Slnko v sieti – efektnosť verzus autenticita

Z rekordných šestnástich nominácií na národnú filmovú cenu Slnko v sieti za rok 2022 premenili Piargy režiséra Iva Trajkova a producentov Silvie a Erika Panákovcov na ceny jedenásť. Dvanásty ročník udeľovania cien Slovenskej filmovej a televíznej akadémie sa konal vo Veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu a v priamom prenose ho vysielala RTVS.

„Dvanásteho októbra minulý rok sa pre mňa zmenilo vnímanie spoločnosti. A vlastne sa ukázalo, ako je naša spoločnosť na tom úboho. Kvôli tomu, že je niekto iný, nikto nemá právo siahnuť mu na jeho život. To, že nevieme pracovať a fungovať s inakosťou, nemá znamenať, že by tá inakosť mala byť odsudzovaná. Preto vás chcem všetkých poprosiť, 30. septembra, nedovoľme, aby tejto krajine vládli ľudia, ktorí sejú nenávisť, ktorí sejú hlúposť, dezinformácie, ktorí sú za korupčnými aférami, a aj keď zostane málo, vyberajte tých, ktorí túto krajinu povedú k tomu lepšiemu, aby sa 30. septembra nestalo to, že sa zobudíme a budeme ľutovať, že tu žijeme, ale aby sme sa zobudili a boli sme znovuzrodení,“ povedal pri preberaní historicky prvej ceny v kategórii najlepší televízny film/miniséria/seriál režisér Peter Bebjak. Televízny film RTVS Jozef Mak produkovali Roman Genský, Peter Bebjak a Rasťo Šesták. Podobných priamych apelov počas večera veľa nezaznelo. Patrik Pašš vyslovil prianie, aby sme všetci žili slušnejší a krajší život, Pjoni pripomenul, aby sme nezabúdali na Ukrajinu, a Anna Šišková vyzvala na otvorenie členstva v Slovenskej filmovej a televíznej akadémii väčšej diverzite a prizvaniu väčšieho počtu žien a mladých filmárov. Prezidentka SFTA Wanda Adamík Hrycová pripomenula, že žijeme v náročnom období, keď sú logicky mnohí na pokraji síl, a navrhla, že by sme sa ako spoločnosť mohli inšpirovať filmármi, keďže film je kolektívne dielo. „Verím totiž, že spoločne vieme vybudovať lepšiu, bezpečnejšiu a slušnejšiu spoločnosť pre všetkých.“

Jednotlivé ceny prezentovali počas večera herecké dvojice, k najvydarenejším patrila etuda Lucie Siposovej a zamaskovaného Sávu Popoviča. Prejav niektorých dvojíc však trochu šušťal papierom a trpel floskulami. Na druhej strane bolo plusom, že – ak zoberieme do úvahy množstvo kategórií a ocenených – tvorcovia galaprogramu večer zbytočne nenaťahovali, jednotlivé kategórie odsýpali jedna po druhej a moderátor večera Bruno Ciberej bol na pódiu prítomný iba v nevyhnutnej miere a nepredlžoval program slovnou vatou. Jednoducho, pritom elegantne a s dostatočnou noblesou bola riešená aj scéna.

Spanilá jazda filmu Piargy

Večer sa začal cenou pre Attilu Mokosa za výkon vo vedľajšej úlohe svojského úžerníka Lučána v snímke Rasťa Boroša Čierne na bielom koni. Soška pre Mokosa bola zároveň jedinou pre film s piatimi nomináciami. Potom nasledovala spanilá jazda filmu Piargy, keď postupne získal Slnko v sieti pre herečku vo vedľajšej úlohe (Jana Kvantiková), za scenár (Jana Skořepová, Ivo Trajkov), pre architekta – scénografa (Tomáš Berka), za kostýmy (Anita Hroššová), masky (Anita Hroššová). Dominanciu výpravnej čiernobielej historickej snímky z prostredia slovenskej dediny z obdobia vojnového slovenského štátu, plnej krásne nasnímaných obrazov a surových medziľudských a partnerských vzťahov, prerušilo vyhlásenie kategórie najlepší animovaný film, v ktorom zvíťazila Tvojazem režiséra Petra Budinského a producentov Petra Badača, Barbory Budinskej a Jana Hameeuwa. „Som veľmi rád, že slovenský animovaný film má cveng doma i v zahraničí a slovenskí animátori robia slovenskej kinematografii veľkú službu a šíria jej dobré meno. Dúfam, že to takto zostane aj naďalej a budeme podporovať nové a mladé talenty,“ povedal pri preberaní ceny Peter Badač, ktorý je od januára riaditeľom Audiovizuálneho fondu. Tvojazem, rovnako ako Piargy, vznikala vyše desať rokov, a kým sa filmy vlani dostali k divákovi, museli prekonať viaceré prekážky. Tak to bolo aj v prípade víťaza kategórie dokumentárnych filmov, snímky Dežo Hoffmann – fotograf Beatles režiséra Patrika Lančariča a producenta Patrika Pašša, ktorú koprodukoval aj Slovenský filmový ústav. „Bola to dvanásťročná audiovizuálna archeológia, na ktorej sa podieľalo veľké množstvo ľudí, rešeršérov, scenáristov, ktorí pátrali, hľadali a kontaktovali známe osobnosti vo svete. Celý tento orchester riadil Patrik Lančarič a strihačka Alenka Spustová s filmom presedela roky v strižni, aby uzrel svetlo sveta,“ povedal pri preberaní ceny Patrik Pašš. „Náš film sa zaoberá príbehom Deža Hoffmanna, spolupatričnosťou, hľadaním porozumenia a ľudskosťou a som strašne rád, že filmová akadémia ocenila práve tieto hodnoty,“ dodal.

Cena za výnimočný prínos pre Laca Krausa a Stanislava Párnického

Ocenenie za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre získali dve osobnosti, ktorých tvorba je vzájomne spätá. „Muž činu, ktorý dlhodobo a tvorivo prepája televízne a filmárske, ale dokonca aj divadelné prostredie a aj na staré kolená stále prichádza s novátorskými, niekedy aj šialenými nápadmi. Jeho dielo sa počíta na stovky televíznych inscenácií, televíznych filmov, kinofilmov, divadelných záznamov a v poslednej dobe aj dokumentárnych reportáží,“ uviedol Juraj Nvota prvého z ocenených, kameramana Laca Krausa. Ako dodal, na dobrých kameramanoch si váži, keď vedia nadviazať spoluprácu s hercom. V dokrútke venovanej Krausovi oceňovali kolegovia aj to, že spolu s Dodom Šimončičom výrazne pozdvihol vizuálnu úroveň televíznej tvorby, ďalej jeho kameramanskú odvahu, snahu experimentovať a skúšať nezaužívané techniky.

Druhým oceneným bol Krausov blízky priateľ a častý spolupracovník, režisér a pedagóg Stanislav Párnický, ktorý zomrel 31. marca vo veku nedožitých 78 rokov. Cenu mu udelili in memoriam. „Okrem toho, že bol výnimočný praktik, bol aj človek, ktorý dokázal svoje poznatky zovšeobecniť a teoreticky formulovať, a bol aj výnimočný pedagóg,“ predstavoval Párnického režisér Martin Šulík, obklopený na pódiu režisérmi Mátyásom Priklerom, Róbertom Švedom, režisérkou Evou Borušovičovou a scenáristom a režisérom Michalom Balážom. Všetci sú Párnického žiakmi, keďže ako dlhoročný pedagóg na FTF VŠMU formoval niekoľko generácií režisérov. „Pre mňa predefinoval televíznu tvorbu, je to jeden z mála slovenských tvorcov, ktorý sa istým spôsobom nehanbil za to, že točí pre televíziu,“ povedal vedúci Ateliéru filmovej a televíznej réžie FTF VŠMU Róbert Šveda v dokrútke.

Filmom roka je Obeť, cenu si zaslúži

V druhej polovici večera sa ušla jedna cena filmu Terezy Nvotovej Svetlonoc, keď v kategórii najlepšia hudba zvíťazili Pjoni a Rob. Okrem toho opäť nasledovala hegemónia Piargov, ktorých tvorcovia si prevzali ceny za najlepšie vizuálne efekty (Jaromír Pesr, Michal Plička), zvuk (Juraj Baláž, Ivo Heger), strih (Michal Reich), kameru (Peter Bencsik), pre herca v hlavnej úlohe (Attila Mokos) a herečku v hlavnej úlohe (Judit Pecháček). Piargy získali k jedenástim soškám od akadémie aj dvanástu trofej, Divácku cenu Slnko v sieti, o ktorej v hlasovaní rozhodli návštevníci stránky www.slnkovsieti.sk.

Keď sa už zdalo, že udeľovanie hádam nemôže vyvrcholiť inak než tým, že Piargy ovládnu aj kategórie réžia a najlepší hraný film, prišiel zlom, ktorého očakávanie dodávalo večeru potrebné napätie. Za najlepšieho režiséra vyhlásili vďaka filmu Obeť Michala Blaška. Na pódium sa vrátil spolu s producentom Jakubom Viktorínom po vyhlásení Obete za hraný film roka. Nešlo však o prekvapenie v pravom zmysle slova, dokonca ani o šalamúnske riešenie, hoci to tak vyznelo. Výpravné a obrazovo podmanivé Piargy si jednoducho zaslúžili ceny v technických kategóriách, kým civilná a komornejšia dráma Obeť nebola postavená na efektnosti, ale na autenticite a ako presvedčivé, uveriteľné, živé, výsostne súčasné, hoci formálne nevýstredné a kompaktné dielo si zaslúžila zvíťaziť v týchto dvoch kategóriách. V tomto zmysle boli ceny rozdelené spravodlivo. A neprávosť sa nestala ani v kategóriách najlepší scenár a herečka v hlavnej úlohe, hoci Jakub Medvecký a Vita Smačeľuk by si Slnko v sieti zaslúžili rovnako ako ocenení.

Matúš Kvasnička
foto: Slnko v sieti / Robert Tappert

Všetko, čo ste chceli vedieť o kinematografii za uplynulý rok

Týždeň slovenského filmu nadviazal na udeľovanie národných filmových cien Slnko v sieti 15. apríla, konal sa krátko nato, od 17. do 21. apríla v malej, 60-miestnej „barco“ kinosále FTF VŠMU.

Panelové diskusie sa začali pondelňajším panelom o slovenskej filmovej vede 2022. Príspevok Zuzany Mojžišovej sa sústredil výhradne na Film.sk a jeho vývoj v posledných rokoch. Z vyjadrení panovala všeobecná zhoda, že Film.sk má nesporné miesto na poli filmových časopisov a mal by vychádzať bez ohľadu na čítanosť, resp. predajnosť. Podľa mňa autorka príspevku mohla byť aj kritickejšia a vytknúť Film.sk napríklad nedostatky v distribúcii či zastarané a málo atraktívne webové rozhranie.

Diskusia otvorila niekoľko podnetných otázok, napríklad: Kto je cieľovým čitateľstvom Film.sk? Je to podnikový časopis? Pomohlo by, ak by sa distribuoval do knižníc a umeleckých stredných škôl? Nemal by byť Film.sk názorovejší? Podľa Mojžišovej sa „čaro časopisu skrýva v čistom tóne“, je odborný, ale prístupný širokej verejnosti. Na príklade filmu Cenzorka poznamenala: „Film.sk sa stará o slovenský film“ a informácie a dáta, ktoré zhromažďuje a publikuje, môžu byť raz hodnotným zdrojom pri bádaní. Tu sa však dostávame k širšiemu problému, ktorý bol artikulovaný počas panelu o filmovej vede: Kto sa bude na Slovensku venovať filmovej vede? Už dlho počúvame, že „(naj)mladšia generácia nemá záujem o vedu a radšej ide robiť na festivaly“. Je však na mieste otázka, kto si môže dovoliť robiť filmovú vedu. Vedecká činnosť sa nedá robiť popri práci na plný úväzok a doktorandské či výskumné miesta sú obmedzené a hlavne obsadené (vždy minimálne na niekoľko rokov). Katedra filmových štúdií (KFS) FTF VŠMU si môže dovoliť iba jedného doktoranda/doktorandku za 3-4 roky. Ďalšie záujemkyne či záujemcovia musia čakať na voľnú pozíciu a medzičasom sa snažiť uživiť. Chýba im – ako neskôr parafrázovala Virginiu Woolf Katarína Mišíková v paneli o hranom filme – „vlastná izba“, priestor nerušene a zabezpečene sa venovať vedeckej činnosti. Tomáš Hudák v diskusii naznačil, že by bola na mieste aj sebareflexia na strane KFS ako jedinej katedry, ktorá sa venuje výchove potenciálnych filmových vedcov a vedkýň. A na skúsenosti sa treba pýtať aj súčasného či niekdajšieho študentstva so záujmom o štúdium na doktorandskom stupni.

Martin Palúch v referáte, ktorý bol prehľadom filmovovedeckej publikačnej činnosti za rok 2022, naznačil, že sa v nej opakujú rovnaké mená, a publikum jeho príspevku i diskusie o zmenách klasifikácie vedeckých prác si mohlo posilniť dojem, že prostredie filmovej vedy je (aj zo spomenutých dôvodov) nielen uzavreté, ale aj – ako všetky akademické prostredia – byrokratizované a miestami ťažko zrozumiteľné (napr. debata o tom, či text kvalifikuje ako vedecký jeho rozsah a prečo sú niektoré príspevky v publikácii SFÚ Abecedár slovenského filmu (1921 – 2021) hodnotené „vyššie“ ako iné).

Pozitívnou zmenou bolo, že panel o animovanom filme sa uskutočnil ako druhý (v utorok), nie ako po minulé ročníky v piatok, keď boli návštevnosť a záujem nízke. Azda to bolo vďaka výnimočne silnému roku v slovenskej animácii, čo v príspevkoch potvrdili aj Žofia Bosáková a Halka Marčeková. Bosáková však dodala, že toto „dobré obdobie“ animovaného filmu nebude trvať dlho. V diskusii zaznelo, že slovenskej animácii chýba výrazný vlastný rukopis aj systematická podpora bez potreby obhajovať pokračovanie tvorby divácky aj festivalovo úspešných projektov, na ktoré poukázala Katarína Kerekesová.

Panely o hranom a dokumentárnom filme 2022 kopírovali štruktúru, kde prvý referát viac vypočítava a zhŕňa a druhý aj vďaka tomu môže poukázať na určitú tendenciu alebo problém. Martin Ciel v príspevku (podobne ako referáty posledných rokov) poukázal na trend dokumentárnych portrétov osobností, ktoré patria skôr do televízie a na VOD platformy. Jeho referát sa vyznačoval veľkým množstvom súdov – od toho, ktorý film „má právo na existenciu“, až po ten, v ktorom z nich je „úplná miera autenticity“. Zarazilo ma, že film Odchádzania (r. Mira Erdevički) charakterizoval ako dokument o brexite a sťažených podmienkach na život vo Veľkej Británii – Odchádzania sú však predovšetkým o Rómoch a Rómkach, žijúcich v emigrácii pre systematický a systémový rasizmus v Česku a na Slovensku.

Adam Straka sa zameral na financovanie dokumentárnych filmov z prostriedkov Audiovizuálneho fondu. Podnetom na jeho koreferát boli sťažnosti autorov a autoriek na zníženú alokáciu zdrojov na tvorbu dokumentárnych filmov v roku 2022. Straka porovnával podporu minuloročnej hranej a dokumentárnej tvorby, ako aj dlhodobé prerozdelenie financií medzi štyri podprogramy programu 1. Grafmi poukázal na to, že projekty dosahujúce viac bodov v hodnotení komisií v podprograme pre dokumentárne diela nedostali finančnú podporu od AVF, kým v hranej tvorbe aj projekty s nižším hodnotením podporu získali. V diskusii, na ktorej sa zúčastnil aj bývalý riaditeľ AVF Martin Šmatlák, sa problematizovali jednotlivé položky hodnotenia –  tzv. kredit žiadateľa a princíp návratnosti (ktorý bol podľa Šmatláka pre komisie „irelevantný“), ako aj témy vznesené už počas rozhovoru s novým riaditeľom AVF Petrom Badačom počas Bratislava Industry Days. Na záver zaznelo prianie, „aby mal fond dosť peňazí“.

Odborné panely uzavrel vo štvrtok hraný film. Referát Michaely Malíčkovej sa pokúsil žánrovo diferencovať minuloročnú hranú tvorbu, v ktorej Malíčková detegovala „prívalovú vlnu komédií“. Katarína Mišíková v koreferáte otvorila tému reprezentácie ženských postáv v minuloročnom hranom filme, ktorý najprv podrobila Bechdelovej testu. Slúži ako zjednodušený lakmusový papierik reprezentácie ženských postáv vo filmoch – podmienkou je, aby sa aspoň dve ženské postavy rozprávali o niečom inom ako mužovi. Neprekvapivo ním väčšina hraných slovenských filmov roku 2022 neprešla. Mišíková síce odkazom na Virginiu Woolf spomína potrebu „vlastnej izby“ aj pre ženy v audiovízii, no na otázku dekanky Dariny Smržovej, čo si myslí o „ženských filmových festivaloch“, odpovedá: „Nevidím význam v špeciálnych kategóriách pre ženy, ale istá pozitívna diskriminácia v rámci posilnenia rodovej rovnováhy ešte stále asi bude potrebná, ale nemyslím si, že toto je cesta.“ Mišíková má pravdu, „že ženy ako režisérky debutujú zriedkavejšie“. No nie je potom logické poskytnúť im (festivalovú) izbu? Dať im možnosť networkingu alebo diskusií o prekážkach, ktorým čelia na základe rodu? Charakter príspevku bol skôr popularizačný – Bechdelovej test zaujme, no o charaktere postáv a naratívov vypovedá málo (dramatička Samantha Ellis pre Guardian píše: „Niekedy sú ženské rozhovory o mužoch feministické. Dve ženy diskutujúce o tom, že ich v práci šikanuje muž, by vytvorili feministickú drámu určite lepšie ako v divadelnej hre, kde by dve ženy krátko porovnávali topánky, ale zvyšok času by slúžili iba naratívnym oblúkom mužov.“) Celkový dojem z panelu o hranom filme bol rozpačitý – publikum akoby nevedelo alebo nechcelo reagovať ani na základnú rodovo orientovanú kritiku filmu. Azda aj preto, že téma rodovej rovnosti ešte nie je dostatočne diskutovaná a braná vážne vo verejnom diskurze a ani na FTF VŠMU. Napriek feministickému ladeniu príspevok nespomenul žiadnu filmovú teoretičku ani žijúcu feministku. Feministická filmová teória navyše nie je na KFS ani súčasťou osnov 10-semestrálneho predmetu o filmových teóriách. V diskusii k panelu o slovenskom hranom filme 2022 sa mihol aj závažný problém relevancie cien Slnka v sieti, ktoré Smržová so Šmatlákom nazvali anketou, kde hlasujúci nezriedka filmy nepozerajú a hlasujú podľa vzťahu k nominovaným.

Okrem panelov sa v rámci teoretickej časti Týždňa slovenského filmu 2022 konali krsty dvoch zborníkov – Jelena Paštéková – medzi literatúrou a filmom a PIŠTA. O diele Petra Pišťanka. Teoretickú časť Týždňa slovenského filmu zakončil interdisciplinárny seminár zameraný na osobnosť Ilju Zeljenku.

Čo teda vyplýva z panelov Týždňa slovenského filmu? Že nám treba (seba)reflexiu a platformu, kde možno vznášať obavy, formulovať nápady a komunikovať problémy nielen pre film, ale aj pre vedu o ňom, a tiež rodové scitlivovanie a viac financií alokovaných pre kultúru.

Barbora Nemčeková
foto: Miro Nôta