Pätica historiek z parku

Päť príbehov odohrávajúcich sa na lavičke v parku. V nich dvojice, ktoré túžia po láske. V poviedkovej snímke Tak zle, ako sa len dá ich spojil režisér Viktor Csudai. Film sa k divákom dostane v máji.

Prečo sa Viktor Csudai rozhodol pre poviedkový film? „Dôvod bol jednoduchý. Keďže som si film Tak zle, ako sa len dá financoval sám, bol to jediný druh filmu, ktorý som si mohol dovoliť,“ povedal pre Film.sk Csudai, ktorý je zároveň autorom scenára a spolu s Marošom Šlapetom film aj produkoval.

Film Tak zle, ako sa len dá vyskladal z piatich poviedok. „Poviedky majú spoločné v prvom rade miesto. Je to päť lavičiek v piatich parkoch. A okrem lavičiek a parkov majú spoločnú jednu tému, a to spolunažívanie muža a ženy. Ide o päť dvojíc, ktoré riešia svoje vzťahy,“ prezradil o svojej novinke Csudai. „Každá poviedka je o hľadaní lásky a vlastného šťastia. Každá dvojica je iná. Sú to dvaja tínedžeri, dvaja bezdomovci, dvaja tridsiatnici, ktorí spolu čakajú dieťa, dvaja kamaráti metalisti, ktorí spomínajú na staré časy, a nakoniec dvaja bývalí manželia, ktorí sa tridsať rokov nevideli. Podtitul filmu je Historky z parku alebo, ešte inak, Aj lavičky majú svoje príbehy,“ dodal režisér.

Snímka Tak zle, ako sa len dá je už tretím celovečerným filmom v Csudaiovej filmografii. Režisér debutoval v roku 2008 komédiou o dvojici kamarátov z Petržalky Veľký rešpekt a v roku 2015 nakrútil film Vojtech, takisto komédiu, ktorej hrdinom je štyridsiatnik prežívajúci krízu stredného veku. Aj jeho aktuálna snímka je ladená komediálne. V čom sa líši od dvoch predošlých Csudaiových komédií? „Tak zle, ako sa len dá nie je komédia v pravom zmysle slova. Nie každý príbeh je napísaný tak, aby sa divák nahlas smial. Pri niektorom sa bude smiať hlasno, inde sa bude iba usmievať,“ vysvetľuje režisér. „Sú tam aj tragické momenty, ktoré si uvedomujú i samotní protagonisti, ale snažia sa nepripúšťať si ich. Najväčší rozdiel v porovnaní s mojimi filmami Veľký rešpekt a Vojtech je v príbehu, lebo tu poviedky spája iba téma a prostredie. Chýbajú hlavné postavy a príbeh, ktoré by celý film spájali.“

Pätica príbehov Tak zle, ako sa len dá sa nakrúcala počas piatich dní vlani v júni v Bratislave, Rusovciach a Stupave. Tvorcovia sa zmestili do minimálneho rozpočtu. „Rozpočet aj s vkladom koproducenta Maroša Šlapetu (Punkchart films) je 40 000 eur. K natočeniu nám pomohol aj vklad Štúdia 727, od ktorého sme mali kamerovú techniku s výraznou zľavou, a zároveň herci aj štáb pracovali za menšie honoráre, za čo im neskonale ďakujem,“ povedal Csudai. Film vznikol bez podpory Audiovizuálneho fondu či Rozhlasu a televízie Slovenska, tvorcovia ho nakrútili iba z vlastných zdrojov. Za kamerou stál Ivan Finta, strih mal na starosti Maroš Šlapeta, hudbu zložil Marián Čurko, zvukárom filmu bol Tobiáš Potočný. V snímke diváci uvidia Agátu Pírovú, Maxa Bolfa, Mateja Landla, Mariána Miezgu, Zuzanu Porubjakovú, Richarda Autnera, Kamila Mikulčíka, Jakuba Ružičku, Martu Sládečkovú a Petra Šimuna. Film vznikol v koprodukcii spoločností Viktor Film a Punkchart films.

Tak zle, ako sa len dá (r. Viktor Csudai, Slovensko, 2023)
Celkový rozpočet filmu: 40 000 eur
Distribučný formát: DPC

mak
foto: Viktor Film

Dvojčlenný štáb nakrútil duchársku komédiu

Peter Čermák má spolu s manželkou firmu, ktorá sa venuje výrobe reklám, videoklipov a prezentačných videí. To ho živí a zároveň financuje jeho filmy, ktoré nakrúca popritom. Jeho celovečerná komédia Duchovia mi nepokazia deň je v kinodistribúcii od konca marca. Manželský pár sa v nej musí vyrovnať so spolužitím s dvojicou duchov-dvojčiat.

„Posledné roky vo mne zrel zámer natočiť celovečerný film. Tvorba filmu je na Slovensku beh na dlhé trate, a preto som musel zvážiť, že ako neetablovaný filmár sa budem musieť vyrovnať s finančnými a produkčnými limitmi,“ vysvetľuje pre Film.sk Peter Čermák. „Je pochopiteľné, že som nemohol rátať s podporou AVF alebo s inými grantmi. K tejto východiskovej situácii sa pridali obmedzenia s pandémiou covidu. Preto prišiel nápad nakrútiť film s minimálnym obsadením a s využitím greenscreenu, vďaka čomu by sa herci nemuseli priamo stretávať na pľaci, čím by sa zjednodušila aj samotná produkcia,“ dodáva Čermák. Prečo sa rozhodol pre duchársku tematiku? „V tomto prípade bolo pre mňa hlavne výzvou vytvoriť trikovo duchov a zasadiť ich do reálnych scén.“

Technická stránka snímky Duchovia mi nepokazia deň bola zároveň pre Čermáka najväčšou výzvou. „Práca s greenscreenom a kamerou vyžadovala dôkladné plánovanie záberov. Keďže nebol poruke žiadny supervízor digitálnych efektov, musel som venovať veľkú pozornosť súladu reakcií hercov vo fyzickom prostredí s reakciami herca nakrúcanými pred greenscreenom. To sa, samozrejme, týka aj správnych uhlov a postavenia kamery,“ hovorí Čermák. „Nemenej náročnou výzvou bola zvuková stránka filmu, teda ruchy a mix zvuku, ktorá sa vytvárala takpovediac na kolene. V neposlednom rade bolo výzvou udržať si energiu počas celého nakrúcania a vytrvať až do konca. V dvojčlennom štábe je naozaj práce nad hlavu a chvíľami je to dosť veľká psychická záťaž,“ dodáva Čermák, ktorý nakrúcanie iba vo dvojici nikomu neodporúča a ani sám by tak už nechcel nakrúcať. „Našťastie bolo pre nás veľkým uspokojením vidieť, ako sa diváci v kine bavia.“

Nakrúcanie sa začalo v júni 2021 a s prestávkami a s dvomi sériami dokrútok sa skončilo v októbri 2022. Nakrúcalo sa na Panasonic GH5S prevažne v Limbachu, Bratislave a okolí. „Nakrúcanie prebiehalo doslova v domácich podmienkach, keďže štáb filmu som tvoril ja a moja manželka. Žanet mala na starosti rekvizity, kostýmy, komunikáciu s hercami a celkovú organizáciu nakrúcania a s ostatnými technickými vecami som bojoval ja,“ vysvetlil režisér rozdelenie úloh na pľaci.

Snímka Duchovia mi nepokazia deň je pre Čermáka autorským celovečerným debutom, hoci ako jeden z režisérov je podpísaný už pod amatérskym filmom Socialistický zombie mord (2014). Okrem toho má na konte trojdielny internetový horor Dobšinského denník (2021) či krátky film Medzihra (2022), ktorý ocenili aj na medzinárodných fórach. „Sedí na mňa veľa z definície amatérskeho filmára, ale vnímam sa predovšetkým ako nezávislý filmár,“ hovorí režisér, scenárista, kameraman, strihač aj zvukár v jednej osobe. Do hlavnej úlohy svojej snímky obsadil Gregora Hološku, s ktorým spolupracuje dlhodobo, vo filme si zahrali aj Zuzana Hýllová, Róbert Máťuš, Ivana Kološová, Gabriel Žifčák či Anna Tesárová. Film vznikol v produkcii spoločnosti Hypnotized s. r. o. „Rozpočet sa určuje ťažko, pretože nevyčísľujeme hodnotu práce nás samých na projekte. Náklady na herecké výkony, autorské odmeny a samotnú produkciu sú pod hranicou 10 000 eur,“ dodáva Čermák.

Duchovia mi nepokazia deň (r. Peter Čermák, Slovensko 2023)
Celkový rozpočet filmu: menej než 10 000 eur
Distribučný formát: DCP

mak
foto: Hypnotized

Antropologička na Špicbergoch

Česká sociálna antropologička Zdenka Sokolíčková sa ešte pred pandémiou covidu-19 na viac ako dva roky presťahovala aj s manželom a troma malými synmi na súostrovie Špicbergy (alebo Svalbard, ako ich volajú Nóri), ktoré leží v Arktíde a prináleží k Nórsku. Vybrala sa tam skúmať dosah klimatických zmien na miestnych obyvateľov, no popri vedeckom výskume rozkryla aj viacero iných tém. Dokumentaristka Veronika Lišková nakrútila o jej pohľade na komunitu v najväčšom meste súostrovia Longyearbyen celovečerný dokumentárny film Návštevníci.

Návštevníci otvárajú primárne tému životného prostredia v čase globálnej klimatickej krízy a špecifických zelených alebo „zelených“ politík na Špicbergoch, kde sa nielenže zmenšuje ľadovcová pokrývka a hrozí roztápanie permafrostu, ale kde sa aj postupne upúšťa od ťažby uhlia – hoci z pohľadu Zdenkinho manžela, polárneho ekológa, je predstava uhlíkovo neutrálnych Špicbergov utopickou, ba priam až pokryteckou víziou. Zároveň sa Návštevníci prostredníctvom protagonistky dívajú kriticky a zároveň mimoriadne empaticky aj na dosah miestnej imigračnej politiky na lokálnu komunitu. Špicbergy sú totiž nielen zaujímavou turistickou destináciou za polárnym kruhom s ohromujúco otvoreným, rozľahlým priestorom, ale aj miestom, kam možno prísť bez vízovej povinnosti. Môže sa však pre obyvateľov, ktorí nie sú nórskymi občanmi, skutočne stať domovom?

Protagonistka filmu nie je typickou postavou, aké sa objavujú vo väčšine českých a slovenských autorských dokumentov: nežije na sociálnej periférii ani v sebe neukrýva nijaký trýznivý vnútorný konflikt, dokonca nie je ani politicky angažovanou environmentálnou aktivistkou. Naopak, je to vedkyňa, ktorá získala na výskum prestížny grant a ktorá musí zachovávať rovnováhu medzi vlastnou citlivosťou a neutrálnosťou či konzekventnosťou vedeckých metód, ktoré používa. Je teda v istom zmysle privilegovanou, no stále len dočasnou obyvateľkou dvaapoltisícového Longyearbyenu, kde žijú príslušníci až 52 národností. Podobne ako stovky ďalších – vedcov, ale aj zamestnancov v službách pôvodom z Thajska či z Filipín – ani ona sa na Špicbergoch neusadí natrvalo.

Dokumentaristka Veronika Lišková sa s antropologičkou Zdenkou pozná ešte od študentských čias na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. „Keď som zistila, že dostala grant na svoj výskumný projekt a rozhodla sa s celou rodinou presťahovať na Špicbergy, prebudilo to vo mne veľkú zvedavosť,“ povedala pre český web Aktuálně. „Pripadalo mi neuveriteľne odvážne, že sa Zdenka s tromi deťmi odhodlala vydať tak ďaleko. Spätne som si navyše uvedomila, že ma Zdenkina cesta fascinovala aj preto, že som vtedy sama riešila tému domova. Premýšľala som, kde chcem žiť – či mi je lepšie v mestskej anonymite, alebo, naopak, v prírode a prehľadnej komunite. To, že bude film rozprávať o dôležitosti domova, sa však ukázalo až neskôr.“

Veronika Lišková bola na Špicbergoch so štábom sedemkrát a dokopy tam strávila asi dva mesiace. Do nakrúcania filmu však zasiahla aj covidová pandémia, takže režisérka nemohla vycestovať za protagonistkou a jej rodinou takmer rok a pol. Na forme Návštevníkov však obdobie bez dokumentaristických návštev nevidno: Zdenka Sokolíčková totiž posielala Liškovej svoje audiodenníky a pristúpila aj na to, že sa s rodinou budú nakrúcať sami. Navyše Návštevníci výrazne ťažia aj z fotogenickej, ohromujúco krásnej prírodnej scenérie.

Film vznikal v česko-nórsko-slovenskej produkcii. Za slovenskú stranu ho produkovala spoločnosť Peter Kerekes, s. r. o., film strihal Marek Šulík a autorom záverečnej hudobnej skladby je Jonatan Pastirčák. Film mal na Slovensku premiéru v rámci festivalu Jeden svet, kde získal hlavnú cenu. Do slovenských kín ho v máji prináša spoločnosť Filmtopia.

Návštevníci (Visitors, r. Veronika Lišková, Česko/Nórsko/Slovensko, 2022)
Celkový rozpočet filmu: 221 569 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu na distribúciu: 5 000 eur)
Distribučné formáty: DCP, mp4

Mária Ferenčuhová
foto: Peter Kerekes / Filmtopia