Avantgardný folk horor núti diváka prehodnotiť videné

„Tak ako väčšina českých a slovenských filmov sú Grečnerove diela v Spojenom kráľovstve málo známe. Je to nespravodlivé a ešte menej spravodlivé sa vám to bude zdať, keď si pozriete film Drak sa vracia,“ napísal v roku 2015 filmový kritik Graham Williamson, keď v britskom vydavateľstve Second Run vyšlo DVD Drak sa vracia. Po siedmich rokoch vyšiel Grečnerov Drak v rovnakom vydavateľstve na blu-rayi vo svetovej premiére.

„Majstrovské dielo, z ktorého vám padne sánka, ukážka čistého filmového rozprávania, ktoré každou scénou uchvacuje, okúzľuje a desí,“ písal pred siedmimi rokmi Williamson. Aj prvé recenzie na nové vydanie filmu na blu-rayi majú podobný tón. Okrem ód na samotný film si všímajú aj životný osud režiséra Eduarda Grečnera a jeho odsunutie do dabingu či prácu Slovenského filmového ústavu, ktorý film digitálne reštauroval. „Každé vydanie DVD alebo blu-ray nosiča vo vydavateľstve Second Run je remastrované v najlepšej možnej kvalite obrazu a zvuku pod dohľadom a vedením tvorcov diela. Film Drak sa vracia vzišiel z nového 2K reštaurovania na digitalizačnom pracovisku SFÚ,“ uviedla tlačová tajomníčka filmového ústavu Simona Nôtová. Ide už o ôsmy titul vydavateľstva Second Run licenciovaný Slovenským filmovým ústavom a určený na medzinárodný trh. Na DVD tu v minulosti vyšli Slnko v sieti (r. Štefan Uher, 1962), Vtáčkovia, siroty a blázni (r. Juraj Jakubisko, 1969), Obrazy starého sveta (r. Dušan Hanák, 1972) a Grečnerov film, ktorý je zároveň jediný zo slovenskej klasickej kolekcie Second Runu vydaný najskôr na DVD a potom ako blu-ray. Okrem toho tu na blu-rayi vyšli filmy Panna zázračnica (1966) Štefana Uhra, Neha (1991) Martina Šulíka a Kým sa skončí táto noc (1965) Petra Solana.

Dôsledne hypnotizujúca audiovizuálna poézia

Novinku Second Runu si všimol aj prestížny britský mesačník Sight and Sound. V týždennom filmovom bulletine, ktorý zasiela, zaradil film medzi zopár vybraných tipov na snímky, čo si treba pozrieť. „Drak sa vracia Eduarda Grečnera je experimentálny film z roku 1967, bohatý na atmosféru a ľudovú tradíciu. Ide o jeden z najcennejších filmov zlatého veku slovenskej kinematografie, s kúzlom strateného sveta a nadčasovými témami straty,“ napísal začiatkom novembra. Pozíciu diela potvrdila začiatkom tohto roku aj anketa Film.sk – slovenský film storočia, v ktorej snímka Drak sa vracia skončila na šiestom mieste.

Obsiahlu recenziu venoval filmu a blu-ray disku portál cineoutsider.com. Film je podľa neho „nádherne spracovaným a ticho podmanivým príkladom toho, prečo česká a slovenská kinematografia 60. rokov zostáva jedným z hlavných epicentier filmovej tvorivosti tej doby“. Autor priznáva, že keď dielo videl prvýkrát (ešte keď vyšlo na DVD), uchvátilo ho natoľko, že sa k nemu opakovane vracal. Vždy v ňom našiel niečo nové. „Postupné odhaľovanie pravdy, predovšetkým prostredníctvom série pôsobivo nakrútených a presne načasovaných flashbackov, predstavuje jedno z hlavných potešení filmu, pretože nás núti prehodnotiť všetko, čo sme videli, a znovu preskúmať, ako a prečo sa nám zdalo také ľahké interpretovať udalosti a postavy tak, ako sme ich interpretovali,“ píše v recenzii. Film označuje za „dôsledne hypnotizujúcu audiovizuálnu poéziu“, v ktorej zohrávajú rovnako dôležitú úlohu kamera Vincenta Rosinca i strih Bedřicha Voděrku a kľúčová je partitúra Ilju Zeljenku. Pripomína aj Zeljenkovu hudbu v Slnku v sieti (1962) a to, že Grečner na ňom pracoval ako asistent réžie. Zeljenkovu partitúru prirovnáva napríklad k hudbe skupiny Popol Vuh vo filme Wernera Herzoga Aguirre, hnev boží (1972). Recenziu uzatvára konštatovaním, že fanúšikov slovenskej kinematografie 60. rokov netreba ďalej presviedčať, a divákov, pre ktorých je slovenský film ešte veľkou neznámou, pobáda na prvé stretnutie s ním práve cez snímku Drak sa vracia.

Zeljenkovu hudbu oceňuje aj David Brook v recenzii, ktorú napísal pre portál blueprintreview.co.uk. Najskôr kvituje celkový štýl, ktorým podľa neho film Drak sa vracia okamžite zaujme. Všíma si prácu kamery, opäť použitie a spracovanie flashbackov aj neskutočne krásne lokácie. „Použitie hudby a zvukového dizajnu však posúva tento štýl na územie avantgardy. Prevažne atonálna partitúra, ktorá často využíva hlasy ako nástroje, vytvára hustú, znepokojujúcu atmosféru. S tým splýva zvukový dizajn, na umocnenie pocitu nepokoja sa často využíva mrmlanie a šepkanie dedinčanov-sprisahancov,“ píše Brook a upozorňuje, že jednotlivé zvuky film niekedy zvýrazní, inokedy ich napriek zdroju v obraze „vymaže“.

Presvedčivo znepokojivý v majstrovskej réžii

Brook čitateľom v krátkosti približuje aj históriu vzniku filmu a jeho prijatie v čase premiéry, keď ho domáca kritika prijala rozpačito a medzinárodného uznania sa mu dostalo až omnoho neskôr, keďže na konci 60. rokov sa do sveta nedostal. Brook priznáva, že než si film pozrel a bol ním unesený, nevedel o ňom takmer nič a iba letmo prebehol zopár pozitívnych recenzií. Oceňuje, že hoci sa snímka prezentuje avantgardným spôsobom, nejde o dištancujúce sa, intelektuálne cvičenie, ako je to pri iných filmoch, ktoré sa do sveta dostali, ale vychádza z prirodzenosti štyroch živlov oheň, vzduch, voda a zem. Brook zároveň píše, že Grečnerov film mu pripomína diela Roberta Eggersa. Jediným kritickým momentom jeho recenzie je poznámka k zobrazeniu žien. „Celkovo je však Drak sa vracia ohromujúcim dielom filmového umenia. V Grečnerovej majstrovskej réžii vytvára pomocou vizuálnej a zvukovej poézie znepokojivý ľudový príbeh, ktorý je ohlodaný na to najnutnejšie, no tematicky bohatý a absolútne presvedčivý,“ uzatvára svoju recenziu.

Aj posledná z recenzií, ktorá bola v čase uzávierky Film.sk k dispozícii, hodnotí film veľmi kladne. Text Marka Cunliffa s titulkom Čisté filmové rozprávanie na portáli thegeekshow.co.uk čitateľovi najskôr predstaví snímku v širšom kontexte novely Dobroslava Chrobáka a plánov na jej adaptáciu, zahŕňajúcich aj Bélu Balázsa. Pre úplnosť poznamenajme, že Cunliffe trochu voľne pracuje s prívlastkami český a slovenský. Keď sa dostáva k samotnému filmu, poukazuje na jeho nejasné časové súradnice: je to stredovek, dnešok alebo nejaká forma dystópie? Žánrovo film charakterizuje, aspoň v prvom pláne, ako mix westernu a folk hororu a nemohol obísť prínos Zeljenkovej perkusnej hudby so zborovými tónmi šepotov, smiechu či mrmlania, ktorá „zapĺňa medzery v riedkych dialógoch filmu, aby aktívne vyjadrila emóciu alebo pocit filmových hrdinov. Je to pozoruhodný zážitok, ktorý dokonale ladí s Grečnerovým modernistickým vizuálnym štýlom.“

Nové vydanie na blu-rayi ponúka okrem samotného filmu aj úvod, v ktorom snímku predstavuje riaditeľ Národného kinematografického centra SFÚ Rastislav Steranka, a úplne nový dokument – vznikol takisto v produkcii SFÚ, nakrútil ho Marián Brázda a vystupuje v ňom aj Eduard Grečner. Súčasťou vydania je 20-stranový booklet s textom Jonathana Owena a s rozhovorom s režisérom, ako aj archívny filmový úvod Petra Hamesa prevzatý z DVD vydania v roku 2015. Oproti tomuto vydaniu prináša blu-ray ešte jednu zmenu, spočívajúcu v novom, zdokonalenom preklade anglických titulkov.

Matúš Kvasnička
foto: Anton Podstranský