Peter Zagar

hudobný skladateľ

S radosťou som si sadol k počítaču, aby som sa pohrabal v pamäti a pomenoval slovenské filmy, ktoré sú mi blízke. Mimochodom, ešte nikdy som to nerobil, pričom filmy mám rád. Takže ako prvý mi na um zišiel film Martina Šulíka Záhrada. Kombinácia poézie a jemného humoru ma vždy dostane. Aj hudba Vlada Godára. Veľmi rád si pozriem i Ružové sny Dušana Hanáka. Sú v nich konkrétne miesta, na ktoré sa zvlášť teším, napríklad scény z rómskeho prostredia alebo zahanbené pohľady Juraja Nvotu.

Z novšej doby ma očaril debut Róberta Švedu Démoni, dokument Petra Kerekesa 66 sezón a jeho najnovší film Cenzorka. Ten ma dojal a to sa mi nestáva často. Veľmi ma oslovil aj nenápadný dokument Tomáša Krupu Absolventi – Sloboda nie je zadarmo. V dobe agresívneho pozitivizmu mi rozprávanie o stratených ilúziách pripadalo očistné. Po filme Stanko Rasťa Boroša som z kina odchádzal nadšený: vznikajú tu aj filmy, ktoré veľké témy podávajú civilne. Ivana Kanalošová by si zaslúžila cenu za „neherecký“ výkon.

Keď si toto po sebe čítam, nevidím tu žiadnu komédiu. Prečo sa mi pri komédiách vybavujú skôr československé alebo české filmy? Neviem, čím to je.