„Pri pohľade na celý rad starších slovenských filmov dostupných na DVD a blu-ray nosičoch alebo pri pohľade na širokú ponuku týchto filmov v televíznom HD vysielaní, ale aj na postupne sa rozširujúci zoznam slovenských titulov na VOD platformách by sa mohlo zdať, že nie je nič jednoduchšie než ,previesť‘ kinematografické dielo z analógovej podoby do digitálnej. Nie je to ani zďaleka tak. Projekcii v digitálnom kine či HD vysielaniu kinematografického diela v televízii totiž predchádza množstvo krokov,“ píše Mária Ferenčuhová v téme čísla, v ktorej spolu s Mariánom Hausnerom, riaditeľom Národného filmového archívu, tieto kroky približuje. K tomu, aby sme sa na digitalizáciu slovenského filmového dedičstva pozreli, nás podnietil aj nedávny požiar digitalizačného pracoviska Slovenského filmového ústavu.

Téme sa venujeme pravidelne v každom čísle v rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina, v ktorej predstavujeme filmy mimo hlavného prúdu digitalizovanej klasiky, pretože Slovenský filmový ústav „okrem najkvalitnejších hraných, animovaných či dokumentárnych filmov neváha (...) digitalizovať aj pozoruhodné objednávkové, reklamné či populárno-vedecké filmy“. Spomínanú klasiku reprezentujú v aktuálnom čísle blu-ray novinky Slnko v sieti a Záhrada, ktoré vydal Slovenský filmový ústav, ale aj film Drak sa vracia, ktorý za asistencie SFÚ vyšiel v prestížnom britskom vydavateľstve Second Run a teší sa skvelým recenziám, v ktorých ako „ohromujúce dielo filmového umenia“ dostáva slovenskú kinematografiu do povedomia zahraničného publika.

Dobré meno slovenského filmu šíri vo svete aj Juraj Lehotský, odkedy so Slepými láskami prerazil na festival v Cannes a vyšliapal tak cestu ďalším slovenským filmárom. O svojom najnovšom filme Plastic Symphony, ktorý mal premiéru na festivale Tallinn Black Nights a obsadil doň poľskú hviezdu Bartosza Bieleniu, porozprával v rozhovore čísla. „Niekedy sa mojim filmom vyčíta, že sú jednoduché a chýba im niečo, čo by nás malo v kine vzrušiť, baviť a zaujať. Veľa som nad tým premýšľal a chcem robiť filmy s väčšou zápletkou, bohatstvom scén, stále si hovorím, že tak by som sa posunul. Na druhej strane si hovorím, a to je obhajoba môjho súčasného ,ja‘, že človek dokáže pretaviť pocity a myšlienky pre diváka do obyčajného života, aký žijeme všetci. Nepotrebuješ komplikovanú zápletku. A ak to divák dokáže vnímať a niečo mu to povie, privodí mu to zimomriavky (...), tak je úžasné, že sa to podarilo. To je zmyslom nášho filmu,“ hovorí Lehotský.

Málo chladu, veľa zimomriavok pri filmových zážitkoch a pokojné Vianoce vám želá redakcia Film.sk.

Matúš Kvasnička, šéfredaktor