Do kín sa vracia Všetko čo mám rád

Druhý celovečerný film Martina Šulíka Všetko čo mám rád vznikol už v roku 1992, no teraz prichádza na plátna kín v obnovenej premiére po tom, čo ho Slovenský filmový ústav zreštauroval a zdigitalizoval.

Otec a syn, muž a žena, voľnosť a únava, túžba a nemohúcnosť, nové podnety a staré väzby, mladosť v úvodzovkách, radostné momentky v melancholickom prežívaní... Aj takéto motívy sa vynárajú z kolážového rozprávania Šulíkovho filmu. V popredí je postava rozvedeného tridsiatnika Tomáša (Juraj Nvota) v škrípajúcich vzťahoch s anglickou partnerkou (Gina Bellman), tínedžerským synom (Jakub Ursiny), bývalou manželkou (Zdena Studenková) aj s rodičmi (Viera Topinková a Anton Šulík).

Tento titul stojí v Šulíkovej filmografii medzi debutovou Nehou (1991) a Záhradou (1995) a režisér ho označuje za svoj najosobnejší. „Film Všetko čo mám rád je pre mňa osobný preto, že v ňom hrá môj otec, a aj preto, že mnohé situácie, ktoré sa doň dostali, majú reálny základ,“ ozrejmuje v presskite Martin Šulík. „So scenáristom Ondrejom Šulajom sme chceli zachytiť atmosféru zo začiatku deväťdesiatych rokov, obdobie, keď sa menila spoločnosť. Pred každým z nás sa otvorilo mnoho možností, ako naplniť život. Všetko bolo v pohybe, v spoločnosti ešte bola nádej a humor. S Ondrejom sme si chceli spraviť takú životnú bilanciu. Pokúsili sme sa pomenovať, čo z minulosti je pre nás dôležité a čo zaujímavé priniesla nová doba.“

S odstupom rokov priznávajú veľmi blízky vzťah k tomuto filmu všetci jeho kľúčoví tvorcovia, čo platí aj pre scenáristu Ondreja Šulaja. „Keď sme so Šulíkom začali premýšľať, akú tému by sme chceli dostať po nakrútení Nehy do nášho ďalšieho projektu, robili sme si na zdrapy papierikov kostrbatý zoznam všetkého, čo máme radi. Počas písania scenára sme sa z tohto zoznamu snažili do príbehu dostať čo najviac vecí. A keby som nebodaj mal znovu napísať s Martinom Šulíkom podobný projekt, tak ako prvý na zozname všetkého, čo mám rád, by sa objavil práve tento film. Neviem racionálne zdôvodniť, prečo je to tak, možno som si počas písania sám pre seba odkryl, roztriedil a pomenoval mnoho dôležitých osobných vecí, o ktorých som predtým takto sústredene neuvažoval.“ A ako Šulaj dodáva, napriek tomu, že sa okolo príbehového hrdinu točí nejeden problém, celkovo je film optimisticky, pozitívne naladený.

Nielen rozohranými motívmi je tento film živý, ale aj obrazovo-hudobným stvárnením. Kameramanom snímky je Martin Štrba, autorom hudby Vlado Godár. Prvý z nich s odstupom spomína okrem iného na to, ako dostali od producenta Rudolfa Biermanna veľkorysý časový priestor na aranžovanie záberov, aby mohli naplniť svoje predstavy o pohyboch kamery či svietení. Štrba ďalej hovorí: „Je pre mňa dojemné z dnešného pohľadu sledovať, akými výrazovými prostriedkami sme sa vtedy vyjadrovali. Ale cez všetku tú formálnu kostrbatosť, podmienenú i vtedajšími technickými limitmi, stále na mňa z toho filmu dýcha nesmierna sloboda prejavu.“ A Martin Šulík poznamenáva: „Samozrejme, že s odstupom času vo filme vidím mnoho technických i režijných chýb a mám pocit, že je to vlastne len akási skica. Ale myslím si, že práve táto nedokončenosť a naša osobná zanietenosť dáva filmu istú ľahkosť, ktorú moje ostatné práce nemajú.“

Daniel Bernát
FOTO:
GARFIELD FILM

Kino Lumière sa chystá na zlepšenie kondície

Aj projekciami kvalitných európskych filmov za euro sa Kino Lumière načas rozlúči so svojimi divákmi. Od 16. júna až do septembra sa v ňom premietať nebude. Návštevníci kina by však letnú pauzu v programe mohli oceniť, v kine sa totiž bude pracovať na tom, aby dostali vyšší komfort.

Vyšší komfort znamená aj úpravu elevácie v sálach, nové sedadlá, projekčné plátna a rad ďalších viditeľných zásahov, ktoré súvisia napríklad s foyer kina či s hygienickými zariadeniami, kde sa bude myslieť aj na vozičkárov, a pre imobilných divákov sa zabezpečí i prístup do suterénnych priestorov. Okrem toho sa bude plánovaná renovácia týkať aj menej viditeľných vecí technického charakteru, ako je úprava a doplnenie vzduchotechniky, úpravy kanalizácie či elektrickej a počítačovej siete. Nebudú to pritom prvé práce v Kine Lumière, jeho obnova prebieha na etapy vzhľadom na postupné uvoľňovanie finančných prostriedkov z Ministerstva kultúry SR. Na aktuálnu fázu opráv a výmen schválilo Slovenskému filmovému ústavu príspevok 1 150 000 eur.

Generálny riaditeľ SFÚ Peter Dubecký pripomína, že zásahy sa budú týkať všetkých štyroch sál, hoci v plánovanej letnej fáze sa položí dôraz najmä na tú najväčšiu a najvyťaženejšiu – sálu číslo 1 a na susediacu dvojku. V súvislosti so spomínanými interiérovými úpravami by sa mal riešiť aj problém zvukových prienikov alebo technické zabezpečenie štandardizovaného používania elektronických titulkov. „Našou ambíciou je, aby bol Lumière referenčným kinom na Slovensku, čo sa týka predovšetkým sály číslo 1, ktorá je diváckej i filmárskej verejnosti najznámejšia. Mala by byť dôstojným priestorom na premiéry slovenských filmov, festivaly a podujatia, ktoré si vyžadujú kvalitnú sálu v centre mesta. V rámci aktuálnej etapy pôjde o podstatné zvýšenie komfortu pre divákov, zrealizujeme kompletnú zmenu elevácie, výmenu sedadiel, pôvodného plátna, ale aj celkovú úpravu interiéru, ktorý je v pôvodnom stave z roku 1974, keď sa kino otváralo,“ ozrejmuje Peter Dubecký. Zmenou elevácie sa o niečo zmenší kapacita všetkých štyroch sál, v prípade jednotky z 209 na 182 miest (plus 2 miesta vyhradené pre vozičkárov), v sále číslo 2 klesne počet miest z 87 na 79 (plus 2 miesta pre vozičkárov), v trojke zo 48 na 35 (plus 1 miesto pre vozičkára) a v poslednej sále zo 49 na 44 miest (plus 1 miesto pre vozičkára). Celkovo by teda malo mať kino po renovácii kapacitu 340 miest a 6 miest vyhradených pre divákov na invalidnom vozíku.

Plánujú sa aj práce na technickom zabezpečení veľkého foyer, ktoré by podľa generálneho  riaditeľa SFÚ mohlo v budúcnosti slúžiť aj na výstavy výtvarníkov prepojených s audiovíziou. A popri interiérových úpravách rieši SFÚ priebežne aj otázku parkovania pre návštevníkov Kina Lumière. Snahou je dospieť k dohode so susediacim Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR tak, aby mohli diváci ešte tento rok využívať priľahlé parkovisko.

Nateraz posledné projekcie v kine sa uskutočnia 15. júna. V prvej polovici mesiaca premietne okrem iného aj dvoch čerstvých národných kandidátov na Európsku filmovú cenu – hranú snímku Marka Škopa Eva Nová a dokument Ladislava Kaboša Farby piesku (oba 9. a 11. 6.). Letná renovácia kina by mala trvať najneskôr do 9. septembra, hoci vzhľadom na uvedené i ďalšie plány s najväčšou pravdepodobnosťou nepôjde o poslednú fázu prác. V spolupráci s architektmi začal celkový projekt obnovy Kina Lumière vznikať už pred niekoľkými rokmi a podľa Petra Dubeckého je ambíciou postupovať tak, aby bolo kino kompletne renovované k 55. výročiu vzniku Slovenského filmového ústavu, ktoré spadá na apríl 2018.

Daniel Bernát
FOTO:
Miro Nôta