Šesť rokov návštev ženských väzníc na Ukrajine a nakrúcania v nich prinieslo svoje ovocie. Peter Kerekes a Ivan Ostrochovský získali na 78. ročníku filmového festivalu v Benátkach cenu sekcie Horizonty za najlepší scenár. V ponovembrovej histórii slovenskej kinematografie sa tak stali historicky prvými slovenskými filmármi, ktorých festival v Benátkach ocenil. 

„Toto ocenenie vnímame ako úspech celej slovenskej kinematografie, ktorá z roka na rok generuje stále lepšie filmy. Rád by som poďakoval RTVS a Audiovizuálnemu fondu, ktoré dlhodobo podporujú nezávislú kinematografiu a sú nevyhnutnou súčasťou vzostupu domáceho filmu,“ povedal Ivan Ostrochovský, autor námetu, spoluscenárista a producent filmu Cenzorka. Okrem Ostrochovského a jeho Punkchart films spolupracovali na Cenzorke aj RTVS, české spoločnosti endorfilm a Hypermarket Film, ukrajinská spoločnosť Arthouse Traffic a na produkcii filmu sa podieľal aj režisér Peter Kerekes, ktorý napísal scenár spolu s Ostrochovským. Cenu si v Benátkach obaja prevzali osobne. „Ďakujeme veľmi pekne benátskemu festivalu za možnosť predstaviť na jeho pôde náš film vo svetovej premiére. Je nám cťou, že sme mali také krásne a dôležité publikum. Náš film je o matkách a ich komplikovaných životoch a situáciách. Radi by sme preto venovali toto ocenenie matkám. Mojej mame, mojej žene, ktorá je takisto matkou, ako aj všetkým matkám vo väznici 74 v Odese,“ poďakoval sa počas preberania ceny Peter Kerekes. 

Ako fotokniha

„Vďaka osobitému vizuálnemu štýlu kameramana Martina Kollara môžete mať pri sledovaní Kerekesovho filmu pocit, akoby ste pomaly listovali vo fotoknihe. Pozrite sa pozornejšie a každý záber – od spôsobu, ako matky sedia na pohovke, kde dojčia svoje deti, až po výrazy na ich tvárach, keď pre deti pečú torty k narodeninám – rozpráva svoj vlastný príbeh,“ napísal po premiére v Benátkach v recenzii The Hollywood Reporter. Súčasťou delegácie, ktorá film na festivale v Benátkach predstavila, boli spolu Kerekesom, Ostrochovským a Kollarom aj strihači Martin Piga a Thomas Ernst, výkonní producenti Katarína Tomková a Albert Malinovský, český koproducent Jiří Konečný, ukrajinský koproducent Denis Ivanov a dvojica herečiek Iryna Kiriazeva a Maryna Klimova.

Cenzorka začala vznikať ako dokument. „Na začiatku bola veľká dokumentárna mozaika o rôznych cenzoroch. Jednou z jej častí boli dozorcovia vo väzení, ktorí cenzurujú ľúbostné listy. To nás doviedlo do Odesy – lebo na Ukrajine sme boli asi v dvanástich väzniciach –, kde sme sa zoznámili s Irinou Alexandrovnou,“ vysvetľoval Peter Kerekes v rozhovore pre Film.sk v júni. „Bola to taká plnokrvná a zaujímavá postava, že som hneď vedel, že ona bude centrom toho filmu. A zrazu začali ostatné veci postupne odpadávať, z dokumentu sa to začalo meniť na hraný film, vystavaný okolo Iriny,“ dodal Kerekes. Iryna Kiriazeva, skutočná väzenská dozorkyňa, vo filme aj účinkuje, hlavnú postavu mladej väzenkyne Lesie, ktorá si odpykáva trest za vraždu zo žiarlivosti, stvárnila ukrajinská herečka Maryna Klimova. Film sa začína jej pôrodom a Lesia musí do troch rokov nájsť niekoho, kto by sa o jej syna postaral, inak skončí v sirotinci. „Bol som v brutálnom konflikte s Ivanom – on chcel, aby si dieťa adoptovala dozorkyňa Irina, a ja som bol proti tomu,“ priblížil Kerekes tvorivé trenia. Ako dopadli, vedia už napríklad diváci piešťanského festivalu Cinematik. Do slovenských kín príde hraný debut Petra Kerekesa 14. októbra vďaka distribučnej spoločnosti Filmtopia. Ešte predtým ho tvorcovia predstavili na festivale v San Sebastiáne (17. – 25. 9. ) Už počas vzniku získala snímka Cenu Works in Progress na festivale v Karlových Varoch v roku 2017. Porota vtedy ocenila originálny prístup autorov k živému zachyteniu portrétu osamelej ženy. V roku 2018 si Cenzorka odniesla cenu pre najlepší projekt aj z festivalu v Odese. (Viac o Cenzorke čítajte na stranách 18 – 19 v rubrike Novinky.)

Cenzorka je prvým slovenským dlhometrážnym filmom, ktorý oficiálne vybrali do súťažnej sekcie Horizonty. V kategórii krátkych filmov do nej v roku 2019 vybrali animovanú snímku Sh_t HappensMichaely Mihályi a Davida Štumpfa. Horizonty sú súčasťou najstaršieho filmového festivalu na svete od nového tisícročia a vznikli ako priestor pre snímky reprezentujúce nové filmové trendy. Tento rok sa v sekcii zišlo 19 celovečerných filmov. O víťazoch rozhodovala päťčlenná medzinárodná porota s oceňovanou bosnianskou režisérkou Jasmilou Žbanić (Grbavica, 2006; Quo vadis, Aida, 2020) na čele.

Hlavnú cenu sekcie udelili litovskému filmu Piligrimai (Pútnici). Režisér Laurynas Bareiša sa pri jeho vzniku inšpiroval novinovou správou o dievčati, ktoré zhorelo zatvorené v kufri auta, a predstavou, aké pocity asi u jej blízkych vyvolávajú miesta, kde sa tragédia stala. Cenu za réžiu udelili v sekcii Horizonty Éricovi Gravelovi za snímku À plein temps (Na plný úväzok) a cenu zaň získala aj herečka Laure Calamy. Ako slobodná matka dvoch detí má na dosah prácu, ktorú by mohla zladiť s materskými povinnosťami. V ceste na pohovor jej však bráni štrajk dopravcov. Za postavu dvadsiatnika Samnanga, ktorý vo filme Bodeng Sar (Biela budova, r. Kavich Neang) hľadá pevnú pôdu pod nohami, ocenili Pisetha Chhuna. Jeho hrdina sa vyrovnáva s turbulentnými zmenami Kambodže, jej najväčšieho mesta Phnom Penh aj s demolíciou budovy, ktorá bola roky jeho domovom, no musí ustúpiť developerom a plánovanému kasínu. 

Témami potrat aj pôrod

V hlavnej súťaži benátskeho festivalu triumfovala a Zlatého leva si odniesla francúzska dráma LʼÉvénement (Udalosť). Vznikla podľa autobiografického románu Annie Ernaux, ktorá sa v ňom v roku 2000 s odstupom vrátila na začiatok 60. rokov minulého storočia, keď boli vo Francúzsku protizákonné nielen potraty, ale aj antikoncepcia. Tak ako pred dvomi mesiacmi z Cannes aj z Benátok si hlavnú cenu odniesla žena-režisérka. Hoci sa v tomto ohľade opakoval vlaňajší scenár, keď sa najlepším filmom v Benátkach stala Krajina nomádov a hlavnú cenu si odtiaľ odniesla Chloé Zhao, francúzska scenáristka, novinárka a režisérka Audrey Diwan je v histórii festivalu iba šiestou držiteľkou Zlatého leva. Stále je to však trikrát viac, ako je držiteliek Zlatej palmy z festivalu v Cannes. Francúzska režisérka Julia Ducournau sa vďaka snímke Titán stala v júli na jeho 74. ročníku iba druhou ženou, ktorá si z Azúrového pobrežia odniesla najvyššiu trofej. Prvou bola v roku 1993 novozélandská filmárka Jane Campion, ktorá tam zvíťazila s filmom Piano. V benátskej súťaži predstavila tento rok novinku The Power of the Dog (Sila psa), ktorou sa po vyše desiatich rokoch vrátila k celovečernému filmu. Adaptácia románu Thomasa Savagea, zasadená do americkej Montany 20. rokov minulého storočia, v ktorej súžitie dvoch bratov naruší, keď si mladší z nich privedie na spoločný ranč vdovu so záväzkom, získala Strieborného leva za réžiu. Cenou za scenár poctili na festivale režijný debut americkej herečky Maggie Gyllenhaal. Jej The Lost Daughter (Stratená dcéra) je adaptáciou románu Eleny Ferrante. 

Predsedom hlavnej poroty bol juhokórejský režisér Bong Joon-ho (Parazit). Strieborného leva – Veľkú cenu poroty udelili novinke Paola Sorrentina È stata la mano di Dio (Božia ruka). Režisér sa v nej vracia do Neapola 80. rokov a v príbehu o dospievaní sa vo svojom zrejme najosobnejšom filme snaží podľa vlastných slov vyhnúť nástrahám autobiografie. Filippo Scotti, ktorý stvárňuje hlavnú postavu, získal za film Cenu Marcella Mastroianniho pre najlepšieho mladého herca. Volpiho čašu pre najlepšieho herca udelila porota Johnovi Arcillovi za postavu novinára, ktorý musí prehodnotiť svoje postoje, vo filipínskom politickom trileri On The Job 2: The Missing 8 (Väzenský džob 2). Film sa podľa režiséra Erika Mattiho snaží ukázať filipínsku realitu, akú v správach neuvidíte, a reaguje aj na niekoľkoročné úradovanie kontroverzného prezidenta Rodriga Duterteho.

Festival v Benátkach otváral najnovší film Pedra Almodóvara Paralelné matky. Penélope Cruz v ňom stvárňuje slobodnú ženu v strednom veku, ktorá náhodou otehotnela a v nemocnici sa spriatelí s tínedžerkou, ktorá dieťa takisto neplánovala. Podľa Almodóvara je postava Janis, ktorá Penélope Cruz získala cenu pre najlepšiu herečku, najťažšou a zrejme i najbolestnejšou, akú doteraz stvárnila. 

Matúš Kvasnička
foto: La Biennale di Venezia/ASAC Jacopo Salvi, Andrea Avezz 

Prehliadka Be2Can sa svojím ôsmym ročníkom vracia do kamenných kín v Bratislave (18. až 24. októbra) a v ďalších vybraných kinách na Slovensku potrvá až do konca mesiaca. Pre kiná v oblastiach so zhoršenou pandemickou situáciou chystajú organizátori online alternatívu v podobe virtuálnej kinosály #Kinaspolu. Ak by boli kiná zatvorené plošne, program sa presunie na VOD platformu Edisonline.

„Dobrý film je vakcínou pre dušu. Be2Can ponúka tri značky vakcín – Berlinale, Benátky a Cannes. Pokiaľ sa filmom otvoríte, garantujeme vám vedľajšie účinky, ktoré vo vás zanechajú stopu,“ hovorí Dominik Hronec, kreatívny riaditeľ spoločnosti Film Europe, ktorá prehliadku organizuje. „Aj tento rok prinesieme divákom kokteil filmov od režisérskych hviezd, ale aj od úplných nováčikov. Pohľad filmových autorov na súčasný svet bude na Be2Can často mrazivý, ako napríklad vo filme Nitram, oči zatvoríte pri znepokojujúcom držiteľovi Zlatej palmy Titáne alebo sa zasmejete a zamilujete do umelej inteligencie vo filme Miluj svojho robota.“

V programe Be2Can je 12 festivalových titulov. Čo majú spoločné séria brutálnych vrážd, otec, ktorý dúfa v návrat syna strateného celé roky, a vysoko odolný kov titán? Odpoveď treba hľadať vo víťaznej snímke júlového 74. ročníka festivalu v Cannes – trileri Titán francúzskej režisérky Julie Ducournau, obdivovateľky Davida Cronenberga, ktorá nešetrí dávkami fyzického a psychického násilia, aby podčiarkla silu výpovede. Je len druhou ženou, ktorej udelili Zlatú palmu. (Prvú získala novozélandská režisérka Jane Campion za film Piano.) Z rovnakých zemepisných končín je aj austrálsky režisér Justin Kurzel, ktorého najnovší film Nitram získal v Cannes cenu pre herca Caleba Landryho Jonesa. Vo filme stvárňuje masového vraha, ktorý v roku 1996 v Tasmánii zavraždil 35 ľudí.

V Cannes mal premiéru aj najnovší film maďarskej režisérky Ildikó Enyedi Ľúbil som svoju ženu, ktorého námetom je ľúbostný román maďarského spisovateľa Milána Füsta. V historickej dráme o nekontrolovateľnej povahe života sa kapitán nákladnej lode staví v kaviarni s priateľom, že sa ožení s prvou ženou, ktorá vojde dnu. V hlavných úlohách sa predstavia Léa Seydoux, Gijs Naber a Louis Garrel. Z Cannes prichádza aj film ruského režiséra Kirilla Serebrennikova U Petrovovcov zúri chrípka, ktorý vznikol podľa románu estónskeho autora žijúceho v Rusku Alexeja Saľnikova. Vpostsovietskom Rusku sleduje mesto zasiahnuté epidémiou chrípky. Podľa festivalu v Cannes je chrípka v príbehu symptomatická pre krajinu v delíriu a Serebrennikov svojím filmom „maľuje temný portrét dezorientovanej spoločnosti, pochovanej pod ruinami padlého impéria“. V Severnom Osetsku sa odohráva príbeh filmu Uvoľniť päste ruskej režisérky Kiry Kovalenko o mladej žene, ktorá sa snaží uniknúť z dusivého prostredia rodiny. V Cannes získal cenu Un Certain Regard.

Hraný debut maďarského dokumentaristu Dénesa Nagya Prirodzené svetlo posúva hranice žánru vojnových filmov a na Berlinale ho ocenili Strieborným medveďom za réžiu. Sused je zase režijným debutom herca Daniela Brühla. Hrá v ňom nielen hlavnú úlohu, ale aj samého seba – filmovú hviezdu z filmu Good-bye, Lenin!. Najnovší film nemeckej herečky, scenáristky a režisérky Marie Schrader Miluj svojho robota si z Berlína odniesol Strieborného medveďa za najlepší herecký výkon v hlavnej úlohe pre Maren Eggert. Stvárňuje vedkyňu, ktorej zostrojili na mieru humanoidného robota.

Film ruského režiséra Andreja Končalovského Drahí súdruhovia! sa vracia do 60. rokov k masakre, ktorú sovietski komunisti tajili až do pádu režimu; vlani získal v Benátkach Zvláštnu cenu poroty. V súťaži mu konkuroval poľský film Małgorzaty Szumowskej a Michała Englerta Snežiť už nikdy nebude. V sekcii Horizonty zase súťažil debut vnučky Francisa Forda Coppolu Gie. Jej Mainstream je príbehom lásky k niekomu, kto nemiluje sám seba. Ponuku uzatvára Začiatok gruzínskej režisérky Dey Kulumbegašvili. Bol v oficiálnom výbere festivalu v Cannes, ktorý sa vlani nekonal, neskôr ho ocenili napríklad v San Sebastiáne, kde získal rekordné štyri ceny.

Jaroslava Jelchová
foto: Titán/Film Europe

Festival inakosti s novinkami z Cannes aj s klasikami

Na súčasný queer film vrátane snímok, ktoré len pred niekoľkými týždňami premiérovali na festivale v Cannes, zaostrí 15. ročník Filmového festivalu inakosti. V bratislavskom Kine Lumière sa koná od 6. do 11. októbra. V programe nechýbajú ani klasiky či tri bloky krátkych filmov s LGBTI+ témami. 

Medzi festivalovými premiérami je novinka režisérky Barbory Chalupovej, ktorá sa s Vítom Klusákom podpísala pod úspešný dokument V sieti (2020). V Zákone lásky sleduje diskusiu o manželstvách párov rovnakého pohlavia v Česku a snahu o ich legalizáciu. Dokumentárnu tragikomédiu nakrúcala Chalupová tri roky a na Filmovom festivale inakosti ju premietnu za účasti tvorcov. Po festivale má snímka vstúpiť aj do slovenských kín. (Jej slovenskú distribúciu možno podporiť v crowdfundingovej kampani na http://bit.ly/3tRGfhQ do 10. októbra)

Režisér Paul Verhoeven (Total Recall, Základný inštinkt) vyvolal v júli rozruch v súťaži festivalu v Cannes svojou Benedettou. Vznikla na základe skutočných udalostí, odohráva sa v 17. storočí na pozadí morovej epidémie a je provokatívnou lesbickou romancou z kláštora. Príbehom hlbokej túžby je aj Zaľúbená Anaïs režisérky Charline Bourgeois-Tacquet. Zaoberá sa dilemami tridsiatnikov a vážne témy chce podať s humorom. Film mal premiéru v Cannes v rámci Týždňa kritiky.

Svetovú premiéru na festivale v Cannes mal aj film rakúskeho režiséra Sebastiana Meiseho Veľká sloboda. Uviedli ho v sekcii Un certain regard, v ktorej získal Cenu poroty vedenej britskou filmárkou Andreou Arnold. Meiseho inšpirovali skutočné príbehy homosexuálnych Nemcov, ktorí po oslobodení z koncentračných táborov skončili pre svoju sexuálnu orientáciu vo väzení. Veľká sloboda je väzenskou drámou i love story a rozpráva o realite povojnového Nemecka. Oceneniami z viacerých amerických queer festivalov sa pýši dokument P.S.: Po prečítaní spáliť. Michael Seligman (podieľal sa aj na šou RuPaul’s Drag Race) sa v ňom s kolegyňou Jennifer Tiexiera vybral po stopách nedávno objavených listov neworských drag queens z 50. rokov minulého storočia. Výsledkom niekoľkoročného bádania tvorcov sú silné príbehy deviatich bývalých drag queens dnes vo veku vyše 80 či dokonca 90 rokov. Film mal premiéru na newyorskom festivale Tribeca.

Cenu divákov hneď z niekoľkých festivalov má tínedžerská komédia Alice režiséra Gila Baroniho. Zaznamenáva peripetie transgenderovej sedemnásťročnej tínedžerky, ktorá sa s otcom presťahuje z veľkomesta do konzervatívneho mestečka. Podobný problém rieši  aj hrdinka filmu Valentina v oceňovanom podaní populárnej transrodovej youtuberky Thiessy Woinbackk. Snímku režíroval Cássio Pereira dos Santos, z viacerých festivalov si odniesla cenu publika a ocenili ju aj poroty Outfestu Los Angeles, MFF India, kyjevského MFF Molodist či MFF São Paulo. Herecký koncert ponúkne aj komorná vzťahová štúdia v road movie Supernova britského režiséra Harryho Macqueena. Príbeh starnúceho gay páru, ktorý sa vyberie v karavane na cestu naprieč Anglickom, aby navštívil rodinu a priateľov, sa opiera o herecké výkony Colina Firtha a Stanleyho Tucciho. Do ich života zasiahne diagnóza počiatočnej demencie jedného z nich. 

Dlhoroční partneri v podaní Vigga Mortensena a Terryho Chena sú v centre príbehu  Mortensenovho režijného debutu Ešte máme čas. Premiéru mal na festivale Sundance a ku snímke s autobiografickými prvkami si Mortensen sám napísal scenár, podieľal sa aj na produkcii a hudbe. Do života hrdinov filmu zasiahne postupujúca demencia otca jedného z nich. Stvárňuje ho predstaviteľ vedľajších úloh z viacerých populárnych sci-fi a akčných filmov Lance Henriksen a v úlohe sestry hlavného hrdinu uvidia diváci Lauru Linney.

Filmový festival inakosti má vo svojom programe aj klasiky, medzi nimi dojímavý muzikál Stephena Daldryho Billy Elliot (2000) či príbeh lásky dvoch tínedžerov v dráme Nádherná vec (1996) anglickej režisérky Hettie Macdonald. „FFi prináša filmy, vďaka ktorým môžu diváci lepšie spoznať osudy LGBTI+ ľudí a život dúhovej komunity. Filmová prehliadka chce prostredníctvom filmových príbehov bojovať proti nenávisti a predsudkom,“ uviedli organizátori. Neskôr plánujú usporiadať aj ozveny festivalu v iných slovenských mestách. 

mak

Karlove Vary 2021: slovenská invázia

Pandemická situácia vlani prinútila organizátorov Medzinárodného filmového festivalu Karlove Vary odložiť realizáciu jeho 55. ročníka. Za dodržiavania protipandemických opatrení sa uskutočnil až tento rok od 20. do 28. augusta. V silnom výbere zahraničných titulov malo významné zastúpenie aj Slovensko, a to najmä v hlavnej súťaži.

Minulý rok pandemická situácia neumožnila, aby sa jeden z najväčších filmových festivalov v strednej a vo východnej Európe konal v štandardnej podobe. Nahradila ho vtedy putovná prehliadka Tady Vary a na november 2020 pripravovali organizátori trojdňovú nesúťažnú prehliadku 54 ½ MFF Karlove Vary, no pandemická situácia ju opäť neumožnila. Po vynútenej ročnej pauze sa tak festival rozhodol zahrnúť do výberu filmov aj tituly z predchádzajúcej sezóny. Pretlak filmov sa prejavil predovšetkým v sekcii Horizonty, predstavujúcej najzaujímavejšie tituly svetovej kinematografie. 

V hlavnej súťaži sa stretli veľmi rôznorodé filmy. V talianskej postapokalyptickej sci-fi snímke La terra dei figli (Krajina potomkov) sa režisér Claudio Cupellini vrátil príbehom o dospievaní a o vzťahu otca so synom k téme zániku civilizácie. Filmy nemeckého režiséra Dietricha Brüggemanna sa vo Varoch objavujú pravidelne. Podobne ako v predchádzajúcej Krížovej ceste aj v novinke Nö (Nie!) využíva Brüggemann štruktúru niekoľkých uzavretých scén. Venuje sa v nich dilemám a spoločenským konvenciám generácie dnešných tridsiatnikov. Výrazne pracuje s mierne surrealistickým, ale aj zžieravým humorom, ktorým reflektuje krízu hodnôt a medziľudských, zvlášť partnerských vzťahov. O Krištáľový glóbus súťažil aj debut chorvátskej režisérky Sonje Tarokić Zbornica (Zborovňa). Brüggemann si z festivalu odniesol cenu za najlepšiu réžiu, kým dynamická dráma z mikrokozmu školskej zborovne si vyslúžila zvláštne uznanie poroty. Čestné ceny si vo Varoch prevzali režisér Jan Svěrák a herci Ethan Hawke a Michael Caine. Krištáľový glóbus si odniesla dráma režiséra Stefana Arsenijevića Strahinja Banović o páre afrických imigrantov v Srbsku, ktorej udelili tiež zvláštne uznanie za kameru (Jelena Stanković) aj cenu pre najlepšieho herca (Ibrahim Koma). Éléonore Loiselle ocenili za výkon v kanadskej dráme Guerres (Boje, r. Nicolas Roy). Cenu divákov získala nesúťažná česko-slovenská dráma Zátopek režiséra Davida Ondříčka. 

Hlavnej súťaži dominovali české snímky, hrané aj dokumentárne, všetky natočené v slovenskej koprodukcii. Ivan Ostrochovský koprodukoval očakávanú drámu Olma Omerza Atlas vtákov, ale aj dokumentárnu sondu Eriky Hníkovej Každá minúta života. Atlas vtákov je prvým Omerzovým celovečerným filmom bez detských protagonistov. Zameriava sa na rodinnú firmu, ktorá sa ocitla v kríze potom, čo jej zamestnankyňa spreneverila peniaze. Miroslav Donutil sa v úlohe starnúceho majiteľa firmy snaží rodinný podnik zachrániť, hoci sa tým čoraz väčšmi odcudzuje svojim najbližším. 

Hníkovej dokument zaznamenáva rušný režim štvorročného Miška, ktorému rodičia venujú enormné množstvo času. Výchovné metódy slovenskej rodiny Hanuliakovcov založené na takzvanej kamevéde sleduje Hníková z pozície nezaujatého pozorovateľa. Sociálny experiment s výchovou „dokonalého“ človeka vyvolal diskusie a film získal zvláštnu cenu poroty.

V hlavnej súťaži sa predstavil aj slovensko-český film Mira Rema Láska pod kapotou. Observačnú metódu z predchádzajúcich filmov tu Remo vymenil za štylizovanejší dokumentárny prístup, využívajúci prvky hraného filmu. Protagonistom je Jaroslav, ktorý si – ako mechanik – kompenzuje osobné problémy autokrosovými pretekmi. Remo sa venuje sociálnemu fenoménu „nahnevaného muža“, avšak na rozdiel od filmu Richard Müller: Nespoznanývyznieva Láska pod kapotou pozitívne. Do hlavnej súťaže sa vrátil aj víťaz spred štyroch rokov Václav Kadrnka. So Správou o záchrane mŕtveho uzatvára svoju filmovú trilógiu o „absencii milovaného“. Slovenskou koproducentkou v našom priestore unikátneho filmu je Katarína Krnáčová. Nenaratívny film vychádza z Kadrnkovej skúsenosti s mozgovou mŕtvicou otca. V hypnotických a vertikálne komponovaných záberoch nás vedie nemocničným labyrintom, kde hľadá nádej hlavná hrdinka (Zuzana Mauréry).

V sekcii Na východ od Západu, ktorú vyhral reprezentant jakutskej kinematografie Vladimir Munkujev so snímkou Nuuccha (Rus),  súťažila aj maďarsko-slovenská dráma režisérky Hajni Kis Iná svorka. Koprodukovali ju Zora Jaurová a Mátyás Prikler z MPhilms. Kis nesentimentálne sleduje budovanie vzťahu medzi odcudzeným otcom, bývalým trestancom, a jeho maloletou dcérou. 

V sekcii Zvláštne uvedenie premietli vo svetovej premiére aj prvú časť česko-francúzskej televíznej minisérie Podozrenie mladého slovenského režiséra Michala Blaška (Slovania, Za sklom), na ktorej pracuje aj slovenský producent Jakub Viktorín. Ide o kriminálnu drámu o českej zdravotnej sestre podozrivej z úmyselného zabitia pacientky. Navzdory lokálnemu prostrediu sa miniséria, ktorá tematizuje dôležitosť prezumpcie neviny a rozdiel medzi pravdou a zdaním, približuje škandinávskym detektívkam. Blaško s Viktorínom navyše predstavili v programe pre filmových profesionálov Eastern Promises režisérov celovečerný debut Obeť. Hotový má byť najneskôr začiatkom januára 2022 a vo Varoch získal cenu Work in Progress TRT. 

Martin Kudláč, filmový publicista