zdegenerovanej bohatej rodiny do prírody, kde žijú chudobní zberači mušieľ. Medzi filmové provokácie patril i britsko-americký film Andrey Arnold American Honey (Cena poroty).

Spoločný menovateľ súťažných filmov by sa dal nazvať „rodinné tajomstvá“. Vysoko pozitívnym prekvapením súťaže bol nemecký film Toni Erdmann režisérky Maren Ade. Odohráva sa v Rumunsku, kde má medzinárodná outsourcingová firma zaistiť racionalizáciu v rumunskej naftárskej spoločnosti, ale konzultantka firmy je konfrontovaná s absurdnými kúskami svojho otca, ktorý nevie, čo je ani outsourcing, ani medzinárodný kapitál. Francúzsko-belgický film režisérky Nicole Garcia Z mesačnej krajiny (Mal de Pierres) patril takisto k smotane súťaže. Jarmuschov film Paterson o vodičovi autobusu Patersonovi v meste Paterson bol najčistejším príspevkom súťaže spolu s bravúrnou drámou Julieta Pedra Almodóvara. K tomu najlepšiemu patril aj film Cristiana Mungia Maturita (Bacalaureat, cena za réžiu ex aequo) a premyslená moralita iránskeho režiséra Asghara Farhadiho Obchodný cestujúci (Forushande, cena za scenár a pre najlepšieho herca). Zlatú palmu napokon získal Ken Loach so snímkou Ja, Daniel Blake (I, Daniel Blake).

Slovenská a česká stopa bola v Cannes zachovaná vďaka spoločnému stánku v rámci filmového trhu Marché du Film. Krátky maďarsko-česko-slovenský film Superbia bežal v rámci sekcie Týždeň kritiky. Stále však chýba koncovka – okrem filmov Koza, Čistič alebo Eva Nová, ktoré svoj festivalový úspech už zažili, existuje v tejto chvíli zrejme jediný slovenský hraný titul, ktorý by svojou zvláštnosťou a zároveň zrozumiteľnosťou mohol zaujať – Stanko Rasťa Boroša. Ale snaha tu je. Zástupcovia slovenských produkčných spoločností MPhilms, SiLVERaRT a Wandal Production sa zúčastnili na stretnutiach v rámci programu Producers Network, ktorý má napomôcť dokončeniu nových projektov. V medzinárodnom tréningovom programe ScripTeast účinkovali tento rok Michal Kollár a Tereza Oľhová za produkčnú spoločnosť Sokol Kollar, ktorá vyvíja projekt trpkej komédie Samko Tále: Kniha o cintoríne. „Tento film vzniká podobne ako Červený kapitán na motívy kultovej literárnej predlohy a podobne ako pri mojom predošlom filme nám konzultácie so zahraničnými dramaturgmi a script editormi pomáhajú priblížiť projekt k realizácii. Látka sa tak stane zrozumiteľnejšou pre možných zahraničných partnerov aj publikum. V Cannes sme okrem toho rokovali o minoritných koprodukciách iných projektov,“ ozrejmil Michal Kollár.

Radovan Holub ( filmový publicista )
FOTO: cineart.be