Slnko v sieti – efektnosť verzus autenticita

Z rekordných šestnástich nominácií na národnú filmovú cenu Slnko v sieti za rok 2022 premenili Piargy režiséra Iva Trajkova a producentov Silvie a Erika Panákových na ceny jedenásť. Dvanásty ročník udeľovania cien Slovenskej filmovej a televíznej akadémie sa konal vo Veľkej koncertnej sále Slovenského rozhlasu a v priamom prenose ho vysielala RTVS.

„Dvanásteho októbra minulý rok sa pre mňa zmenilo vnímanie spoločnosti. A vlastne sa ukázalo, ako je naša spoločnosť na tom úboho. Kvôli tomu, že je niekto iný, nikto nemá právo siahnuť mu na jeho život. To, že nevieme pracovať a fungovať s inakosťou, nemá znamenať, že by tá inakosť mala byť odsudzovaná. Preto vás chcem všetkých poprosiť, 30. septembra, nedovoľme, aby tejto krajine vládli ľudia, ktorí sejú nenávisť, ktorí sejú hlúposť, dezinformácie, ktorí sú za korupčnými aférami a aj keď zostane málo, vyberajte tých, ktorí túto krajinu povedú k tomu lepšiemu, aby sa 30. septembra nestalo to, že sa zobudíme a budeme ľutovať, že tu žijeme, ale aby sme sa zobudili a boli sme znovuzrodení,“ povedal pri preberaní historicky prvej ceny v kategórii najlepší televízny film/miniséria/seriál režisér Peter Bebjak. Televízny film RTVS Jozef Mak produkovali Roman Genský, Peter Bebjak a Rasťo Šesták. Podobných priamych apelov počas večera veľa nezaznelo. Patrik Pašš vyslovil prianie, aby sme všetci žili slušnejší a krajší život, Pjoni pripomenul, aby sme nezabúdali na Ukrajinu a Anna Šišková vyzvala na otvorenie členstva v Slovenskej filmovej a televíznej akadémii väčšej diverzite a prizvaniu väčšieho počtu žien a mladých filmárov. Prezidentka SFTA Wanda Adamík Hrycová pripomenula, že žijeme v náročnom období, keď sú logicky mnohí na pokraji síl a navrhla, že by sme sa ako spoločnosť mohli inšpirovať filmármi, keďže film je kolektívne dielo. „Verím totiž, že spoločne vieme vybudovať lepšiu, bezpečnejšiu a slušnejšiu spoločnosť pre všetkých.“

Jednotlivé ceny prezentovali počas večera herecké dvojice, k najvydarenejším patrila etuda Lucie Siposovej a zamaskovaného Sávu Popoviča. Prejav niektorých uvádzačov však šušťal trochu papierom a trpel floskulami. Na druhej strane bolo plusom, že – ak zoberieme do úvahy množstvo kategórií a ocenených – tvorcovia galaprogramu večer zbytočne nenaťahovali, jednotlivé kategórie odsýpali jedna po druhej a aj moderátor večera Bruno Ciberej bol na pódiu prítomný iba v nevyhnutnej miere a nenaťahoval program slovnou vatou. Jednoducho, pritom elegantne a s dostatočnou noblesou bola riešená aj scéna.

Spanilá jazda filmu Piargy

Večer sa začal cenou pre Attilu Mokosa za výkon vo vedľajšej úlohe svojského úžerníka Lučána v snímke Rasťa Boroša Čierne na bielom koni. Soška pre Mokoša bola zároveň jedinou pre film s piatimi nomináciami. Potom nasledovala spanilá jazda filmu Piargy, keď postupne získal Slnko v sieti pre herečku vo vedľajšej úlohe (Jana Kvantiková), za scenár (Jana Skořepová, Ivo Trajkov), pre architekta – scénografa (Tomáš Berka), kostýmy (Anita Horoššová), masky (Anita Hroššová). Dominanciu výpravnej čiernobielej historickej snímky z prostredia slovenskej dediny z obdobia vojnového slovenského štátu plnej krásne nasnímaných obrazov a surových medziľudských a partnerských vzťahov prerušilo vyhlásenie kategórie najlepší animovaný film, v ktorom zvíťazila Tvojazem režiséra Petra Budinského a producentov Petra Badača, Barbory Budinskej a Jana Hameeuwa. „Som veľmi rád, že slovenský animovaný film má cveng doma i v zahraničí a slovenskí animátori robia slovenskej kinematografii veľkú službu a šíria jej dobré meno. Dúfam, že to takto zostane aj naďalej a budeme podporovať nové a mladé talenty,“ povedal pri preberaní ceny Peter Badač, ktorý je od januára riaditeľom Audiovizuálneho fondu. Tvojazem, rovnako ako Piargy, vznikala vyše desať rokov a kým sa filmy vlani dostali k divákovi, museli prekonať viaceré prekážky. Takisto to bolo aj v prípade víťaza kategórie dokumentárnych filmov, snímky Dežo Hoffmann – fotograf Beatles režiséra Patrika Lančariča a producenta Patrika Pašša, ktorú koprodukoval aj Slovenský filmový ústav. „Bola to dvanásťročná audiovizuálna archeológia, na ktorej sa podieľalo veľké množstvo ľudí, rešeršerov, scenáristov, ktorí pátrali, hľadali a kontaktovali známe osobnosti vo svete. Celý tento orchester riadil Patrik Lančarič a strihačka Alenka Spustová s filmom presedela roky v strižni, aby uzrel svetlo sveta,“ povedal pri preberaní ceny Patrik Pašš. „Náš film sa zaoberá príbehom Deža Hoffmanna, spolupatričnosťou, hľadaním porozumenia a ľudskosťou a som strašne rád, že filmová akadémia ocenila práve tieto hodnoty,“ dodal.

Cena za prínos pre Laca Krausa a Stanislava Párnického

Ocenenie za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre získali dve osobnosti, ktorých tvorba je vzájomne spätá. „Muž činu, ktorý dlhodobo a tvorivo prepája televízne a filmárske, ale dokonca aj divadelné prostredie a aj na staré kolená stále prichádza s novátorskými, niekedy aj šialenými nápadmi. Jeho dielo sa počíta na stovky televíznych inscenácií, televíznych filmov, kinofilmov, divadelných záznamov a v poslednej dobe aj dokumentárnych reportáží,“ uviedol Juraj Nvota prvého z ocenených, kameramana Laca Krausa. Ako dodal, to čo si na dobrých kameramanoch váži je, keď vedia nadviazať prácu s hercom. V dokrútke venovanej Krausovi oceňovali kolegovia aj to, že spolu s Dodom Šimončičom výrazne pozdvihol vizuálnu úroveň televíznej tvorby, jeho kameramanskú odvahu, snahu experimentovať a skúšať nezavedené techniky.

Druhým oceneným bol Krausov blízky priateľ a častý spolupracovník, režisér a pedagóg Stanislav Párnický, ktorý zomrel 31. marca vo veku 77 rokov. Cenu mu udelili in memoriam. „Okrem toho, že bol výnimočný praktik, bol aj človek, ktorý dokázal svoje poznatky zovšeobecniť a teoreticky formulovať a bol aj výnimočný pedagóg,“ predstavoval Párnického režisér Martin Šulík obklopený na pódiu režisérmi Mátyásom Priklerom, Róbertom Švedom, režisérkou Evou Borušovičovou a scenáristom a režisérom Michalom Balážom. Všetci sú Párnického žiakmi, keďže ako dlhoročný pedagóg na FTF VŠMU formoval niekoľko generácií režisérov. „Pre mňa predefinoval televíznu tvorbu, je to jeden z mála slovenských tvorcov, ktorý sa istým spôsobom nehanbil za to, že točí pre televíziu,“ povedal vedúci Ateliéru réžie na FTF VŠMU Róbert Šveda v dokrútke.  

Filmom roka je Obeť, cenu si zaslúži

V druhej polovici večera sa ušla jedna cena filmu Terezy Nvotovej Svetlonoc, keď v kategórii najlepšia hudba zvíťazili Pjoni a Rob. Okrem toho opäť nasledovala hegemónia Piarg, ktorých tvorcovia si prevzali ceny za najlepšie vizuálne efekty (Jaromír Pesr, Michal Plička), zvuk (Juraj Baláž, Ivo Heger), strih (Michal Reich), kamera (Peter Bencsík), herec v hlavnej úlohe (Attila Mokoš), herečka v hlavnej úlohe (Judit Pecháček). Piargy získali aj Divácku cenu Slnko v sieti, o ktorej v hlasovaní rozhodli návštevníci stránky www.slnkovsieti.sk.

Keď sa už zdalo, že udeľovanie hádam nemôže vyvrcholiť inak, než tým, že Piargy ovládnu aj kategórie réžia a najlepší hraný film, prišiel zlom, očakávanie ktorého dodávalo večeru potrebné napätie, keď za najlepšieho režiséra vyhlásili vďaka filmu Obeť Michala Blaška. Na pódium sa vrátil spolu s producentom Jakubom Viktorínom aj po vyhlásení Obete za hraný film roka. Nešlo však o prekvapenie v pravom slova zmysle, dokonca ani o šalamúnske riešenie, hoci to tak vyznelo. Výpravné a obrazovo podmanivé Piargy si jednoducho zaslúžili ceny v technických kategóriách, kým civilná a komornejšia dráma Obeť nebola postavená na efektnosti, ale na autenticite a ako presvedčivé, uveriteľné, živé, výsostne súčasné, hoci formálne nevýstredné a kompaktné dielo si zaslúžila zvíťaziť v týchto dvoch kategóriách. V tomto zmysle boli ceny rozdelené spravodlivo. A neprávosť sa nestala ani v kategóriách najlepší scenár a herečka v hlavnej úlohe, hoci Jakub Medvecký a Vita Smachelyuk by si Slnko v sieti zaslúžili rovnako ako ocenení.

Matúš Kvasnička
foto: nutprodukcia, ARINA/Mayo Hirc

Týždeň slovenského filmu 2023

Bilančná prehliadka Týždeň slovenského filmu pravidelne hodnotí a reflektuje tvorbu slovenskej kinematografie a venuje sa všetkým premiérovým domácim titulom, ktoré sa môžu uchádzať o národné filmové ceny Slnko v sieti. Tento rok sa uskutoční už po deviaty raz v termíne od 17. do 23. apríla, no nie v Kine Lumière, kde sa konala po minulé roky, ale v priestoroch Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení (FTF VŠMU) v Bratislave a v Slovenskej národnej galérii (SNG).

Po dvoch ročníkoch, keď sa prehliadka pre pandemickú situáciu konala v náhradnom jesennom termíne a online, a po vlaňajšom, ktorý sa uskutočnil naživo v kine a v plnom rozsahu, bude rozsah prehliadky opäť zúžený – už nie z dôvodu protipandemických opatrení, ale v dôsledku priestorových obmedzení. Po odstránení následkov požiaru v Kine Lumière v ňom v týchto dňoch prebieha rekonštrukcia. A keďže organizátor podujatia Slovenský filmový ústav (SFÚ) nemá k dispozícii štyri kinosály po celý deň, ale len dve – na FTF VŠMU a v SNG – a na obmedzený čas, nie je možné premietnuť všetky celovečerné filmy, ktoré mali premiéru v roku 2022. Tých bolo totiž až 48, z toho 27 hraných, 18 dokumentárnych a 3 animované. SFÚ sa preto rozhodol pre kompromis: počas Týždňa slovenského filmu zahrať všetky filmy nominované v hlavných kategóriách Slnka v sieti a ponúknuť tak verejnosti to najlepšie z roku 2022.

Publikum sa teda môže tešiť na drámu Iva Trajkova na motívy novely Františka Švantnera Piargy, celovečerný hraný debut Michala Blaška Obeť a romantickú gangsterku Rasťa Boroša Čierne na bielom koni, ako aj na tri dokumentárne filmy – Dežo Hoffmann – fotograf Beatles Patrika Lančariča, Odpočítavanie – posledný film Ivana Palúcha debutujúceho Martina Palúcha a ±90, v ktorom Marek Kuboš nazerá nielen na vlastnú generáciu 90 (pojem, ktorým Pavel Branko označil absolventov dokumentárnej tvorby na FTF VŠMU z druhej polovice 90. rokov), ale aj na predstaviteľov staršej (–90) a mladšej (+90) generácie.

Po prvý raz v histórii sa budú o Slnko v sieti v kategórii animovaných filmov uchádzať až dve dlhometrážne snímky – Tvojazem Petra Budinského a Websterovci vo filme Kataríny Kerekesovej. Tretím nominovaným v tejto kategórii je krátkometrážny film Ivany Laučíkovej Milosť.

Ako bonus uvidia diváci film Juraja Jakubiska Sedím na konári a je mi dobre, na ktorom sa ako kameraman podieľal tohtoročný držiteľ Slnka v sieti za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre. Laco Kraus film osobne uvedie.

Zatiaľ čo premietania sú určené skôr pre širokú verejnosť a dávajú jej možnosť dohnať zameškané a následne si konfrontovať svoj názor s hodnotením členov SFTA, keďže výsledky Slnka v sieti za rok 2022 budú známe už od soboty 15. apríla, ďalšia dôležitá súčasť Týždňa slovenského filmu je zacielená skôr na odbornú verejnosť (ale otvorená aj pre širšie publikum). Sú ňou panelové diskusie zamerané na hodnotenie minuloročnej kinematografickej tvorby. Uskutočnia sa naživo, no budú aj streamované, takže sa na nich budú môcť virtuálne zúčastniť záujemcovia z celého Slovenska. Prednesené príspevky budú publikované v zborníku Slovenský film v roku 2022.

Hodnotiace diskusie budú štyri. Počas Panelu o slovenskej filmovej vede 2022 odznie referát Martina Palúcha a koreferát Zuzany Mojžišovej. Počas Panelu o slovenskom hranom filme 2022 prednesie referát Michaela Malíčková a následne odznie koreferát Kataríny Mišíkovej. Panel o slovenskom dokumentárnom filme 2022 sa začne referátom Martina Ciela, po ktorom prednesie koreferát Adam Straka. Hodnotiaca časť Týždňa slovenského filmu už tradične nevynechá ani Panel o slovenskom animovanom filme 2022 s referátom Žofie Bosákovej a koreferátom Halky Marčekovej.

Teoretickú časť Týždňa slovenského filmu zakončí interdisciplinárny seminár zameraný na osobnosť Ilju Zeljenku, ktorého divákom predstaví dokument Ivana Ostrochovského Ilja (2009). V programe nebude chýbať ani prezentácia a krst zborníka z vlaňajšieho interdisciplinárneho seminára o tvorbe Petra Pišťanka.

an
foto: archív SFÚ