Nájsť si cestu k Larsovi von Trierovi a jeho filmom, zniesť ich skryté provokácie a jeho deklamovaný cynizmus nie je jednoduché. Aj postuláty Dogmy 95, sľubu „filmárskej čistoty“, ktorý spísal spolu s kolegom Vinterbergom, akoby skúšal len preto, aby ich po Idiotoch okamžite porušil. Je to filmár, pri ktorom nikdy neviete, kam sa nanovo obráti, aká téma vyprovokuje jeho skrúšenú, premýšľavú a pritom hlboko intuitívnu myseľ.

Hovoria o ňom ako o enfant terrible európskeho filmu. Pre mňa je to jeden z mála svetových režisérov, ktorý sa komplexne zaoberá základnými rozmermi (súčasného) človeka a chátrania medziľudských vzťahov, a to vo filmových príbehoch jemu vlastných, formálne nesmierne osobitých, krutých, no invenčných a pravdivých. A ktorého režijný rukopis a štruktúru výpovede si nikdy nepomýlite, ako ostatne pri väčšine velikánov svetovej kinematografie.

Pamätám si plagát k Trierovmu filmu Dogville. Bol celý strieborný a odrážalo sa v ňom všetko okolo. Najmä diváci, ktorí pred ním stáli v pobavenom úžase. Slogan znel: „Film, v ktorom sa uvidíte ako v zrkadle.“ Štyri Trierove filmy, ktoré sa vracajú do našich kín, podobné plagáty nepotrebujú. Vyzvŕtajú totiž každého tak, že sa dokonale uvidí zo všetkých (svetových) strán.

Slávna vlaková scéna z Tanečnice v tme, skvele zaranžovaná a zostrihaná, navyše presne sociálne a dramaticky zasadená do Trierovho filmu, je popri scéne vraždy policajta v nezáväznom hudobnom balení jasným kľúčom, ktorý nám výstredný dánsky mág ponúka ako pomôcku pri čítaní svojho diela. Zneužíva únikové americké žánre – sacharínovú melodrámu a muzikál – ako základný skelet svojej výpovede, aby tak skompromitoval „najdemokratickejšiu a najslobodnejšiu krajinu sveta“, ktorá stále vykonáva trest smrti ako kruté stredoveké divadlo. V tanečnom rytme doviedol ústrednú tému materinskej obete do reálnych dôsledkov, bez šance na nový život, ktorú ten skutočný tak zriedka ponúka. Prepísal text piesne Björk Iʼve Seen It All,  aby zdôraznil iluzívnosť amerického sna a jeho symbolov a ukázal, čo je v skutočnosti pre ľudský život podstatné.

Vo filme Manderlay, ktorý po Tanečnici v tme a Dogville uzatvára skutočnú Trierovu „americkú trilógiu“, sa režisér v ďalšej programovej provokácii venuje otroctvu a ľudskej slobode v „krajine neobmedzených možností“. Divadelná štylizácia, plantáž lemovaná antickými stĺpmi odkazujúcimi na zrod demokracie, ironický komentár ako incipit každej kapitoly, scudzujúce nástroje v rukách majstra emočnej drobnokresby a nečakané dejové zvraty, to všetko nás robí bezmocnými voči filozofickej hĺbke jeho šarády. Hrdinka Grace – po radikálnom závere filmu Dogville predchnutá novým idealizmom – sa rozhodne zrušiť otroctvo na južanskej plantáži 30. rokov a nastoliť nový, demokratický poriadok. Ale aj otroci sú len ľudia. Keby po takejto spoločenskej zmene mali pocit, že slobodou niečo získali a že hmatateľne zlepšila ich životy, nemuseli by demokraticky hlasovať o tom, že potrebujú novú paniu...

Škandalózny Antikrist znamená Trierov opätovný návrat k intimite mužsko-ženských vzťahov. V jeho rukách sa telesnosť, ktorá nás ženie k sebe, stretáva s antagonizmom pohlaví a vinou za prvotný hriech. Zložitý Trierov vzťah k ženám sa cez hrdinu prelieva do pygmalionskej terapie manželky. Rozjatrenej ženy, ktorá syna i manžela premyslene spúta, aby ju neopustili. Stredoveká gyno-cída prenesená do súčasnosti, ktorá však nečakane dáva obom pohlaviam v čomsi za pravdu. Krásna Händlova hudba nedokáže krutý tón tohto odvekého zápasu utlmiť.

Katastrofické filmy a dramatické momenty ohrozenia planéty patrili kedysi k vítaným rozptýleniam väčšinového diváka, vďaka ich obetavým hrdinom sa však zánik sveta nikdy nekonal. Samoľúba filmová krása Melancholie predchnutá Wagnerom, s akou Trier definitívne odpovedá týmto zväčša hollywoodskym produktom, je nielen poctou európskej kultúre, ale aj akousi hommage Resnaisovi či Tarkovskému. Vznikla už v dobe, keď matku Gaiu sužovali reálne katastrofy jedna po druhej a nastal posun vo vnímaní možnosti definitívneho konca ľudstva. A predsa sa Trier v Melancholii odkláňa od všeobecného k intímnemu, aby vytvoril o to väčší kontrast k chladnej ľahostajnosti vesmíru, pred ktorou sa niet kam schovať. Egocentrická, depresívna hrdinka však nakoniec pomôže svojim blízkym dôstojne prečkať posledné okamihy pred zrážkou planét. Aj napriek svojskej štylizácii odrážajú všetky filmy Larsa von Triera to „naozaj“. Čo nám prinesie táto pochmúrna predpoveď?

Zuzana Gindl-Tatárová, scenáristka a dramaturgička
foto: ASFK

Už 15. marca odštartuje Asociácia slovenských filmových klubov v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom v Bratislave jubilejný, 30. ročník Medzinárodného filmového festivalu Febiofest Bratislava. Po piatich dňoch projekcií poputuje Febiofest do vybraných kín a filmových klubov po celom Slovensku.

Podujatie otvorí Pamfir, predposledný film ukrajinského režiséra Dmytra Sucholytkého-Sobčuka, nositeľa Európskej filmovej ceny 2022 v kategórii objav roka. Jeho najnovší film, krátkometrážny dokument Liturgy of Anti-Tank Obstacles premietnu v sekcii V strede Európy, ktorá je kľúčovou programovou sekciou Febiofestu. Filmy z krajín Vyšehradskej štvorky, Rakúska a Ukrajiny doplnia diskusie s tvorcami po premietaní. Bratislavské publikum sa na Febiofeste môže stretnúť s domácimi aj so zahraničnými hosťami a hostkami „Prídu napríklad Vica Kerekes, Martin Huba či ukrajinský režisér Dmytro Sucholytkyj-Sobčuk,“ hovorí programový riaditeľ festivalu Ondrej Starinský.  V strede Európy  uvedie v slovenskej premiére najnovší film Viery Čákanyovej Poznámky z Eremocénu, ktorý mal svetovú premiéru vo februári na festivale Berlinale. Odtiaľ príde na Febiofest aj ďalšia slovenská novinka – štvrtý celovečerný film Miry Fornay Mimi. Febiofest uvedie aj najnovší, hraný film Zuzany Piussi Zošalieť.

Sekcia Film+ je zase zameraná na klubový film a autorov, ktorí ho v posledných rokoch výrazne ovplyvňujú. V slovenskej premiére sa publiku predstaví najnovší film Darrena Aronofského Veľryba, ktorého hlavný predstaviteľ, herec Brendan Fraser si počas svetovej premiéry na festivale v Benátkach vyslúžil od publika šesťminútový potlesk postojačky.

Zatiaľ čo sekcia Bez limitov prezentuje experimentálnejšiu časť programu, neočakávané žánrové spojenia, herecké obsadenia či dejové zvraty, v Zrkadle minulosti ide o digitálne zreštaurované archívne filmy. „Osobne sa teším aj na legendárny československý erotický film Extase, ktorý premietneme so živou hudbou od Dalibora Kociana alias Stroona,“ hovorí Starinský.

Osmičku programových sekcií dopĺňa Kino-Ikon+, zostavená redakčnou radou filmologického časopisu Kino-Ikon z výnimočných titulov filmovej histórie, Planet Dark uvádza – „polnočná“ sekcia určená fanúšikom temných žánrov a pre detské publikum špeciálna sekcia Filmový kabinet deťom. Tento rok je okrem tradične organizovaných školských projekcií pre deti zo základných škôl a pre študentstvo stredných škôl rozšírená o ďalšie projekcie detských a mládežníckych filmov pre verejnosť v popoludňajších hodinách a cez víkend.

Dôležitou súčasťou MFF Febiofest je aj program Bratislava Industry Days (BID). Počas nich sa v novo zrekonštruovaných priestoroch Slovenskej národnej galérie uskutoční aj prezentácia pripravovaných slovenských filmov Works in Progress. Budú medzi nimi nové projekty najmladšej generácie autorov a autoriek – Alice Bednárikovej, Kateřiny Hroníkovej či Pauly Ďurinovej, ako aj už skúsenejších, napríklad Rasťa Boroša alebo Daniela Riháka.

„Bratislava Industry Days je miesto, kde môžu medzinárodné profesionálky a profesionáli systematicky spoznávať súčasnú slovenskú kinematografiu v jej rozmanitosti. Od roku 2016 sme dali priestor desiatkam projektov, z ktorých už vyše 50 malo úspešnú premiéru: Cenzorka, Obeť, Služobníci, Správa, Hotel Úsvit, Dobrá smrť, Neviditeľná, Skutok sa stal, Tvojazem či Bolo raz jedno more... Veríme, že ich účasť na BID prispela svojou troškou k tomu, že sa tieto filmy dostali na množstvo medzinárodných festivalov a k zahraničnému publiku,“ hovorí Tomáš Hudák, vedúci BID.

Partnerom BID je Midpoint Institue, ktorý počas MFF Febiofest v Bratislave organizuje dva workshopy – Midpoint Intensive SK 2023 a medzinárodný Intensive Queer 2023.

V rámci Industry Days udelia tri ceny – o hlavnom ocenení Best Febio Pitch Award pre „najperspektívnejší projekt“ rozhodne trojčlenná medzinárodná porota v zložení Barbara Orlicz-Szczypuła (Krakovský filmový festival), Xavier Henry-Rashid (Film Republic) a Paolo Bertolin (MFF Benátky). Cena Cineuropa Work in Progress Award pozostáva z mediálneho pokrytia vývoja a distribúcie filmu a jeden z projektov vyhrá Pop Up Film Residency Visegrad Award – trojtýždňový rezidenčný pobyt vo Varšave s mentoringovým programom a účasťou ďalších štyroch filmárov z krajín V4. Organizátori Bratislava Industry Days plánujú aj diskusiu s novozvoleným riaditeľom Audiovizuálneho fondu Petrom Badačom o fondoch, možnostiach zmien a koprodukciách.

MFF Febiofest bude v Bratislave prebiehať do 19. marca v kine Mladosť, kine Klap na FTF VŠMU, SNG a Jurkovičovej Teplárni. Aj tento rok sa koná súbežne a v spolupráci s medzinárodným vzdelávacím a networkingovým podujatím Visegrad Film Forum.  

bar
foto: Febiofest

Čiernobiely folk-horor s vojnovou drámou v úzadí podľa novely Františka Švantnera Piargy v réžii českého režiséra Iva Trajkova vedie nominácie na národné filmové ceny Slnko v sieti za rok 2022. V súťaži o najlepší hraný film sa o cenu spolu s ním uchádza gangsterka režiséra a producenta Rasťa Boroša Čierne na bielom koni a dráma Obeť – kinodebut Michala Blaška (producenti Jakub Viktorín, Pavla Janoušková Kubečková).

Piargy producentov Silvie Panákovej a Erika Panáka majú rekordný počet nominácií – spolu až šestnásť; sú nominované v každej kategórii, v ktorej sa o cenu mohli uchádzať. Cien však môžu získať maximálne pätnásť, keďže v kategórii ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe nominovali za Piargy až dve herečky – Janu Kvantikovú za postavu Johanky a Janu Oľhovú za postavu tety Ule. Nominovaná je aj Iva Bittová ako slobodomyseľná Otyla zo Svetlonoci v réžii Terezy Nvotovej. Snímke, ktorá vlani priniesla cenu z prestížneho Locarna, nedali členovia Slovenskej filmovej a televíznej akadémie, ktorá o cenách rozhoduje, dostatok hlasov, aby sa uchádzala o Slnko v sieti ako najlepší film, za réžiu či scenár, no získala spolu deväť nominácií v technických a hereckých kategóriách.

V kategórii réžia konkurujú Piargom, ktoré vznikali viac než desať rokov, Michal Blaško s Obeťou a Peter Bebjak s Tieňohrou. Oba filmy majú po šesť nominácií. Za scenár ocenia buď Jakuba Medveckého (Obeť), alebo Janu Skořepovú a Iva Trajkova (Piargy), alebo Rasťa Boroša, ktorého Čierne na bielom koni má spolu päť nominácií. O cenu za kameru sa uchádzajú Peter Bencsík (Piargy), Federico Cesca (Svetlonoc) a Martin Žiaran (Tieňohra).

Najlepším dokumentárnym filmom roka sa stane buď jeden z dvoch portrétov Dežo Hoffmann – fotograf Beatles v réžii Patrika Lančariča (producent Patrik Pašš) a Odpočítavanie – posledný film Ivana Palúcha režiséra Martina Palúcha (producent Peter Neveďal), alebo dokumentaristická mozaika ±90 v réžii Mareka Kuboša (producenti Marek Kuboš, Peter Dubecký, Roman Genský). Dežo Hoffmann – fotograf Beatles má spolu dve nominácie, o cenu sa uchádza aj v kategórii strih (Alena Spustová). Za strih sú nominovaní aj Pavel Hrdlička a Thibault Hague Bensimon (Svetlonoc), Marek Kráľovský (Tieňohra) a Michal Reich (Piargy). Dve nominácie na Slnko v sieti majú aj filmy Arvéd (r. Vojtěch Mašek) a Kryštof (r. Zdeněk Jiráský).

O Slnko v sieti pre animovaný film roka sa uchádzajú krátkometrážna Milosť režisérky a producentky Ivany Laučíkovej a celovečerné snímky Tvojazem v réžii Petra Budinského (producenti Peter Badač, Barbora Budinská, Jan Hameeuw) a Websterovci vo filme (réžia Katarína Kerekesová, producenti Katarína Kerekesová, Anna Vášová, Jiří Mika).

Trojicu nominovaných v novej kategórii televízny film, miniséria alebo seriál tvoria Jozef Mak (r. Peter Bebjak, prod. Roman Genský, Peter Bebjak, Rasťo Šesták), Kôň (r. Martin Šulík, prod. Rudolf Biermann, Martin Šulík) a Krakonošovo tajomstvo (r. Peter Bebjak, prod. Rasťo Šesták, Peter Bebjak, Sláva Adamíková).

To, koľko zo 16 nominácií premenia Piargy na cenu, sa verejnosť dozvie v apríli.

Doteraz mali najviac, štrnásť nominácií Muzika Juraja Nvotu v roku 2008 a Toman v réžii Ondřeja Trojana v roku 2019. Muzika získala nakoniec deväť cien, Toman dve. Vlani sa odovzdávali ceny Slnko v sieti spoločne za roky 2020 a 2021. Najviac nominácií, dvanásť, mali Služobníci Ivana Ostrochovského, najviac cien si odniesli filmy Cenzorka Petra Kerekesa a Muž so zajačími ušami – každý po štyri, oba mali jedenásť nominácií.

NOMINÁCIE NA SLNKO V SIETI ZA ROK 2022

NAJLEPŠÍ HRANÝ FILM

Čierne na bielom koni r.: Rasťo Boroš, prod.: Rasťo Boroš

Obeť r.: Michal Blaško, prod.: Jakub Viktorín, Pavla Janoušková Kubečková

Piargy r.: Ivo Trajkov, prod.: Silvia Panáková, Erik Panák

 

NAJLEPŠÍ DOKUMENTÁRNY FILM

Dežo Hoffmann – fotograf Beatles r.: Patrik Lančarič, prod.: Patrik Pašš

Odpočítavanie – posledný film Ivana Palúcha r.: Martin Palúch, prod.: Peter Neveďal

±90 r.: Marek Kuboš, prod.: Marek Kuboš, Peter Dubecký, Roman Genský

 

NAJLEPŠÍ ANIMOVANÝ FILM

Milosť r.: Ivana Laučíková, prod.: Ivana Laučíková

Tvojazem r.: Peter Budinský, prod.: Peter Badač, Barbora Budinská, Jan Hameeuw

Websterovci vo filme r.: Katarína Kerekesová, prod.: Katarína Kerekesová, Anna Vášová, Jiří Mika

 

NAJLEPŠIA FILMOVÁ RÉŽIA

Peter Bebjak film: Tieňohra

Michal Blaško film: Obeť

Ivo Trajkov film: Piargy

 

NAJLEPŠÍ FILMOVÝ SCENÁR

Rasťo Boroš film: Čierne na bielom koni

Jakub Medvecký film: Obeť

Jana Skořepová, Ivo Trajkov film: Piargy

 

NAJLEPŠÍ KAMERAMANSKÝ VÝKON

Peter Bencsík film: Piargy

Federico Cesca film: Svetlonoc

Martin Žiaran film: Tieňohra

 

NAJLEPŠÍ FILMOVÝ STRIH

Pavel Hrdlička, Thibault Hague Bensimon film: Svetlonoc

Marek Kráľovský film: Tieňohra

Michal Reich film: Piargy

Alena Spustová film: Dežo Hoffmann – fotograf Beatles

 

NAJLEPŠÍ FILMOVÝ ZVUK

Juraj Baláž, Ivo Heger film: Piargy

Clemens Endreß, Matthias Schwab, Simone Weber, Viktor Krivosudský film: Obeť

Jiří Klenka film: Tieňohra

 

NAJLEPŠIA FILMOVÁ HUDBA

Juraj Dobrakov film: Tieňohra

Kiril Džajkovski film: Piargy

Pjoni, Rob film: Svetlonoc

 

NAJLEPŠÍ ARCHITEKT – SCÉNOGRAF

Tomáš Berka film: Piargy

Tomáš Berka film: Svetlonoc

Miriam Struhárová film: Čierne na bielom koni

 

NAJLEPŠIE KOSTÝMY

Erika Gadus film: Obeť

Alexandra Grusková film: Plastic Symphony

Anita Hroššová film: Piargy

Františka Králíková film: Arvéd

Katarína Štrbová Bieliková, Anna Hrušková film: Kryštof

Helena Tavelová film: Zakliata jaskyňa

 

NAJLEPŠIE MASKY

Anita Hroššová film: Piargy

Juraj Steiner, Martin Blizniak film: Kryštof

Vladimír Wittgruber film: Svetlonoc

 

NAJLEPŠIE VIZUÁLNE EFEKTY

Boris Masník film: Arvéd

Tibor Meliš film: Svetlonoc

Jaromír Pesr, Michal Plička film: Piargy

 

NAJLEPŠÍ ŽENSKÝ HERECKÝ VÝKON V HLAVNEJ ÚLOHE

Judit Bárdos (Juliša) film: Piargy

Natália Germani (Šarlota) film: Svetlonoc

Vita Smačeľuk (Irina) film: Obeť

 

NAJLEPŠÍ ŽENSKÝ HERECKÝ VÝKON VO VEDĽAJŠEJ ÚLOHE

Jana Kvantiková (Johanka) film: Piargy

Iva Bittová (Otyla) film: Svetlonoc

Jana Oľhová (teta Uľa) film: Piargy

 

NAJLEPŠÍ MUŽSKÝ HERECKÝ VÝKON V HLAVNEJ ÚLOHE

Attila Mokos (Ján Roháč) film: Piargy

Milan Ondrík (Bandy Koháry) film: Čierne na bielom koni

Milan Ondrík (Jan Kavka) film: Tieňohra

 

NAJLEPŠÍ MUŽSKÝ HERECKÝ VÝKON VO VEDĽAJŠEJ ÚLOHE

 

Marek Geišberg (Tomáš) film: Svetlonoc

Attila Mokos (Lučáno Ármin Wámbéry) film: Čierne na bielom koni

Marián Geišberg (biskup) film: Piargy

 

NAJLEPŠÍ TELEVÍZNY FILM/MINISÉRIA/SERIÁL

Jozef Mak r.: Peter Bebjak, prod.: Roman Genský, Peter Bebjak, Rasťo Šesták

Kôň r.: Martin Šulík, prod.: Rudolf Biermann, Martin Šulík

Krakonošovo tajomstvo r.: Peter Bebjak, prod.: Rasťo Šesták, Peter Bebjak, Sláva Adamíková

mak
foto: ARINA / Mayo Hirc

Rok 2022 bol prvý bez opatrení na ochranu zdravia návštevníkov kín. Teda s výnimkou prvých deviatich januárových dní. To sa muselo prejaviť aj na dátach. Vlani malo Slovensko štvrtý najvyšší medziročný nárast počtu divákov v Európskej únii (EÚ).

Európske audiovizuálne observatórium pravidelne pred Berlinale zverejňuje predbežné výsledky za predchádzajúci rok. Tie tohtoročné ukázali, že v roku 2022 prišlo do kín v EÚ a Spojenom kráľovstve 648,4 milióna divákov. Je to medziročný nárast o 65 % a 254,32 milióna vstupeniek v porovnaní s rokom 2021. Treba si uvedomiť, že v roku 2021 boli kiná mnoho týždňov zatvorené. Ale aj tak sa nárast počtu divákov v EÚ a Spojenom kráľovstve v roku 2022 pohybuje 34 % pod priemerom z rokov 2017 až 2019. Audiovizuálny sektor sa ešte stále nezotavil z krízy. Môže za to váhavosť divákov s návštevou kina a iné vedľajšie dôsledky pandémie.

Najväčší medziročný nárast zaznamenali v Lotyšsku (241 %,  1,2 milióna divákov), Slovinsku (143 %, 1 milión), Litve (124 %, 1,7 milióna) a na Slovensku (112 %, 2,3 milióna).

V EÚ sa najrýchlejšie spamätávajú Dánsko a Česko. V roku 2022 tam návštevnosť dosiahla 82 %, resp. 81 % z priemernej návštevnosti v rokoch 2017 až 2019.

Ale darilo sa aj domácim filmom. Ich podiel na celkovej návštevnosti vzrástol v polovici z 24 krajín EÚ, pri ktorých boli dostupné predbežné výsledky. A v 16 krajinách bol dokonca vyšší než priemerná hodnota za roky 2017 až 2019. Najvyšší v EÚ bol vo Francúzsku (41 %), nasledovanom Českom (37 %) a Dánskom (30 %).

Aký bol rok 2022 v slovenských kinách?

Vlani prišlo do slovenských kín 4 335 250 návštevníkov, teda o 112,73 % viac než v roku 2021. Prvých desať divácky najúspešnejších filmov tvorilo z celkovej návštevnosti 39,30 % a prvých 20 až 58,50 %.

Celkové hrubé tržby vzrástli medziročne o 116,57 % na 27 985 001 eur. Počet predstavení vzrástol o 94,22 % na 190 261, čo je štvrtý najvyšší v ére samostatnosti. Priemerná návštevnosť na predstavenie síce stúpla z 20,80 diváka v roku 2021 na 22,79, ale aj tak je druhá najnižšia od roku 1993. Vzrástla aj priemerná cena vstupenky (o 6,51 %) na 6,46 eura.

Slovenské kiná vlani uviedli 861 filmov (648 v roku 2021), z toho 291 premiér (171 v roku 2021) z ponuky 17 distribučných spoločností. Divácky najúspešnejším titulom roku 2022 sa stal animovaný film Mimoni 2: Zloduch prichádza, ktorý videlo 293 466 divákov. Druhá priečka patrila filmu Avatar: Cesta vody s 220 783 divákmi a tretia domácemu titulu, romantickej komédii Šťastný nový rok 2: Dobro došli so 190 516 divákmi. Do Top 10 sa dostala i ďalšia slovenská romantická komédia V lete ti poviem, ako sa mám. So 125 478 divákmi obsadila deviatu priečku. Najúspešnejším európskym titulom bola animovaná Princezná rebelka so 77 715 divákmi.

Najúspešnejším dokumentom roku 2022 v slovenských kinách boli Slobodní (r. Slavomír Zrebný), príbeh kresťanského disentu na pozadí dejín 20. storočia na Slovensku, ktorých videlo 4 222 divákov.

Podobne ako v roku 2021 i vlani dominovali v slovenských kinách americké filmy. Prišlo na ne 71,19 % všetkých divákov. Podiel európskych filmov bez slovenských klesol z 19,49 % v roku 2021 na 17,50 % v roku 2022. Podiel domácich filmov na návštevnosti (vrátane nepremiérových titulov a minoritných koprodukcií) však stúpol z 9,98 % v roku 2021 na 12,74 % v roku 2022.

Všetky slovenské filmy vrátane minoritných koprodukcií si vlani pozrelo v kine 552 409 divákov (203 452 v roku 2021). Záujem divákov o domácu tvorbu tak medziročne vzrástol 2,7-krát. Bolo z čoho vyberať. Medzi premiérami bolo totiž aj 48 slovenských celovečerných filmov a pásiem, čo je o 62,50 % viac než v roku 2021. Ich distribučné výsledky nájdete v tabuľke.

V roku 2021 bol priemer na domáce predstavenie 25,86 diváka. Vlani klesla priemerná návštevnosť domáceho filmu na 22,16 diváka a najvyššiu priemernú návštevnosť na predstavenie mal Šťastný nový rok 2: Dobro došli (48,29 diváka).

Popri takmer piatich desiatkach dlhometrážnych filmov sa v roku 2022 dostali do kín ako predfilmy aj štyri krátke slovenské tituly: experimentálny Strigov (SK, 2022, r. Barbora Berezňáková) a animované Zuza v zahradách (CZ/SK, 2022, r. Lucie Sunková), Aj kameň tečie (SK, 2022. r. Ové Pictures /Veronika Obertová, Michaela Čopíková/) a Milosť (SK, 2022, r. Ivana Laučíková).

Dlhometrážne slovenské filmy distribuovalo v kinách celkovo jedenásť spoločností. Najaktívnejšie boli CinemArt SK a Continental film s desiatimi premiérami.

Z hľadiska počtu divákov bol podľa Únie filmových distribútorov SR (ÚFD SR) najúspešnejšou distribučnou spoločnosťou opäť CinemArt SK. Počet divákov na jeho filmoch, 2 348 426, tvorí až 54,20 % celkovej návštevnosti. V Top 10 mal až sedem filmov – Mimoni 2: Zloduch prichádza, Avatar: Cesta vody, Thor: Láska a hrom, Ježko Sonic 2, Top Gun: Maverick, Doctor Strange v mnohovesmíre šialenstva a Jurský svet: Nadvláda. Spoločnosti CinemArt SK patrí prvenstvo i podľa hrubých tržieb, ktoré tvorili 55 %.

Druhé miesto podľa návštevnosti (19,30 %) i podľa hrubých tržieb (19,90 %) patrí distribučnej spoločnosti Continental film. V Top 10 mala vlani dva filmy – Šťastný nový rok 2: Dobro došli a V lete ti poviem, ako sa mám. Na tretej priečke podľa oboch ukazovateľov skončil Itafilm (8,70 % divákov a 9,00 % hrubých tržieb), ktorý mal v Top 10 film Spider-Man: Bez domova.

V uvedených číslach sú opäť zarátané len výsledky z ÚFD SR. V údajoch za rok 2022 nie je zahrnutá návštevnosť projektu Bažant Kinematograf, projekcií v letných kinách, kde sa neplatí vstupné, výsledky festivalových projekcií nedistribučných titulov ani návštevnosť čoraz populárnejšieho alternatívneho obsahu.

Rok 2022 v slovenských kinách bol oveľa úspešnejší ako dva predchádzajúce. Diváci sú však pri návrate do kín oveľa opatrenejší než pred pandémiou. A tak nás čaká ešte dlhá cesta k číslam z roku 2019.

 

 

Miro Ulman
foto: Continental film

V marci sa uskutočni jubilejný, 10. ročník networkingového a vzdelávacieho podujatia Visegrad Film Forum (VFF), ktoré prostredníctvom prednášok a premietaní s diskusiami prepája ľudí z profesionálneho prostredia filmu so študentstvom. Nejde pritom iba o režisérov či scenáristov, ale o široký záber rôznorodých profesií. V minulých ročníkoch VFF zavítali do Bratislavy strihačka Monika Willi, ktorá je aktuálne nominovaná na Oscara za strih filmu Tár (r. Todd Field), režisér Sergej Loznica, zvukový majster Eddy Joseph, kostymérka Debra McGuire či režisérka Angieszka Holland. Desiaty ročník, ktorý sa koná 15. až 18. marca na FTF VŠMU, v kinosále SNG a v kine Mladosť, predstavuje zároveň piaty rok úzkej spolupráce so simultánne prebiehajúcim Medzinárodným filmovým festivalom Febiofest Bratislava; zakúpené akreditácie platia na obe podujatia.

Americký producent Jim Stark mal byť hosťom minuloročného VFF, pre chorobu sa na ňom však napokon nemohol zúčastniť, a tak príde do Bratislavy tento rok. Stark spolupracoval s režisérom Jimom Jarmuschom na filmoch Mimo zákona, Tajuplný vlak, Noc na zemi a Káva a cigarety a je aj producentom kriticky a divácky mimoriadne pozitívne hodnoteného filmu režiséra Rubena Östlunda Trojuholník smútku.

Ďalším potvrdeným hosťom VFF 2023 je ukrajinský režisér Dmytro Sucholytkyj-Sobčuk. Jeho celovečerný hraný debut Pamfir, odpremiérovaný v sekcii Quinzaine des Réalisateurs na minuloročnom festivale v Cannes, premietnu počas VFF aj bratislavskému publiku, ktoré uvidí v súťaži krátkych filmov Febiofestu aj jeho najnovší krátkometrážny dokument Liturgy of Anti-Tank Obstacles. Uviedli ho už na prestížnych festivaloch IDFA, MFF Toronto či Sundance. S formátom masterclassu príde aj Paweł Edelman, poľský kameraman filmov Andrzeja Wajdu či Romana Polanského. Na VFF premietnu film Dôstojník a špión (r. Roman Polanski) o Dreyfusovej afére – obvinení dôstojníka francúzskeho generálneho štábu z velezrady.

Masterclass bude mať počas štvordňového podujatia aj iránska režisérka Sepideh Farsi. Jej prvé dva celovečerné hrané filmy Negah a Khab-e khak mali premiéru na prestížnom festivale v Rotterdame a čerstvý celovečerný animovaný film Siréna premiérovali na tohtoročnom Berlinale v sekcii Panoráma. Farsi bola po iránskej revolúcii niekoľko mesiacov vo väzení za svoju politickú angažovanosť. Násilný kontext spoločensko-politickej situácie v jej domovskej krajine je, nanešťastie, stále aktuálny – v polovici septembra minulého roka sa začala ďalšia vlna protestov ako reakcia na smrť mladej Kurdky Mahsy Amini, ktorá zomrela v dôsledku policajnej brutality.

Ďalšou hostkou, ktorá bude mať na VFF masterclass, je Patrushkha Mierzwa, jedna z prvých žien mikrofonistiek v Hollywoode. V jej filmografii sa nachádzajú filmy ako Ad Astra (r. James Grey), Od súmraku do úsvitu (r. Robert Rodriguez) či Vtedy v Hollywoode (r. Quentin Tarantino). Mierzwa pracovala na vyše 90 filmoch a televíznych dielach renomovaných režisérov, ako Robert Altman či Roger Corman. Do Bratislavy príde so svojím partnerom, zvukovým majstrom Markom Ulanom, s ktorým úzko spolupracujú viac než štyridsať rokov. Ulan má na konte Oscara za najlepší zvuk vo filme Titanic (r. James Cameron) a je aj držiteľom ďalších troch nominácií za filmy Ad Astra , Nehanební bastardi a Osem hrozných (oba r. Quentin Tarantino).

Visegrad Film Forum predstaví opäť aj študentské projekty partnerských filmových škôl. Okrem Filmovej a televíznej fakulty VŠMU, ktorá je spoluorganizátorom podujatia, sa na ňom tento rok zúčastnia pražská FAMU, maďarská FreeSZFE, poľská Warsaw Film School, litovská LMTA Vilnius a slovinská AGRFT Ľubľana. Slovenský filmový ústav je partnerom podujatia.

bar
foto: VFF